Rakúsko z obáv pred slintačkou a krívačkou uzavrie malé hraničné priechody

Ďalšiu stratu zaznamenalo v pondelok americké námorníctvo, ktorého stíhačka spadla z lietadlovej lode do Červeného mora, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

„Od 15. marca sme stratili sedem MQ-9,“ citovala AFP amerického predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný. Nespresnil, čo tieto straty spôsobilo. Dodal, že k poslednej došlo 22. apríla.

Bezpilotné lietadlo MQ-9 Reaper je primárne určené na ničenie mobilných pozemných cieľov, ale vďaka celému spektru senzorov a komunikačných nástrojov je využívané aj na prieskum. USA ich používajú na identifikáciu a zameranie zbraňových systémov húsíov, ktorými útočia na lode v Červenom mori. Jeden kus stojí okolo 33 miliónov dolárov (29 miliónov eur).

Pri incidente so stíhačkou F/A-18E Super Hornet na palube lode USS Harry S. Truman utrpel zranenia jeden vojak. V tom čase bolo lietadlo pripojené lanom k ťažnému vozidlu, keď sa uvoľnilo a spolu s ním spadlo cez palubu. Ako k tomu došlo, sa vyšetruje. Jedno lietadlo tohto typu stojí vyše 67 miliónov dolárov (vyše 58 miliónov eur)

Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v nedeľu uviedlo, že americké sily v Jemene doteraz zasiahli viac ako 800 cieľov a zabili stovky húsíov vrátane členov ich vedenia.

Iránom podporovaní húsíovia začali útočiť na obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive koncom roka 2023 na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael spustil rozsiahlu vojenskú operáciu, ktorou reagoval na bezprecedentný útok militantného hnutia Hamas na svoje územie zo 7. októbra toho istého roka so stovkami obetí.

USA začali s útokmi na húsíov ešte za prezidenta Joea Bidena. Jeho nástupca Donald Trump povedal, že vojenská operácia proti nim bude pokračovať, kým budú hrozbou pre lodnú dopravu. (TASR)

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zásielka drog bola ukrytá v nákladnom aute, ktoré do Alžírska dopravil trajekt z francúzskeho prístavu Marseille. Narkotiká by na čiernom trhu mali hodnotu štyroch miliárd alžírskych dinárov (približne 26,5 miliardy eur).

Podľa vyhlásenia polície ide o vôbec najväčšie množstvo tejto drogy, aké bolo dosiaľ zaistené v Afrike. Pri zásahu bolo zaistených aj niekoľko vozidiel a veľká suma peňazí v hotovosti; pravdepodobne ide o výnosy z trestnej činnosti.

Národnosti zadržaných osôb úrady nezverejnili. Podozriví boli obvinení okrem iného z obchodovania s drogami v rámci cezhraničnej zločineckej skupiny či prania špinavých peňazí. (TASR)

Oznámil to v pondelok večer španielsky premiér Pedro Sánchez, informuje TASR s odvolaním sa na televíziu Sky News a denník El Mundo.

Sánchez spresnil, že výpadok nastal v pondelok o 12.33 h SELČ, keď zo siete v priebehu iba piatich sekúnd zmizlo 15 gigawattov energie, čo v tom čase predstavovalo 60 percent spotreby krajiny.

„To sa ešte nikdy nestalo,“ povedal premiér. Obyvateľov ubezpečil, že „budeme neúnavne pracovať celú noc“, aby sa obnovil normálny stav a elektrina bola v utorok opäť k dispozícii v celom Španielsku.

Podľa Sáncheza sa potenciálne príčiny masívneho výpadku, ktorý zasiahol aj susedné Portugalsko, stále analyzujú a nijaká hypotéza zatiaľ nebola vylúčená.

Premiér vyzval ľudí, ktorí majú problém dostať sa do zamestnania a môžu pracovať z domu, aby tak v utorok urobili.

„V každom prípade je pred nami dlhá noc,“ konštatoval Sánchez.

Úradujúci portugalský premiér Luís Montenegro v pondelok večer uviedol, že dodávky elektriny v krajine budú úplne obnovené v priebehu niekoľkých hodín, môže to však trvať dlhšie ako v Španielsku, keďže Portugalsko sa spolieha iba na vlastné zdroje a nedostávala elektrinu z Francúzska a Maroka. Dodal, že zdroj rozsiahleho výpadku elektriny na Pyrenejskom polostrove bol „pravdepodobne v Španielsku“.

12 hy (TASR)

Poslanci vyhlásili voľbu členov Rady regulačného úradu pre elektronické médiá (REM).

Blokáda dvoch sídiel Rádiotelevízie Srbska (RTS) v Belehrade - ústredia v centre mesta a štúdia - sa začala 14. apríla a zapojili sa do nej stovky študentov podporovaných občanmi, ako aj vedením niektorých univerzít. Demonštranti zablokovali aj Rádiotelevíziu Vojvodiny (RTV) v Novom Sade. Táto akcia trvala len jeden deň.

Demonštrujúci svoju akciu zdôvodnili tým, že celoštátni vysielatelia ignorujú ich protesty, preto žiadali, aby spravodajstvo malo verejnoprávny charakter a bolo v súlade s verejným záujmom. Žiadali aj transparentnú voľbu členov REM.

Časť „blokádnikov“ situáciu vzniknutú v pondelok oslavuje ako víťazstvo štrajkujúcich študentov. „Voľba je vyhlásená, RTS je slobodná,“ skandovali. Iní - ako napr. študentka ekonómie Nada Bokaterevičová v rozhovore pre AFP - upozorňovali, že nejde o úplné víťazstvo, len o čiastočný úspech.

Študentstvo v Belehrade vyzvalo prítomných, aby teraz všetku svoju energiu venovali podpore „kolegov v Novom Sade, kým nebudú splnené všetky požiadavky študentov. (TASR)

Zelenskyj to uviedol vo videostatuse.

„Z nejakého dôvodu musia všetci počkať na 8. mája a až potom (nastane) prímerie, aby zabezpečili Putinovi ticho počas (vojenskej) prehliadky,“ uviedol ukrajinský prezident.

Pripomenul, že Ukrajina nechcela a nechce „ani sekundu tejto vojny“ a vždy deklarovala, že je pripravená spolupracovať so všetkými partnermi, ktorí môžu pomôcť nastoliť mier a zaručiť jej bezpečnosť.

Zelenskyj upozornil, že „Rusko toto všetko neustále odmieta a manipuluje svetom, snaží sa oklamať aj Spojené štáty“. Putinov návrh z pondelka Zelenskyj označil za ďalší pokus o manipuláciu.

Doplnil, že Ukrajine si „vážia životy ľudí, nie prehliadky.“ Aj v mene spojencov preto vyjadril presvedčenie, že nie je dôvod čakať s prímerím na 8. mája.

Podľa Zelenského paľbu „treba zastaviť nie na pár dní“, aby sa potom znova zabíjalo. Zdôraznil, že treba vyhlásiť okamžité, úplné a bezpodmienečné prímerie – a to minimálne na 30 dní - ako základ pre skutočnú diplomaciu.

Na Putinov návrh medzičasom reagoval aj Biely dom. Jeho hovorkyňa Karoline Leavittová pripomenula, že prezident Donald Trump dal jasne najavo, že chce na Ukrajine trvalé, nie dočasné prímerie.

Dodala, že Trump je čoraz viac nespokojný s Putinom aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a domnieva sa, že by si obaja mali sadnúť za rokovací stôl. (TASR)

Nasledujúcich 15 dní bude podľa jeho slov kľúčových pre snahu dosiahnuť prímerie na Ukrajine. Taktiež sa domnieva, že sa mu podarilo Spojené štáty presvedčiť, aby zvážili „eskaláciu hrozieb a potenciálne aj sankcií“ voči Moskve. 

Rozhovor zverejnili v pondelok niekoľko hodín po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin jednostranne vyhlásil 72-hodinové prímerie s Ukrajinou, ktoré bude Rusko podľa Kremľa dodržiavať od polnoci 8. mája do 11. mája. Putin pokoj zbraní oznámil pri príležitosti osláv 80. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom, ktoré prebehnú 9. mája v Moskve.

„V nasledujúcich ôsmich až desiatich dňoch zvýšime tlak na Rusko,“ povedal Macron s tým, že minulý týždeň hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby ho „povzbudil k prijatiu tvrdšej línie“ voči Putinovi. Túto výzvu mu podľa svojich zopakoval aj počas sobotňajšieho pohrebu pápeža Františka v Ríme.

„Verím, že vďaka tomuto stretnutiu vo Vatikáne sa nám podarilo opäť vyvinúť tlak na Rusko. To bol želaný cieľ, pretože bolo nespravodlivé, aby sa vyvíjal len na Ukrajinu,“ povedal francúzsky prezident v rozhovore. „Spolu s Američanmi musíme byť pripravení sprísniť náš postoj voči Rusku, aby sme zabezpečili prímerie,“ dodal.

Okrem toho sa podľa AFP zmienil aj o možnej návšteve americkej delegácie v Kyjeve. „Ide o to, aby Američania mohli pomerne rýchlo odísť do Kyjeva a aby sme my vytvorili podmienky pre prímerie a do hĺbky pracovali na opatreniach na jeho podporu s cieľom zachovať ho na ukrajinskej strane,“ vysvetlil Macron. (TASR)