Americkí senátori navrhujú uvaliť 500-percentné clá na štáty kupujúce ruské palivá a urán

Potvrdil, že Washington v nej „zostane“. Vyzval tiež, aby sa NATO dohodlo na „realistickej ceste“ k vynakladaniu 5 percent HDP na obranu.

„Prezident Trump jasne povedal, že podporuje NATO. Zostaneme v NATO,“ povedal Rubio pred svojím prvým stretnutím s ministrami zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Trumpova administratíva podľa neho nie je proti Aliancii, avšak chce, aby členské štáty dodržiavali svoje záväzky. V tejto súvislosti členov vyzval, aby do obrany investovali päť percent HDP.

Žiadny zo štátov Aliancie v súčasnosti päť percent HDP na obranu nevynakladá. Najbližšie k tomuto cieľu je Poľsko, ktoré by chcelo tento rok investovať 4,7 percenta. Spojené štáty na obranu vynakladajú takmer 3,4 percenta svojho HDP.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Trumpa tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v iných regiónoch. To vyvoláva obavy u európskych lídrov, ktorí sa v posledných týždňoch stretli na niekoľkých summitoch a diskutovali o vojne na Ukrajine a budúcnosti európskej obrany. (TASR)

Povedal to vojenský expert Defence Express Ivan Kyryčevskyj.

„Operácia Kursk ešte nie je ukončená. A veľmi veľký problém je, že nehovoríme o tom, že vieme pripraviť zálohy aj na presun do iných oblastí frontu. Na Ukrajine pokračujú rôzne mobilizačné opatrenia, funguje ďalej obranno-priemyselný komplex a podobne. Všetko sa to deje z nejakého dôvodu,“ vysvetlil Kyryčevskyj.

Zároveň tvrdí, že netreba z psychologického hľadiska stavať Rusov do pozície strašiaka.

„Nie je to správna pozícia. Keďže sme vstúpili do obdobia vojny, keď môže byť politický výsledok akýchkoľvek vojenských akcií zveličený. Na rôzne ruské útočné operácie sa pripravujeme, čo znamená, že zámery Rusov boli odhalené. Vieme o plánoch nepriateľa a Ukrajina sa podľa toho na tieto udalosti pripravuje,“ poznamenal. (SITA)

Šéf oblastnej vojenskej správy Serhij Lysak ďalej doplnil, že hospitalizovaných zostáva 11 osôb.

Vyšetrovanie naznačuje, že ruská armáda vystrelila na mesto balistickú raketu. (Ukrajinská pravda)

Podľa AFP je najvyšším predstaviteľom Kremľa v USA od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022.

Dmitrijev doplnil, že vo Washingtone „absolvuje stretnutia s predstaviteľmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa“, pričom bližšie informácie neuviedol.

Americké médiá predtým informovali, že Dmitrijev pricestoval do Spojených štátov v stredu. Stretnúť sa už mal s vyslancom Bieleho domu Stevom Witkoffom, ktorý ho na návštevu pozval predošlý týždeň.

Rozhovory sa konajú v čase, keď sa Trump usiluje o prehĺbenie vzťahov s Moskvou, snaží sa hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom a vedie rozhovory s ruskými predstaviteľmi v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť prímerie vo viac ako tri roky trvajúcej vojne na Ukrajine.

„Dialóg medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktorý je kľúčový pre celý svet, bol za Bidenovej administratívy úplne zničený,“ napísal Dmitrijev na sociálnej sieti Telegram.

„Obnovenie dialógu nie je jednoduchý proces a prebieha postupne. Ale každé stretnutie, každý úprimný rozhovor nám umožňuje napredovať,“ doplnil. Rusko dúfa, že Washington v rámci mierového urovnania zruší rozsiahle sankcie voči nemu.

Biely dom nariadil ministerstvu zahraničných vecí, aby vydalo Dmitrijevovi krátkodobé povolenie na návštevu. Vzťahovali sa na neho sankcie, ktoré USA voči nemu predtým uvalili, pripomína agentúra Reuters. (TASR)

"Nepriateľ pri úsilí zabezpečiť ďalší postup útočnej pechoty často nasadzuje taktické drony typu "Orlan" a "Zala" na prieskum frontovej línie a našich frontových pozícií, “ povedal Ruslan Muzyčuk.

V posledných týždňoch sa zvýšil počet ruských delostreleckých útokov. Vo februári vypálili denne na pozície Národnej gardy od 300 do 400 nábojov, v súčasnosti je ich priemerný počet 500 a viac. Počas dňa sa odohralo aj desať náletov na naše pozície, najmä v bojoch pri Pokrovsku a Torecku," dodal hovorca. (Ukrinform)

Konať sa bude 11. apríla v Bruseli a predsedať jej budú Nemecko spolu s Britániou. 

O plánovanej neprítomnosti Petea Hegsetha informoval web Defense News s odvolaním sa na nemenovaných európskych a amerických predstaviteľov.

Hegseth sa vo februári zúčastnil na poslednej schôdzke takzvanej ramsteinskej skupiny (označovanej ako UDCG, kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny), aj keď sa vtedy stal prvým americkým ministrom obrany, ktorý rokovaniam nepredsedal. Skupina sa doteraz zišla 26-krát.

K rokovaniam v Bruseli sa Hegseth nepripojí ani prostredníctvom videospojenia, uviedol jeden z amerických predstaviteľov. Na rokovanie nepôjdu ani iní vysokí predstavitelia Pentagonu, ktorí ministra na podobných cestách sprevádzajú. USA podľa tohto zdroja stále posudzujú, akým spôsobom sa americkí predstavitelia budú zúčastňovať rôznych diskusií o podpore Ukrajiny.

Pre Európanov je podľa Defense News neprítomnosť Hegsetha ďalšou známkou toho, že pre administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa nie je ozbrojovanie Ukrajiny veľkou prioritou. To Hegseth napokon potvrdil na februárovom stretnutí skupiny.

Hegseth vo februári uviedol, že Spojené štáty "nikam neodchádzajú", budú sa aj naďalej angažovať v európskej bezpečnosti a budú tiež ďalej podporovať Ukrajinu. USA ale zároveň podotkli, že už nebudú tolerovať "nevyvážené vzťahy" v rámci Severoatlantickej aliancie a že očakávajú, že Európa poskytne "drvivú" časť budúcej pomoci napadnutej krajine.

Americký minister obrany vtedy rovnako vyhlásil, že návrat Ukrajiny do hraníc pred rokom 2014 je nereálny. Zároveň upozornil, že túto východoeurópsku krajinu nevidí v NATO, ak by sa pristúpilo k mierovému riešeniu konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ramsteinská skupina vznikla v roku 2022 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Združuje vyše 50 štátov a jej pravidelné stretnutia majú zabezpečiť plynulý tok a účinnosť poskytovanej pomoci.

Skupina už podľa Defense News zaistila viac ako 126 miliárd dolárov (114 miliárd eur) na obranu Ukrajiny, pričom približne polovicu tejto sumy poskytli USA. (ČTK)

„Neexistujú žiadne plány na to, aby z ničoho nič stiahli svoju prítomnosť tu v Európe,“ zdôraznil Rutte pred začiatkom zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.

Doplnil, že Washington musí venovať pozornosť viacerým oblastiam sveta.

Súčasná americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa tlačí na Európu, aby posilnila svoju vlastnú obranu, a zároveň hrozí, že by mohla americkú vojenskú prítomnosť na kontinente prehodnotiť aj vzhľadom na svoje priority v iných regiónoch.

To vyvoláva obavy u európskych lídrov, ktorí sa v posledných týždňoch stretli na niekoľkých summitoch a diskutovali o vojne na Ukrajine a budúcnosti európskej obrany.

Na stretnutí šéfov diplomacií krajín NATO v Bruseli sa po prvýkrát zúčastní aj nový americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Hlavnými témami by mali byť kľúčové otázky euroatlantickej bezpečnosti vrátane výdavkov na obranu a produkcie zbrojného priemyslu, ale aj možnosti mierového riešenia vojny na Ukrajine a praktická podpora Kyjevu, ktorým sa bude venovať Rada NATO – Ukrajina. (TASR)

Scott Bessent očakáva príchod delegácie koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa. Uviedol, že Ukrajina si najala poradcu a že dohoda je „na našej strane pripravená“. "Veríme, že je dôležitá pre oba štáty a pre mierový proces," povedal Bessent.

Najnovšia verzia dohody údajne poskytuje USA bezprecedentnú kontrolu nad prírodnými zdrojmi Ukrajiny prostredníctvom spoločnej investície.

Trumpova administratíva propagovala dohodu o nerastoch ako nevyhnutnú súčasť ukrajinskej cesty k mieru, ale nedokázala ponúknuť konkrétne bezpečnostné záruky výmenou za široký prístup k nerastom.

Ukrajinské médiá tiež informovali, že dohoda by mohla protirečiť snahám Ukrajiny o vstup do EÚ kvôli prísnym obmedzeniam hospodárskej suverenity krajiny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že nepodpíše dohodu ohrozujúcu vstup Ukrajiny do EÚ. (Kyiv Independent)