Na Ukrajine podľa činiteľa NATO zomrelo alebo bolo zranených 900-tisíc ruských vojakov

Stretnutie krajín takzvanej "koalície ochotných" v sídle NATO organizuje Británia a Francúzsko. Ide o vôbec prvú podobnú schôdzku vo formáte ministrov obrany. Zúčastňujú sa jej zástupcovia troch desiatok krajín.

"Všetci chceme dosiahnuť stabilný, spravodlivý a trvalý mier. Musíme Ukrajine poskytnúť všetko, čo potrebuje. Dnes budeme diskutovať aj o tom, ako to robiť oveľa efektívnejšie," uviedol lotyšský minister obrany Andris Sprúds.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej ozbrojenej agresii a účastníci štvrtkovej schôdzky pracujú na spôsobe, ako zaručiť bezpečnosť napadnutej krajiny po prípadnom uzatvorení prímeria či mierovej dohody. 

Jednou z možností je tiež misia vojakov západných štátov, Moskva ale prítomnosť jednotiek z krajín NATO na Ukrajine zatiaľ kategoricky odmieta.

"Musíme dostať Ukrajinu do čo najsilnejšej pozície, aby si zachovala svoju suverenitu, to znamená okrem iného podporiť ukrajinskú armádu," uviedol britský minister obrany John Healey.

"Je potrebné tiež viac tlačiť na (ruského prezidenta Vladimira) Putina, aby vojnu ukončil," dodal Healey. 

Rokovania v Bruseli sa zúčastňujú aj šéfovia francúzskej a britskej armády, ktorí majú informovať ministrov o svojej ceste do Kyjeva z minulého týždňa.

Podľa šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, ktorá je tiež medzi účastníkmi, je teraz na jednotlivých štátoch, aby uviedli, ako sa chcú na prípadnej mierovej misii podieľať. 

"Najskôr ale potrebujeme vedieť, aký bude cieľ tejto misie. Či bude monitorovacia, mierová, obranná, odstrašujúca," uviedla Kallasová. 

"Ukrajinci už pred zhruba štyrmi týždňami súhlasili s prímerím, Rusko ale nie. Takže je jasné, že Ukrajinci chcú mier a Rusko ho zatiaľ nechce, "dodala.

Taktiež podľa fínskeho ministra obrany Anttiho Häkkänena "Moskva nemá záujem na mieri". "Musíme zvýšiť tlak na Rusko, aby si sadlo k rokovaciemu stolu," povedal novinárom. 

Cieľom rokovania je podľa neho prerokovať s ostatnými, čo všetko môžu partneri pre Ukrajinu urobiť. Prvým pilierom bezpečnostných záruk je podľa neho silná ukrajinská armáda, druhým sú potom prípadné európske jednotky, ktoré by mohli ukrajinskú armádu podporiť. 

Účasť na prípadnej európskej misii nevylúčil ani švédsky minister obrany Pal Jonson. Najskôr ale aj podľa neho musí byť jasno ohľadom toho, ako by mala táto misia vyzerať.

Do koalície sú okrem kľúčových krajín Európskej únie zapojené aj ďalšie štáty, ako je Nórsko, Austrália, Kanada a Nový Zéland. 

Súčasťou koalície nie sú Spojené štáty, napokon vznik skupiny je reakciou na zmenu postoja USA voči ruskej agresii na Ukrajinu po nástupe novej administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa bruselského webu Politico vo štvrtok v Bruseli nie je nemecký minister obrany Boris Pistorius, namiesto neho sa stretnutia zúčastní nemecký generál a generálny inšpektor nemeckej armády Carsten Breuer. (ČTK)

Správa o prevzatí kontroly nad ukrajinskou dedinou prišla od ruského ministerstva obrany iba deň po tom, čo hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj potvrdil, že Rusko už skutočne začalo novú ofenzívu v Sumskej a Charkovskej oblasti.

„Už niekoľko dní, takmer týždeň, pozorujeme takmer zdvojnásobenie počtu útokov nepriateľa vo všetkých hlavných smeroch,“ priblížil Sysrkyj. O príprave tejto ruskej ofenzívy predtým hovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Cieľom Ruska podľa ukrajinského generála zostáva vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž hranice oboch krajín v Charkovskej, Sumskej a Černihivskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin tento zámer už viackrát verejne spomenul.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Komisia spresnila, že s cieľom uľahčiť prístup Ukrajiny na svetové trhy umožnením plynulejšieho tranzitu cez krajiny EÚ a posilnením obchodných väzieb s jednotným európskym trhom, EÚ a Ukrajina predĺžili svoju dohodu o cestnej doprave do 31. decembra 2025.

Od vykonávania dohody, od 29. júna 2022, cestný obchod medzi Ukrajinou a EÚ bol výrazne posilnený, z čoho mali prospech hospodárstva oboch strán.

EK pripomenula, že od nadobudnutia platnosti dohody sa dovoz EÚ z Ukrajiny cestnou dopravou zvýšil o 42 % z hľadiska objemu tovarov a o 28 % z hľadiska ich hodnoty. Ukrajina do EÚ mesačne vyváža viac ako 200.000 ďalších ton tovaru ako pred podpisom dohody. Na druhej strane vývoz EÚ na Ukrajinu vzrástol o 37 % z hľadiska objemu a o 50 % z hľadiska hodnoty tovarov. Ukrajinský dovoz z EÚ stúpol o 200.000 ton mesačne od nadobudnutia platnosti dohody.

Dohoda, ktorá bola pôvodne podpísaná 29. júna 2022, v reakcii na rozsiahlu inváziu Ruska na Ukrajinu, uľahčuje prístup Ukrajincov na svetové trhy tým, že umožňuje plynulejší tranzit prepravovaných komodít cez krajiny Únie a posilňuje obchodné väzby s jednotným trhom EÚ.

Platnosť dohody bola v júni 2024 predĺžená do 30. júna 2025 s ustanovením o automatickom šesťmesačnom obnovení, pokiaľ jedna zo zmluvných strán nevznesie námietku aspoň tri mesiace vopred.

Dohoda, ktorá bola pôvodne zavedená na zmiernenie vplyvu stratených dopravných trás a trhov na východnej Ukrajine v dôsledku ruskej agresie, medzitým potvrdila svoj zásadný význam pre podporu koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, uľahčenie prepravy životne dôležitého tovaru (pohonné látky, humanitárna pomoc) a zároveň umožňuje, aby sa vývoz obilia, rudy, ocele a ďalších dôležitých komodít, dostal do EÚ aj mimo nej.

Pri predĺžení dohody v júni 2024 EK zaviedla opatrenia na silnejšie presadzovanie záujmov členských štátov EÚ a tiež mechanizmy na riešenie narušení trhu (napríklad s obilím), vrátane osobitnej pracovnej skupiny pre monitorovanie dodržiavania predpisov.

Podobná dohoda existuje aj medzi EÚ a Moldavskom. (TASR)

Podľa Kremľa je naopak postoj Pekingu vyvážený, napísala agentúra Reuters. Moskva takto komentovala Zelenského štvrtkové oznámenie, že proti ukrajinským ozbrojeným silám bojuje v ruskej armáde najmenej 155 čínskych občanov. Peking už skôr túto informáciu označil za nepodloženú.

Takéto ukrajinské vyjadrenia sú podľa Ruska nezodpovedné. Kremeľ vo štvrtok Čínu označil za partnera, priateľa a súdruha.

Zelenskyj obvinil Moskvu, že zaťahuje Čínu do svojej vojny proti Ukrajine. "Toto je druhá chyba Ruska. Prvou bola Severná Kórea. Zaťahujú ďalšie krajiny do vojny. Verím, že teraz do tejto vojny zaťahujú Čínu," povedal novinárom ukrajinský prezident. 

KĽDR podľa amerických, ukrajinských a juhokórejských predstaviteľov vlani poskytla Rusku tisíce svojich vojakov, ktorí sa podľa dostupných informácií zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti.

Rusi podľa hlavy ukrajinského štátu regrutujú čínskych občanov predovšetkým cez sociálne siete, ako sú TikTok a ďalšie čínske platformy, kde šíria náborové videá.

Ukrajina v stredu oznámila, že zajala dvoch Číňanov v radoch ruských síl. Jeden z týchto zajatcov povedal, že k ruskej armáde sa pripojil cez sprostredkovateľa vo svojej vlasti a zaplatil za to 300-tisíc rubľov. Uviedol, že ho tiež motivoval sľub ruského občianstva. (ČTK)

Potvrdila to vo štvrtok podľa agentúry Interfax podpredsedníčka ukrajinskej vlády Oľha Stefanišynová.

Ukrajina a USA koncom februára plánovali podpísať dohodu o strategických surovinách, zmarila ju však roztržka medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Trump chce dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden.

Dohoda by podľa Kyjeva mala obsahovať silné bezpečnostné záruky, ktoré by pôsobili ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom.

Stefanišynová na tlačovej konferencii v Bruseli objasnila, že Ukrajina nemôže schváliť nič, čo by narušilo jej súčasné záväzky - vrátane tých finančných vyplývajúcich z nástroja EÚ pre Ukrajinu či spolupráce s Medzinárodným menovým fondom. Pripomenula, že nový návrh dohody navrhli Spojené štáty.

„Text, ktorý bol Ukrajine predložený, plne neodráža prístup Ukrajiny, takže náš technický tím bude pracovať na jeho vyvážení, čo nám umožní získať veľmi jednoduché a jasné zásady, na ktorých bude budúci text dohody založený,“ povedala. Bližšie informácie chce poskytnúť v piatok.

Do Washingtonu pôjdu podľa nej predstavitelia ukrajinských ministerstiev hospodárstva a spravodlivosti. Podľa Zelenského slov by mohol ukrajinskú delegáciu viesť námestník ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kačka.

„Myslím si, že prvé stretnutie je technické. Bude to jedna z diskusií. Budeme chcieť hovoriť o zásadách, na ktorých sme pripravení založiť budúcu dohodu,“ povedal Zelenskyj novinárom. (TASR)

Bez konkrétneho menovania tak reagovala na tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Peking vie o verbovaní čínskych občanov Ruskom do bojov na Ukrajine.

Zelenskyj v stredu povedal, že Kyjev má informácie o 155 Číňanoch bojujúci v ruskej armády proti Ukrajine. Deň predtým oznámil, že ukrajinská armáda zajala údajne dvoch čínskych občanov, ktorí proti nej bojovali v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ukrajinská strana zverejnila video s jedným z väzňov, na ktorom má muž vo vojenskej uniforme spútané ruky. Počas rozhovoru s ukrajinským predstaviteľom, ktorý nie je zachytený na videu, zajatec napodobňoval zvuky z boja a vyslovil niekoľko slov v mandarínčine, napísala AFP. Kremeľ odmietol tieto správy komentovať.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vo štvrtok povedal, že Čína vždy vyžadovala, aby sa jej občania „vyhýbali zapojeniu do ozbrojených konfliktov v akejkoľvek forme“.

„Čína nie je tvorcom ukrajinskej krízy ani jej účastníkom. Sme presvedčenými podporovateľmi a aktívnymi propagátormi mierového riešenia. Odporúčame príslušným stranám, aby správne a jasne uznali úlohu Číny a zdržali sa nezodpovedných vyjadrení,“ uviedol Lin Ťien v reakcii na otázku k Zelenského vyjadreniam. (TASR)

„Máme dostatočné množstvo prostriedkov elektronického boja, ktoré pôsobia na riadiaci systém nepriateľských systémov elektronického boja,“ povedal hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Podľa Defense Express tieto systémy fyzicky nezničia bomby, ale znefunkčnia ich blokovaním satelitnej navigácie, na ktorej je založený navádzací systém. Výsledkom je to, že bomba stratí orientáciu a nezasiahne plánovaný cieľ.

Ukrajinské ozbrojené sily predpokladajú, že Rusko sa pokúsi nájsť nové technické riešenia. Modernizácia súprav na navádzanie munície dodatočnými anténami sa totiž ukázala ako málo účinná. (SITA, SME)