Pri pobreží Británie objavili ruské špionážne senzory
7. 4. 2025
|
03:58
|
Svet
Pri pobreží Británie objavili ruské špionážne senzory
Britské námorníctvo objavilo v mori pri pobreží Veľkej Británie niekoľko ruských špionážnych senzorov.
Niektoré zariadenia sa našli na morskom dne, zatiaľ čo iné vyplavilo na breh, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na britské noviny The Sunday Times a The Telegraph.
Velenie armády a tajné služby sa domnievajú, že senzory boli určené na zhromažďovanie informácií o štyroch britských ponorkách, ktoré sú vybavené raketami s jadrovými hlavicami. Najmenej jedna z ponoriek triedy Vanguard je na otvorenom mori ako súčasť jadrového odstrašovania.
„Niet pochýb o tom, že v Atlantiku zúri vojna. Je to hra na mačku a myš, ktorá sa odohráva od konca studenej vojny a teraz sa opäť vyostruje,“ povedal pre Sunday Times nemenovaný popredný predstaviteľ britských ozbrojených síl.
Či sú okrem špionážnych senzorov k dispozícii aj iné dôkazy o aktivitách Ruska v mori je prísne tajné. „Je to trochu ako vesmírne preteky. Svet je plný utajovania a zastieracích manévrov; je ťažké mať vo všetkom jasno. Ale je dosť náznakov, že niekde prihára," uviedol vojenský predstaviteľ.
Podľa tri mesiace trvajúcej investigatívy denníka Sunday Times bolo v blízkosti podmorských komunikačných káblov objavených aj niekoľko bezpilotných podvodných vozidiel. Vláda má tiež „dôveryhodné informácie“, že jachty vlastnené ruskými oligarchami mohli byť použité na prieskumné operácie na mori.
V Baltskom mori boli od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 niekoľkokrát poškodené dôležité telekomunikačné a elektrické káble. Predpokladá sa, že ide o hybridné útoky proti Západu vykonané na objednávku Ruska, ktoré to však odmieta. (TASR)
Na západe Ukrajiny by mohli vzniknúť zóny pod kontrolou britských a francúzskych vojakov, hovorí osobitný vyslanec Trumpa. Čítaj ďalej
Zóny pod kontrolou britských a francúzskych vojakov na Ukrajine navrhol osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg v rozhovore pre sobotňajšie vydanie britského denníka The Times.
Podľa Kellogga by mohlo ísť o zóny zodpovednosti západne od rieky Dneper s demilitarizovanou zónou, ktorá by ich oddeľovala od oblastí okupovaných Ruskom na východe Ukrajiny. „Ste západne od (Dnepra), čo je veľká prekážka,“ povedal Kellogg a dodal, že tieto sily by preto „vôbec neprovokovali“ Rusko.
Demilitarizovaná zóna by podľa Trumpovho splnomocnenca mohla viesť pozdĺž existujúcich línií na východe Ukrajiny. Kellogg však pripustil, že ruský prezident Vladimir Putin „možno tento návrh neprijme“. (SITA, The Times)
Rusko v noci podniklo masívne dronové útoky na Ukrajinu, zranenia utrpeli najmenej štyria ľudia. Čítaj ďalej
Pri útokoch boli poškodené budovy v Kyjeve a ďalších častiach krajiny.
Ukrajinská protivzdušná obrana podľa vyhlásenia zostrelila 56 z 88 ruských dronov. Doplnila, že ďalších 24 dronov nedosiahlo svoje ciele, pravdepodobne z dôvodu použitia prostriedkov elektronického boja.
Starosta hlavného mesta Vitalij Kličko na sociálnej sieti oznámil, že v Kyjeve boli pri útokoch zranené najmenej tri osoby. Úlomky z dronov tiež údajne poškodili súkromný dom a niekoľko komerčných budov, čo spôsobilo veľké požiare v rôznych častiach Kyjeva, spresnili úrady.
Ďalší človek utrpel zranenia v Charkove na severovýchode krajiny, povedal starosta mesta Ihor Terechov. Škody na budovách hlásia aj v Dnipropetrovskej oblasti a v Odeskej oblasti. (TASR)
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 240 vojakov. Čítaj ďalej
Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 931 450, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 49 delostreleckých systémov a dva raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 591 tankov, 22 055 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 092 delostreleckých systémov a 1 362 raketometov.
Predstavitelia USA a Ukrajiny v piatok rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Čítaj ďalej
Podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi sú však vyhliadky na dosiahnutie pokroku v rokovaniach „mizivé“ vzhľadom na ich „antagonistickú“ atmosféru, píše TASR na základe správy agentúry Reuters.
Najnovší návrh administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa je rozsiahlejší ako jeho pôvodná verzia, čo podľa zdroja vyvolalo napätie počas rokovaní vo Washingtone. Hovorca ministerstva financií potvrdil konanie rozhovorov, ktoré označil ako „technické“.
Podľa najnovšieho návrhu by USA získali výsadný prístup k ukrajinským ložiskám nerastných surovín a Kyjev by zároveň vkladal do spoločného investičného fondu všetky príjmy ukrajinských štátnych a súkromných firiem získané z ťažby prírodných zdrojov, píše Reuters. Navrhovaná dohoda by však Kyjevu neposkytla bezpečnostné záruky zo strany USA, ktoré považuje ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj za hlavnú prioritu v boji proti ruským silám.
Zdroj uviedol, že dokument obsahuje aj jednu nečakanú požiadavku, ktorou je prevzatie kontroly finančným úradom americkej vlády (DFC) nad plynovodom ruského energetického giganta Gazprom na Ukrajine, informuje Reuters.
Ukrajinská vláda si najala právnickú firmu Hogan Lovells ako externého poradcu pre dohodu o nerastoch, uviedol zdroj. Zelenskyj v stredu zdôraznil, že dohoda by mala byť výhodná pre obe krajiny a že by sa mohla zostaviť tak, aby pomohla modernizovať Ukrajinu.
Trump sa usiluje uzavrieť dohodu v rámci svojho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine a ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Kyjevu poskytol v boji proti ruskej invázii jeho predchodca exprezident Joe Biden.
Najvyššie postavení predstavitelia Ukrajiny vrátane premiéra Denisa Šmyhala a ministra financií Serhija Marčenka sa 25. apríla zúčastnia na stretnutiach Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli podľa Reuters viaceré zdroje. (TASR)
Číňania bojujúci za Rusko na Ukrajine patria podľa zdrojov z USA k žoldnierom bez priamych väzieb na čínsku vládu. Čítaj ďalej
Uviedli to dvaja americkí predstavitelia napojení na spravodajské služby USA a tiež jeden bývalý predstaviteľ západných spravodajských služieb.
Najvyšší veliteľ amerických síl v Indo-pacifiku Samuel Paparo potvrdil, že ukrajinské sily zajali na východe krajiny dvoch mužov čínskeho pôvodu. Predtým o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom ozrejmil, že Kyjev má informácie o 155 čínskych občanoch bojujúcich v mene Ruska.
Americkí predstavitelia pod zámienkou zachovania anonymity uviedli, že čínski vojaci majú pravdepodobne iba obmedzený výcvik a ich prítomnosť nemá žiadny badateľný vplyv na ruské vojenské operácie, píše agentúra Reuters.
Bývalý predstaviteľ západných tajných služieb, ktorý je oboznámený s touto problematikou, pre Reuters upresnil, že po boku Ruska bojuje približne 200 čínskych žoldnierov. Podľa jeho slov nemajú tieto osoby žiadne väzby na čínsku vládu.
Bývalý predstaviteľ však pripomenul, že niektorí čínski vojenskí dôstojníci so súhlasom Pekingu navštívili oblasti pri ruskej frontovej línii, aby získali poznatky a pozorovali taktiku boja.
Moskva a Peking od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prehĺbili svoju politickú, vojenskú a hospodársku spoluprácu. Čína sa v rámci tohto konfliktu prezentuje ako neutrálna krajina a tvrdí, že neposiela zbrane ani jednej strane - na rozdiel od USA a západných krajín. Členské štáty NATO ju napriek tomu označujú za „rozhodujúceho prispievateľa“ k invázii Moskvy, ktorú nikdy neodsúdila.
Kyjev opakovane vyzýval Čínu, aby vytvorila tlak na Moskvu, a tak pomohla ukončiť vojnu, pre ktorú zahynuli už desaťtisíce ľudí. (TASR)
Zelenskyj navštívil svoje rodné mesto Kryvyj Rih. Pred týždňom si tam ruský útok vyžiadal 19 mŕtvych vrátane deviatich detí. Čítaj ďalej
„Obyčajný okres. Všade naokolo sú len obytné budovy, len civilné stavby. Svet nesmie zabudnúť, že ľudské životy pre Rusko nič neznamenajú,“ dodal ukrajinský prezident.
Na zverejnenom videu prezident položil plyšového medveďa na detskom ihrisku, kde deti zomreli a kvety k provizórnym pamätníkom v blízkosti tamojšej školy.
Medzi obeťami minulotýždňového ruského útoku bolo deväť detí vo veku od troch do 17 rokov. Ďalších 75 ľudí vrátane 17 detí utrpelo zranenia. Útok poškodil 60 obytných budov, 23 domov a tri vzdelávacie inštitúcie.
Zelenskyj sa stretol s vojenskými predstaviteľmi a uviedol, že ich spoločné diskusie sa zamerali predovšetkým na posilnenie protivzdušnej obrany v Dnepropetrovskej oblasti.
Dlhodobo odstavené autá v Prahe, ku ktorým sa po odtiahnutí z ulíc nikto nehlási, poputujú na Ukrajinu. Čítaj ďalej
Autá, ktoré by čakalo zošrotovanie, sa magistrát českého hlavného mesta rozhodol venovať neziskovej organizácii Neohnutí, ktorá ich odošle na Ukrajinu.
Tam budú pomáhať obrancom v boji s ruskými agresormi. Informuje o tom portál Novinky.cz.
Organizácia vybrala šesť vhodných osobných vozidiel a dve dodávky, ktoré čaká opätovné sprevádzkovanie. Niektoré z vozidiel boli odstavené až tri roky. Pre Prahu ide o majetok bez účtovnej hodnoty, ktorý by inak smeroval na likvidáciu.
Na parkovisku dlhodobo odstavených áut v Prahe každoročne pribudne okolo sto vozidiel, ku ktorým sa nikto nehlási. Praha už preto chystá ďalšie vozidlá, ktoré by mohli poskytnúť neziskovej organizácii pomáhajúcej Ukrajine. (SITA)
Bývalého šéfa ruskej diplomacie Andreja Kozyreva označili v Rusku za takzvaného zahraničného agenta. Čítaj ďalej
Prvý postsovietsky minister zahraničných vecí Kozyrev (74) od roku 2010 žije v Spojených štátoch.
Šéfom ruskej diplomacie bol za vlády bývalého prezidenta Borisa Jeľcina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Neskôr otvorene kritizoval politiku prezidenta Vladimira Putina aj vojenskú inváziu na Ukrajine. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval niekdajších kolegov na ministerstve zahraničných vecí, aby na protest odstúpili z funkcií.
Ministerstvo spravodlivosti ho vo vyhlásení obvinilo zo šírenia falošných informácií o politike ruskej vlády a ruskej armáde. Upozornilo tiež na jeho nesúhlas so „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako Moskva oficiálne nazýva inváziu na Ukrajine, a jeho údajnú spoluprácu so „zahraničnými platformami“.
Kozyrev v reakcii uviedol, že rozhodnutie poukazuje na „hlúposť tohto režimu“. „Som rád, že sa môžem pridať k šľachetným ľuďom, ktorých rovnako označili za zahraničných agentov,“ vyhlásil.
Ľudia a organizácie, ktoré v Rusku úrady označia za „zahraničných agentov“, sa musia takto identifikovať vo všetkých publikáciách aj na sociálnych sieťach, pripomenul Reuters. Ich verejné aktivity sú obmedzené a sú tiež povinní predkladať detailné správy o svojich financiách. (TASR)
