Francúzsko: V Paríži horí závod na recykláciu odpadu

Súd pozastavil rozhodnutie súdu nižšej inštancie. Informujú o tom agentúry AP a AFP.

Dvadsaťdeväťročný Kilmar Abrego Garcia dlhodobo býval v americkom štáte Maryland až pokiaľ ho minulý mesiac spoločne s vyše 200 ďalšími ľuďmi nevyhostili do väznice v Salvádore v rámci plánu prezidenta Trumpa zakročiť proti nelegálnej migrácii.

Okresný súd v Marylande v piatok nariadil Garciovu repatriáciu do Spojených štátov najneskôr do pondelka 23.59 h miestneho času (05.59 h SELČ) pre „administratívne pochybenie“. Federálny odvolací súd jednomyseľne rozhodnutie potvrdil.

Trumpova administratíva sa preto obrátila na Najvyšší súd, ktorý vydal príkaz na pozastavenie rozhodnutia okresného súdu až do ďalšieho posúdenia prípadu. Predseda Najvyššieho súdu John Roberts požiadal advokátov Abrega Garciu, aby svoje argumenty predložili do utorka do 17.00 h miestneho času (23.00 h SELČ).

Prezidentská administratíva v žiadosti o zrušenie príkazu označila rozhodnutie okresného súdu za „bezprecedentné a neospravedlniteľné“ ako aj za „požiadavku, aby Spojené štáty vpustili do krajiny člena zahraničnej teroristickej organizácie“. Biely dom totiž trvá na tom, že Abrego Garcia, ktorý si za ženu vzal americkú občianku, je členom salvádorského gangu MS-13. (TASR)

Vyjadrilo sa tak po tom, čo prezident Donald Trump pohrozil uvalením 50-percentného cla na dovozy z Číny.

Peking uviedol, že by v takom prípade „prijal rázne protiopatrenia na ochranu svojich práv a záujmov“. Informujú o tom agentúry AP a AFP.

„Vyhrážky Spojených štátov o zvýšení ciel voči Číne sú jedna chyba za druhou, ktorá opäť ukazuje vydieračský charakter USA. Čína to nikdy nebude akceptovať,“ uviedol hovorca ministerstva. „Pokiaľ budú Spojené štáty trvať na svojom, Čína bude bojovať až do konca. Ak USA ešte zvýšia clá, Čína prijme rázne protiopatrenia na ochranu svojich práv a záujmov,“ dodal.

Americký prezident minulý týždeň predstavil rozsiahly balík recipročných ciel pre obchodných partnerov Spojených štátov, pričom na dovoz tovaru z Číny uvalili 34-percentné clo. Americký prezident chce týmto krokom podporiť výrobu v Spojených štátoch.

Peking ohlásil s platnosťou od utorka vlastné 34-percentné clo na dovoz amerických produktov do Číny. Čínske ministerstvo obchodu v utorok opätovne zopakovalo, že sa usiluje o „dialóg“ so Spojenými štátmi a že v obchodnej vojne „niet víťazov“. (TASR)

Tamojšie médiá o tom informovali v pondelok, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Príčina úniku plynu nebola bezprostredne známa. Z bane sa doteraz podarilo vytiahnuť sedem tiel. Počet mŕtvych sa však podľa médií môže ešte zvýšiť, keďže v bani sú stále uväznení ďalší baníci.

Irán, bohatý na nerastné suroviny, má približne 1,5 miliardy ton preukázaných zásob uhlia a smrteľné incidenty v uhoľných baniach nie sú ničím výnimočným.

V septembri minulého roka zahynulo pri výbuchu v uhoľnej bani na východe krajiny viac ako 50 ľudí, čo prinútilo úrady vyhlásiť trojdňový štátny smútok.

V roku 2023 výbuch v inej uhoľnej bani zabil šesť osôb. Explózia v roku 2017 zas zabila 43 baníkov na severe Iránu, čo vyvolalo vlnu hnevu proti úradom, pripomína AFP. (TASR)

Súd zrušil nariadenie nižšej inštancie. Informujú o tom agentúry AP a AFP.

Za zrušenie hlasovalo päť sudcov deväťčlenného Najvyššieho súdu. Zhodli sa však, že migranti musia dostať príležitosť napadnúť rozhodnutie o svojej deportácii ešte pred samotným vyhostením z krajiny a prezidentská administratíva im k tomu musí poskytnúť „primeraný čas“.

„Najvyšší súd podporil princíp právneho štátu v našej krajine tým, že umožnil prezidentovi, nech je ním ktokoľvek, zabezpečiť naše hranice a chrániť naše rodiny a našu krajinu. Skvelý deň pre spravodlivosť v Amerike,“ uviedol Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Najvyšší súd rozhodol o odvolaní prezidentskej administratívy po tom, čo federálny odvolací súd vo Washingtone ponechal v platnosti dočasný zákaz deportácií migrantov obvinených z členstva v zločineckých gangoch podľa zákona o zahraničných nepriateľoch (Alien Enemies Act) z roku 1798.

Zákon umožňuje prezidentovi USA obísť štandardné postupy imigračných súdov na zadržanie a deportáciu cudzích štátnych príslušníkov, ktorí pochádzajú z "nepriateľskej krajiny". To je však možné len vtedy, ak Spojené štáty vyhlásili tomuto štátu vojnu alebo ak sa prezident domnieva, že USA hrozí "invázia alebo predátorský útok".

Dosiaľ bol zákon uplatnený len trikrát, a to vždy v čase vojen – v britsko-americkej vojne v roku 1812, ako aj v prvej a najmä v druhej svetovej vojne na zdôvodnenie internácie ľudí japonského, nemeckého a talianskeho pôvodu. (TASR)

Izraelský premiér to uviedol počas návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome. Informuje o tom agentúra AFP.

„Pracujeme teraz na ďalšej dohode a dúfame, že uspeje. Sme odhodlaní dostať von všetkých rukojemníkov,“ povedal Netanjahu novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu. „Veľmi sa snažíme dostať rukojemníkov von. Je pred nami ďalšie prímerie. Uvidíme, čo sa stane,“ doplnil izraelského premiéra prezident Trump.

Podľa Netanjahua sú zajatci „v agónii“, no izraelský líder vyzdvihol predchádzajúcu dohodu, ktorú „čiastočne vyjednal Trumpov vyslanec Steve Witkoff“ a ktorá „dostala von 25 ľudí“.

Tel Aviv 18. marca po takmer dvoch mesiacoch prímeria obnovil boje v Pásme Gaze, ktoré sa začali 7. októbra 2023 útokom Hamasu na Izrael. Počas prímeria prepustil Hamas 33 občanov Izraelu výmenou za 1800 Palestínčanov.

Z 251 rukojemníkov unesených počas útoku 7. októbra 2023 ostáva dodnes v zajatí 58 vrátane 34, o ktorých izraelská armáda tvrdí, že sú po smrti. (TASR)