Smer sa nechystá podporiť návrh zmien ústavy, ktoré navrhlo KDH

Denník SME upozornil, že šéfka Agentúry štátom podporovaného bývania, bola v minulosti právoplatne potrestaná súdom.

Premiér Robert Fico odbíjal realitné podvody jeho nominantky Evy Lisovej, za ktoré bola právoplatne odsúdená tým, že upozorňoval na zahladenie jej trestov. "Musíme na ňu hľadieť ako na nevinnú a bezúhonnú,“ zdôrazňoval premiér.

Téma je preňho citlivá, keďže v posledných týždňoch si tému nájomného bývania sám osvojil podobne, ako v minulosti strana Sme rodina Borisa Kollára. Žiadna z doterajších koalícií sa pritom neobklopila v takom množstve ľuďmi, ktorí čelili alebo čelia trestnému stíhaniu, sú alebo boli obžalovaní alebo si už aj vypočuli odsudzujúci rozsudok.

O tom, ako je možné, že bývalá realitná podvodníčka Lisová riadi štátnu realitnú agentúru, akých podvodov sa v minulosti dopustila a čo sa deje s podvodne získaným majetkom dnes, sa Michal Katuška v podcaste Dobré ráno rozprával s reportérom denníka SME Matúšom Burčíkom, ktorý na prípad upozornil.

V upútavke na štvrtkovú diskusnú reláciu v TA3 Kráľ na ťahu to povedal šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica, europoslanec Erik Kaliňák (obaja Smer).

"Ak to pôjde vážne a nebude to chcieť riešiť na koaličných zasadnutiach (...) a bude to chcieť hrať na tvrďasa v parlamente, tak si myslím, že to hlasovanie možno spojíme s dôverou vláde," povedal Erik Kaliňák.

Andrej Danko transakčnú daň kritizuje. Najskôr hovoril o jej úplnom zrušení, neskôr svoj postoj zmenil a hovoril o jej zrušení pre živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur.

Opozičné strany vyjadrili Dankovmu návrhu podporu a navrhli, že mu pomôžu s podpismi, aby mohol predložiť pozmeňujúci návrh. V koalícií Danko pre svoj návrh nenašiel podporu.

Návrh Erika Kaliňáka vyslovený v TA3 na spojenie hlasovania o návrhu s dôverou vláde však ide proti cieľu, ktorý chce Smer dosiahnuť. Kaliňákovou predstavou zrejme je, že spojením hlasovania o dôvere vláde s hlasovaním o transakčnej dani odradia SNS od hlasovania za jej zrušenie, keďže by tým podľa tejto predstavy SNS povalila vládu.

V skutočnosti by takýto postup vyvolal pravý opak. Vláda totiž pri takomto spojenom hlasovaní prichádza o dôveru vtedy, keď návrh zákona nie je schválený. Smer pritom chce dosiahnuť, aby návrh schválený nebol.

Koalícia by sa ťahom, o ktorom hovorí Kaliňák ocitla v situácii, keď musí podporiť zrušenie transakčnej dane alebo stratí dôveru. Na vyjadrenie Kaliňáka upozornila opozičná SaS . (SME)

„Nie je tam ani jeden bod, ku ktorému nie je schválený pozmeňujúci a doplňujúci návrh,“ hovorí Dostál. To, čo bolo súčasťou aj pôvodného návrhu, by podľa Dostála bolo potrebné „hľadať Kotlárovým mikroskopom“.

Červenou farbou Dostál vyznačil text, ktorý je aj v pôvodnom návrhu zákona, ale po koaličných pozmeňovacích návrhoch z neho vypadne. Zelenou farbou vyznačil text, ktorý nie je v pôvodnom návrhu, no pozmeňujúcimi návrhmi ho doň doplnia. Belasou farbou je vyznačený text, ktorý je v pôvodnom návrhu zákona a ostane v ňom aj po schválení koaličných pozmeňujúcich návrhov.

„V tom zákone neostane kameň na kameni,“ povedal ešte na doobedňajšej tlačovke. (SME)

„Politici nemajú čo vedieť, čo súkromný darca podporuje. To je právo na súkromie,“ hovorí poslanec. Vraví, že sa preto po schválení zmien obrátia na Ústavný súd.

Koalíciu vyzval, aby rozhodnutie o návrhu odložila, lebo nikto nevie, aké chyby v ňom sú, keďže len v utorok o 18.00 hod. prišla koalícia s rozsiahlym dvadsaťstranovým pozmeňujúcim návrhom. „Takto nemôže fungovať parlament.“

„Žiadam vás, aby ste zvážili neodhlasovať to dnes. Musíme sa na to pozrieť všetci,“ povedal. „Naštvete tým množstvo ľudí, lebo sa chcete pomstiť mimovládkam, ktoré vás kritizujú.“

Podľa poslankyne Zuzany Števulovej nesedí argument, že keď musia darcov zverejňovať politické strany, prečo potom nie mimovládky.

„Ja ako súkromný človek sa môžem rozhodnúť venovať aj 20-tisíc eur útulku alebo akémukoľvek občianskemu združeniu a je mojím právom na súkromie, že sa rozhodnem, že nechcem, aby moje meno a súkromné údaje neboli zverejnené,“ hovorí Števulová.

Dodáva, že mimovládky, na rozdiel od politických strán, nemôžu kandidovať vo voľbách, ak v nich politická strana dosiahne aspoň tri percentá, dostanú príspevok od štátu a ak prekročia hranicu piatich percent, budú mať zastúpenie v parlamente a spolurozhodovať o zákonoch.

„Čo z toho môže robiť mimovládne organizácie? Nič.“ vraví Števulová. „Je právom na súkromie každého občana, komu peniaze venuje a nie je žiadny verejný záujem, aby boli tieto informácie zverejnené. A preto na Ústavnom súde prehráte.“ (SME)