V Charkove sa chystá súd s ruským agentom

Krok totiž naráža na odpor niektorých vlád krajín EÚ a zároveň panuje neistota ohľadom alternatívnych zdrojov, uviedla agentúra Reuters.

Aj podľa diplomatických zdrojov ČTK sa o zákaze dovozu ruského LNG teraz neuvažuje, balík je zatiaľ "slabý", obmedzenia sa budú týkať lodí z ruskej tieňovej flotily a na sankčné zoznamy pribudnú nové mená.

Namiesto zákazu dovozu ruského LNG chce komisia podľa Reuters vylepšiť svoj plán, ako ukončiť závislosť od ruských energií do roku 2027. (ČTK)

Vyjadrenia prišli v čase, keď sa v Paríži koná stretnutie vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov s delegáciami európskych štátov a USA s cieľom rokovať o konflikte na Ukrajine. 

„Rusko využíva každý deň a každú noc na zabíjanie. Musíme vyvinúť tlak na vrahov... aby ukončili túto vojnu a zaistili trvalý mier,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram. Pri nočnom ruskom útoku na Dnipro zahynuli traja ľudia.

Kremeľ vo štvrtok uviedol, že Európa nemá záujem o ukončenie konfliktu na Ukrajine. „Nanešťastie u Európanov vidíme, že sa zamerali na pokračovanie vo vojne,“ reagovala hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov, čo možno očakávať od rozhovorov v Paríži.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio už pricestoval do francúzskej metropoly, kde sa stretne aj so svojím francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom. Diskutovať budú o Ukrajine, situácii na Blízkom východe a rokovaniach o iránskom jadrovom programe, uviedol v stredu francúzsky diplomatický zdroj agentúry Reuters. (TASR)

 Uviedla to stanica BBC s odvolaním sa na vlastné zistenia.

Rusko okupuje Mariupoľ už tri roky. Konfiškácie sú podľa stanice zrejme súčasťou väčšieho plánu rusifikácie mesta, ktorá zahŕňa budovanie nových vojenských objektov a premenovávanie ulíc na názvy schválené Moskvou.

Investigatívny projekt BBC Verify uvádza, že najmenej 5 700 domovov v Mariupole je identifikovaných na konfiškáciu. Na bezprostredné zhabanie je podľa neho určených 2 200 z nich, ďalších 3 550 úrady identifikovali pre potenciálnu konfiškáciu.

Stanica sa odvoláva na analýzu dokumentov zverejnených Moskvou dosadenými mestskými úradmi od júla 2024. Úradníci podľa BBC používajú termín "bez vlastníka", ale spomínané byty majú zákonných majiteľov, ktorými sú Ukrajinci, ktorí utiekli pred Rusmi, alebo dediči po tých, čo zahynuli pri obliehaní.

BBC spomína názor právneho experta, podľa ktorého tento plán jasne porušuje vojnové zákony stanovené v Ženevských a Haagskych dohovoroch, ktoré - až na veľmi obmedzené prípady - zakazujú zabavovanie civilného majetku. Podľa profesora z Edinburskej univerzity Nehala Bhutu sú konfiškácie nezákonné, lebo pramenia z nelegálnej anexie ukrajinského územia. (ČTK)

Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajina podľa neho naďalej zvyšuje objemy výroby a momentálne vyrába viac ako tisíc druhov zbraní, od delostreleckej munície po raketové systémy dlhého doletu.

„Trend je stabilný. Ukrajina bude pokračovať v rozširovaní výroby zbraní na zabezpečenie svojej bezpečnosti - nezávisle a v spolupráci s partnermi,“ povedal Zelenskyj a dodal, že Ukrajina bude konzistentne dbať na to, aby vzhľadom na predovšetkým ruské hrozby mala silný domáci obranný priemysel a technologickú výhodu.

Ukrajinské bezpilotné systémové sily už skôr predstavili Tryzub, prvý prototyp laserovej zbrane v krajine schopný zasiahnuť stacionárne vzdušné ciele. Aj keď je systém naďalej vo vývoji, predstavuje veľký krok vpred v domácej obrannej technológii.

Odborníci ho opisujú ako funkčný dôkaz koncepcie vyvinutý vo vojnových podmienkach, pričom sa očakáva, že budúce vylepšenia budú obsahovať automatické sledovanie cieľa či pokročilejšie systémy napájania.

Ukrajina tiež predstavila bezpilotnú strelu Bars, novú údernú zbraň stredného doletu s odhadovaným dosahom až 800 kilometrov. Produkcia týchto zbraní nie je náročná, aj vďaka cenovej dostupnosti a použitiu ukrajinských komponentov. (SITA)

Vedú ju minister zahraničia Andrij Sybiha aj minister obrany Rustom Umerov, oznámil podľa agentúr Reuters a AFP šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý je tiež členom delegácie.

O vojne na Ukrajine majú dnes a v piatok v Paríži rokovať šéf americkej diplomacie Marco Rubio a zvláštny vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ministrom zahraničia Jeanom-Noëlom Barrotom.

O účasti zástupcov Ukrajiny sa doteraz nevedelo. (ČTK)

Od podpísania komplexnej zmluvy o strategickom partnerstve medzi Ruskom a KĽDR v júni minulého roka boli tisíce severokórejských vojakov nasadené v bojoch na podporu Ruska v jeho vojne proti Ukrajine. Pôsobili najmä v ruskej Kurskej oblasti, kde Ukrajina minulý rok podnikla prekvapivú ofenzívu.

Kovalenkove vyjadrenia však naznačujú, že severokórejskí vojaci by mohli bojovať aj v Ruskom okupovaných regiónoch Ukrajiny, keďže jednotkám Moskvy sa podarilo takmer úplne vytlačiť ukrajinské sily z Kurskej oblasti. Podľa Jonhapu bude preto pravdepodobne nutné prideliť vojakom KĽDR nové úlohy.

„Severokórejskí vojaci budú nosiť ruské uniformy, tak ako to robili v Kurskej oblasti,“ tvrdí Kovalenko v príspevku na Telegrame.

V prípade nasadenia severokórejských vojakov na Ukrajine bude podľa Kovalenka Moskva tvrdiť, že bojujú na ruskom území, ktoré definuje ruská ústava.

Rusko ešte v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov a v roku 2022 po spustení celoplošnej invázie a zmanipulovaných referendách na okupovaných územiach anektovalo aj Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť.

Napriek tomu, že žiadnu z týchto oblastí Moskva úplne nekontroluje, považuje ich za integrálnu súčasť Ruskej federácie a za svoje federálne subjekty. (TASR)