Nemecká konzervatívna únia a sociálna demokracia sa dohodli na vytvorení vlády, potvrdil Merz

Výbor bližšie nešpecifikoval, kto stál za útokom. Ide už o druhý takýto incident za posledné tri týždne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Čo najdôraznejšie odsudzujeme akékoľvek kroky, ktoré obmedzujú našu schopnosť vykonávať našu prácu a ohrozujú životy humanitárnych pracovníkov,“ uviedol vo štvrtok MVČK vo svojej tlačovej správe.

Dňa 24. marca zasiahla iný objekt organizácie v tejto oblasti tanková strela. K útoku, pri ktorom sa vtedy nikto nezranil, sa prihlásil Izrael a zdôraznil, že išlo o omyl. Izraelské sily v budove podľa vlastných slov identifikovali podozrivé osoby, ktoré považovali za riziko pre svoje jednotky.

MVČK zdôraznil, že k obom incidentom došlo napriek tomu, že budovy boli jasne označené a všetky strany boli o ich polohe pravidelne informované.

„Tieto incidenty poukazujú na riziká, ktorým sú dnes vystavení civilisti, zdravotnícky personál a humanitárni pracovníci v Pásme Gazy. Majú negatívny vplyv na schopnosť MVČK poskytovať základnú ochranu a pomoc státisícom ľudí, ktorí ju potrebujú na prežitie,“ dodal MVČK.

Podľa organizácie musia všetky strany rešpektovať a chrániť humanitárnych pracovníkov, ako aj objekty využívané na poskytovanie humanitárnej pomoci. Opakovanie takýchto incidentov podľa nej poukazuje na to, že strany musia urobiť oveľa viac, aby svojim ozbrojeným zložkám poskytli jasné pokyny na zaistenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov a ich zariadení. Organizácia sa pritom odvolala na povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva.

(TASR)

Predseda ústavného súdu tejto prevažne katolíckej krajiny, Gintaras Goda uviedol, že v súlade s verdiktom sú ustanovenia občianskeho zákonníka umožňujúce takéto partnerstvá len medzi mužom a ženou „v rozpore s ústavným princípom právneho štátu“. Súd tiež zdôraznil, že spoločenské predsudky nemôžu byť dôvodom na obmedzovanie základných práv.

Litovský premiér Gintautas Paluckas reagoval na verdikt slovami, že je teraz na parlamente, aby registrované partnerstvá zlegalizoval. O to sa snažilo už niekoľko predošlých vlád, naposledy koalícia vedená konzervatívcami, ktorá bola pri moci v krajine v rokoch 2020–2024. Jej návrh predmetnej legislatívy sa síce dostal na hlasovanie do parlamentu, nezískal však dostatočnú podporu a poslanci ho neposunuli do záverečného čítania. Práve táto vláda sa následne obrátila na ústavný súd, aby o tejto otázke rozhodol.

Podľa prieskumu populárneho spravodajského portálu Delfi z roku 2022 podporuje takmer polovica litovských respondentov partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Z neskoršieho Eurobarometra z roku 2023 vyplýva, že 39 percent Litovčanov si myslí, že zväzky osôb rovnakého pohlavia by mali byť povolené v celej Európe. AFP pripomína, že v roku 2019 malo podľa prieskumu takýto názor len 30 percent. (TASR)

Jeden utrpel bodné zranenie, ktoré však podľa úradov nie je život ohrozujúce.

Násilnosti vypukli ešte v stredu nadránom v hoteli a na ulici v meste Alcúdia, letovisku na severovýchode Malorky, kde mladí ľudia trávili prázdniny. DPA o nich píše ako o tínedžeroch.

Miestne médiá informovali, že polícia sa snažila ich bitku potlačiť a na miesto privolala aj posily. Výtržníci na seba útočili aj rôznymi predmetmi. „Bol to úplný chaos,“ povedal jeden z policajtov miestnemu denníku El Diario de Mallorca.

Dosiaľ nie je zrejmé, čo bitku vyvolalo.

Podľa miestnych úradov je v predmetnom hoteli ubytovaných približne 2700 študentov z pevninského Španielska i Portugalska. Bitke predchádzalo viacero výtržností v predošlých dňoch, pri ktorých zasahovala polícia.

Malorka zaznamenala v súvislosti s veľkonočnými sviatkami nárast návštevníkov, ktorých počet sa tam aktuálne blíži k úrovni letnej sezóny, píše DPA. (TASR)

„Máme dohodu o nerastných surovinách, ktorá bude pravdepodobne podpísaná vo štvrtok, budúci štvrtok,“ povedal Trump na stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Bielom dome.

Bližšie podrobnosti neuviedol, no zrejme hovoril o konečnej dohode, informovala agentúra DPA. Trump nechal na ďalšie otázky odpovedať ministra financií Scotta Bessenta, ktorý bol na stretnutí tiež prítomný.

„Stále pracujeme na detailoch,“ povedal Bessent na otázku, kedy a kde bude dohoda podpísaná. Cieľovým dňom je podľa neho 26. apríl, čo je budúca sobota.

„Je to v podstate to, na čom sme sa predtým dohodli,“ uviedol minister. Tento dokument má okolo 80 strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým na tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že ešte vo štvrtok by sa mohlo online podpísať memorandum o porozumení, čo navrhla americká strana. V práci na záväznej dohode naďalej pokračujú právnici, dodal.

Vágne formulovanú rámcovú dohodu o nerastných surovinách mali Trump a Zelenskyj podpísať už koncom februára. Trump na jej uzavretie už nejaký čas nalieha.

Zisky z ťažby kovov vzácnych zemín majú okrem iného slúžiť ako kompenzácia pre USA za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni invázii ruských síl. (TASR)

Oznámil to Elyzejský palác po stretnutí francúzskeho prezidenta  Macrona so zástupcami spomínaných štátov. 

Macron rokoval s americkým ministrom Rubiom, osobitným vyslancom amerického prezidenta Steveom Witkoffom a ukrajinskými predstaviteľmi a zástupcami Británie a Nemecka. Francúzsko ocenilo štvrtkové rozhovory v hlavnom meste, ktoré označilo za vynikajúce. „Dnes sme v Paríži odštartovali pozitívny proces, do ktorého sú zapojení aj Európania,“ povedal francúzsky predstaviteľ.

Macron v prejave na stretnutí s európskymi a americkými predstaviteľmi v Paríži podľa stanice Sky News v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že všetci chcú udržateľný mier.

„Toto je veľmi významná príležitosť na názorové zblíženie s ukrajinskými priateľmi, Európanmi a vami,“ povedal francúzsky prezident predstaviteľom USA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak uviedol, že rozhovory sa týkali toho, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Diskutovalo sa tiež o nasadení mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody a o vytvorení „účinnej bezpečnostnej architektúry“, dodal Jermak podľa Sky News. (TASR)

Vyjadril sa tak týždeň po tom, čo ukrajinské sily zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich v ruskej armáde.

„Konečne sme dostali informácie, že Čína dodáva zbrane Ruskej federácii,“ povedal Zelenskyj novinárom. „Domnievame sa, že zástupcovia Číny sa podieľajú na výrobe niektorých zbraní na ruskom území,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj podľa AFP nespresnil svoje tvrdenia a povedal, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zajala dvoch čínskych vojakov bojujúcich za Rusko Čítajte 

V Doneckej oblasti ukrajinské sily zajali minulý týždeň dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských jednotiek. Následne vyhlásil, že Čína si je vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do bojov na Ukrajine. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte.

Čína v utorok vyzvala zúčastnené strany, aby sa zdržali „manipulácií a rozruchu“ okolo zajatia týchto dvoch čínskych občanov a „chápali objektívnu a nestrannú pozíciu Číny“ k vojne na Ukrajine. (TASR)