Juhokórejský opozičný líder I Če-mjong oznámil prezidentskú kandidatúru

Mladík mal strieľať z bývalej služobnej zbrane svojej matky. Pri útoku usmrtil dve osoby a najmenej šesť ďalších zranil. Úrady zatiaľ nezverejnili motív streľby. Informovali o tom agentúry AP a Reuters, píše TASR.

Streľba sa začala približne o 11.50 miestneho času (17.50 h SEČ) v blízkosti budovy študentského zväzu v areáli univerzity FSU.

Po príchode na miesto činu policajti útočníka postrelili, keď neuposlúchol príkaz vzdať sa. Následne ho zadržali a zaistili strelnú zbraň, uviedli úrady. Štyri zranené osoby, ako aj strelec, boli prevezení do nemocnice.

Vyšetrovatelia na tlačovej konferencii uviedli, že útočník, ktorého polícia identifikovala ako Phoenixa Iknera, je študentom danej univerzity. Podľa ich slov získal prístup k matkinej pištoli, ktorá bola kedysi jej služobnou zbraňou.

Policajný náčelník Floridskej štátnej univerzity Jason Trumbower uviedol, že dve osoby, ktoré zomreli, neboli študentmi univerzity. Dodal, že ďalšie informácie o obetiach nezverejní.

Po prijatí varovania o aktívnom strelcovi sa študenti a pedagógovia ukryli a čakali v učebniach, kanceláriách a internátoch po celom areáli.

Ryan Cedergren, 21-ročný študent univerzity, povedal pre miestne médiá, že on a asi 30 ďalších ľudí sa ukryli v bowlingovej sále na dolnom poschodí univerzitného centra, keď videli študentov utekať z neďalekého baru. „V tom momente išlo o prežitie,“ povedal.

O streľbe bol informovaný i prezident USA Donald Trump, ktorý ho na brífingu v Bielom dome označil za „hanbu“. „Je to strašná vec. Hrozné, že sa takéto veci dejú,“ dodal.

FSU je jednou z 12 verejných univerzít na Floride s hlavným kampusom v Tallahassee. Na univerzite je podľa údajov z roku 2024 zapísaných asi 44.000 študentov.

V roku 2014 došlo v hlavnej knižnici FSU k streľbe, pri ktorej utrpeli zranenia traja ľudia. Policajti páchateľa zastrelili.

FSU na štvrtok zrušila vyučovanie a ďalšie aktivity. Do nedele zrušila aj všetky športové podujatia. (TASR)

Podľa agentúry AFP však Trump aj naďalej kritizoval ukrajinského prezidenta, píše TASR.

Trump v minulosti opakovane obvinil Zelenského z toho, že nesie zodpovednosť za vojnu, ktorú Rusko vedie od februára 2022.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social v pondelok Trump odmietol akúkoľvek zodpovednosť za rusko-ukrajinský konflikt a označil ho za vojnu svojho predchodcu v Bielom dome, demokrata Joea Bidena. „Milióny mŕtvych kvôli trom ľuďom“, deklaroval Trump na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina, Bidena a Zelenského, pričom posledných dvoch obvinil z nekompetentnosti. Spresnil, že Biden i Zelenskyj mohli túto vojnu zastaviť a že Putin ju nikdy nemal začať.

„Nepripisujem Zelenskému zodpovednosť, ale nie som práve nadšený z toho, že sa tá vojna začala,“ povedal Trump v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. „Neobviňujem ho, ale to, čo hovorím, je, že by som nepovedal, že odviedol najlepšiu prácu, dobre? Nie som jeho veľký fanúšik,“ dodal americký prezident.

Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu vyzval Trumpa, aby navštívil Ukrajinu a lepšie tak pochopil devastáciu spôsobenú ruskou inváziou.

Talianska premiérka vo štvrtok novinárom povedala, že „spoločne bránime slobodu Ukrajiny, spoločne môžeme vybudovať spravodlivý a trvalý mier“.

Trump tiež dodal, že USA a Ukrajina by mohli podpísať dohodu o ukrajinských nerastných surovinách už budúci týždeň vo štvrtok. Americký minister financií Scott Bessent pre AFP uviedol, že strany majú dohodu uzavrieť budúcu sobotu (26. apríla).

(TASR)

Verí, že sa najväčšie svetové ekonomiky dokážu dohodnúť na ukončení tvrdej obchodnej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Áno, komunikujeme s Čínou,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Prezident potvrdil, že od zvýšenia ciel na 145 percent na čínske dovozy došlo k niekoľkým debatám.

Pri otázke, či viedol rozhovory priamo s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, bol však Trump zdržanlivý, píše AFP.

„Nikdy som nepovedal, či k nim došlo alebo nie,“ poznamenal a dodal, že „to jednoducho nie je vhodné“.

„Myslím si, že s Čínou uzavrieme veľmi dobrú dohodu,“ povedal predtým v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá prišla do USA na rokovania zamerané na ukončenie amerických ciel voči Európskej únii.

Trump zaviedol začiatkom apríla tzv. recipročné clá na dovoz do USA. Vzápätí však ich platnosť odložil o 90 dní pre väčšinu sveta vrátane Európskej únie. Výnimkou bola len Čína, ktorej clá ešte zdvihol, a to až na 145 percent. (TASR)

Výbor bližšie nešpecifikoval, kto stál za útokom. Ide už o druhý takýto incident za posledné tri týždne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Čo najdôraznejšie odsudzujeme akékoľvek kroky, ktoré obmedzujú našu schopnosť vykonávať našu prácu a ohrozujú životy humanitárnych pracovníkov,“ uviedol vo štvrtok MVČK vo svojej tlačovej správe.

Dňa 24. marca zasiahla iný objekt organizácie v tejto oblasti tanková strela. K útoku, pri ktorom sa vtedy nikto nezranil, sa prihlásil Izrael a zdôraznil, že išlo o omyl. Izraelské sily v budove podľa vlastných slov identifikovali podozrivé osoby, ktoré považovali za riziko pre svoje jednotky.

MVČK zdôraznil, že k obom incidentom došlo napriek tomu, že budovy boli jasne označené a všetky strany boli o ich polohe pravidelne informované.

„Tieto incidenty poukazujú na riziká, ktorým sú dnes vystavení civilisti, zdravotnícky personál a humanitárni pracovníci v Pásme Gazy. Majú negatívny vplyv na schopnosť MVČK poskytovať základnú ochranu a pomoc státisícom ľudí, ktorí ju potrebujú na prežitie,“ dodal MVČK.

Podľa organizácie musia všetky strany rešpektovať a chrániť humanitárnych pracovníkov, ako aj objekty využívané na poskytovanie humanitárnej pomoci. Opakovanie takýchto incidentov podľa nej poukazuje na to, že strany musia urobiť oveľa viac, aby svojim ozbrojeným zložkám poskytli jasné pokyny na zaistenie bezpečnosti humanitárnych pracovníkov a ich zariadení. Organizácia sa pritom odvolala na povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva.

(TASR)

Predseda ústavného súdu tejto prevažne katolíckej krajiny, Gintaras Goda uviedol, že v súlade s verdiktom sú ustanovenia občianskeho zákonníka umožňujúce takéto partnerstvá len medzi mužom a ženou „v rozpore s ústavným princípom právneho štátu“. Súd tiež zdôraznil, že spoločenské predsudky nemôžu byť dôvodom na obmedzovanie základných práv.

Litovský premiér Gintautas Paluckas reagoval na verdikt slovami, že je teraz na parlamente, aby registrované partnerstvá zlegalizoval. O to sa snažilo už niekoľko predošlých vlád, naposledy koalícia vedená konzervatívcami, ktorá bola pri moci v krajine v rokoch 2020–2024. Jej návrh predmetnej legislatívy sa síce dostal na hlasovanie do parlamentu, nezískal však dostatočnú podporu a poslanci ho neposunuli do záverečného čítania. Práve táto vláda sa následne obrátila na ústavný súd, aby o tejto otázke rozhodol.

Podľa prieskumu populárneho spravodajského portálu Delfi z roku 2022 podporuje takmer polovica litovských respondentov partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Z neskoršieho Eurobarometra z roku 2023 vyplýva, že 39 percent Litovčanov si myslí, že zväzky osôb rovnakého pohlavia by mali byť povolené v celej Európe. AFP pripomína, že v roku 2019 malo podľa prieskumu takýto názor len 30 percent. (TASR)

Jeden utrpel bodné zranenie, ktoré však podľa úradov nie je život ohrozujúce.

Násilnosti vypukli ešte v stredu nadránom v hoteli a na ulici v meste Alcúdia, letovisku na severovýchode Malorky, kde mladí ľudia trávili prázdniny. DPA o nich píše ako o tínedžeroch.

Miestne médiá informovali, že polícia sa snažila ich bitku potlačiť a na miesto privolala aj posily. Výtržníci na seba útočili aj rôznymi predmetmi. „Bol to úplný chaos,“ povedal jeden z policajtov miestnemu denníku El Diario de Mallorca.

Dosiaľ nie je zrejmé, čo bitku vyvolalo.

Podľa miestnych úradov je v predmetnom hoteli ubytovaných približne 2700 študentov z pevninského Španielska i Portugalska. Bitke predchádzalo viacero výtržností v predošlých dňoch, pri ktorých zasahovala polícia.

Malorka zaznamenala v súvislosti s veľkonočnými sviatkami nárast návštevníkov, ktorých počet sa tam aktuálne blíži k úrovni letnej sezóny, píše DPA. (TASR)

„Máme dohodu o nerastných surovinách, ktorá bude pravdepodobne podpísaná vo štvrtok, budúci štvrtok,“ povedal Trump na stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Bielom dome.

Bližšie podrobnosti neuviedol, no zrejme hovoril o konečnej dohode, informovala agentúra DPA. Trump nechal na ďalšie otázky odpovedať ministra financií Scotta Bessenta, ktorý bol na stretnutí tiež prítomný.

„Stále pracujeme na detailoch,“ povedal Bessent na otázku, kedy a kde bude dohoda podpísaná. Cieľovým dňom je podľa neho 26. apríl, čo je budúca sobota.

„Je to v podstate to, na čom sme sa predtým dohodli,“ uviedol minister. Tento dokument má okolo 80 strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým na tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že ešte vo štvrtok by sa mohlo online podpísať memorandum o porozumení, čo navrhla americká strana. V práci na záväznej dohode naďalej pokračujú právnici, dodal.

Vágne formulovanú rámcovú dohodu o nerastných surovinách mali Trump a Zelenskyj podpísať už koncom februára. Trump na jej uzavretie už nejaký čas nalieha.

Zisky z ťažby kovov vzácnych zemín majú okrem iného slúžiť ako kompenzácia pre USA za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni invázii ruských síl. (TASR)

Oznámil to Elyzejský palác po stretnutí francúzskeho prezidenta  Macrona so zástupcami spomínaných štátov. 

Macron rokoval s americkým ministrom Rubiom, osobitným vyslancom amerického prezidenta Steveom Witkoffom a ukrajinskými predstaviteľmi a zástupcami Británie a Nemecka. Francúzsko ocenilo štvrtkové rozhovory v hlavnom meste, ktoré označilo za vynikajúce. „Dnes sme v Paríži odštartovali pozitívny proces, do ktorého sú zapojení aj Európania,“ povedal francúzsky predstaviteľ.

Macron v prejave na stretnutí s európskymi a americkými predstaviteľmi v Paríži podľa stanice Sky News v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že všetci chcú udržateľný mier.

„Toto je veľmi významná príležitosť na názorové zblíženie s ukrajinskými priateľmi, Európanmi a vami,“ povedal francúzsky prezident predstaviteľom USA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak uviedol, že rozhovory sa týkali toho, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Diskutovalo sa tiež o nasadení mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody a o vytvorení „účinnej bezpečnostnej architektúry“, dodal Jermak podľa Sky News. (TASR)