Európska komisia a Ukrajina predĺžili platnosť dohody o cestnej doprave do konca roka

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Počas štvrtka prišli Rusi o 1 530 vojakov, osem tankov, 40 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 140 dronov, 88 delostreleckých systémov a 312 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 662 tankov, 22 257 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 44 954 vozidiel a autocisterien, 26 530 delostreleckých systémov, 1 367 odpaľovacích raketových systémov, 1 136 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 33 065 dronov, 3 145 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 858 kusov špeciálnej techniky.

Ukazuje to podľa neho neúspech snáh zastaviť útoky na energetickú infraštruktúru, informovala agentúra DPA.

„Mali sme pokus o obmedzené prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry, ktoré ukrajinská strana nedodržala. Takže za takýchto okolností je hovoriť o prímerí jednoducho nereálne,“ povedal Nebenzia. „Nie sme v situácii, v ktorej by sme mohli vážne hovoriť o úplnom prímerí.“

O zastavení útokov na energetické zariadenia hovorila vo štvrtok za zatvorenými dverami na žiadosť Ruska Bezpečnostná rada OSN. Päť európskych krajín po stretnutí v spoločnom vyhlásení vyzvalo Rusko, aby súhlasilo s úplným a bezpodmienečným prímerím, informovala agentúra Reuters.

„Ukrajina chce mier a preukázala to, keď pred piatimi týždňami súhlasila s úplným, okamžitým a bezpodmienečným prímerím," uvádza sa vo vyhlásení Slovinska, Dánska, Francúzska, Grécka a Británie. "Na dnešných konzultáciách Rusko znova odmietlo úplné prímerie a odmietlo urobiť prvý krok k mieru,“ konštatuje vyhlásenie, ktoré prečítal slovinský veľvyslanec pri OSN Samuel Žbogar.

Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú z pokračujúcich útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa Ruska bolo od telefonátu ruského prezidenta Vladimira Putina s prezidentom USA Donaldom Trumpom z 18. marca v platnosti 30-dňové prímerie obmedzené na energetiku. Moskva obvinila Kyjev, že ho viac ako 80-krát porušil.

Za uplynulých 30 dní sa Rusko podľa DPA zdržalo väčších útokov na ukrajinské elektrárne a Ukrajina zastavila útoky na ruské ropné rafinérie. Ukrajinskí predstavitelia však hlásili škody na dodávkach elektriny spôsobené ruskými útokmi, ako aj zvýšený počet útokov na civilné oblasti s desiatkami obetí. (TASR)

Podľa agentúry AFP však Trump aj naďalej kritizoval ukrajinského prezidenta.

Trump v minulosti opakovane obvinil Zelenského z toho, že nesie zodpovednosť za vojnu, ktorú Rusko vedie od februára 2022.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social v pondelok Trump odmietol akúkoľvek zodpovednosť za rusko-ukrajinský konflikt a označil ho za vojnu svojho predchodcu v Bielom dome, demokrata Joea Bidena. „Milióny mŕtvych kvôli trom ľuďom“, deklaroval Trump na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina, Bidena a Zelenského, pričom posledných dvoch obvinil z nekompetentnosti. Spresnil, že Biden i Zelenskyj mohli túto vojnu zastaviť a že Putin ju nikdy nemal začať.

„Nepripisujem Zelenskému zodpovednosť, ale nie som práve nadšený z toho, že sa tá vojna začala,“ povedal Trump v Bielom dome počas návštevy talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. „Neobviňujem ho, ale to, čo hovorím, je, že by som nepovedal, že odviedol najlepšiu prácu, dobre? Nie som jeho veľký fanúšik,“ dodal americký prezident.

Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CBS zverejnenom v nedeľu vyzval Trumpa, aby navštívil Ukrajinu a lepšie tak pochopil devastáciu spôsobenú ruskou inváziou.

Talianska premiérka vo štvrtok novinárom povedala, že „spoločne bránime slobodu Ukrajiny, spoločne môžeme vybudovať spravodlivý a trvalý mier“.

Trump tiež dodal, že USA a Ukrajina by mohli podpísať dohodu o ukrajinských nerastných surovinách už budúci týždeň vo štvrtok. Americký minister financií Scott Bessent pre AFP uviedol, že strany majú dohodu uzavrieť budúcu sobotu (26. apríla). (TASR)

„Máme dohodu o nerastných surovinách, ktorá bude pravdepodobne podpísaná vo štvrtok, budúci štvrtok,“ povedal Trump na stretnutí s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Bielom dome.

Bližšie podrobnosti neuviedol, no zrejme hovoril o konečnej dohode, informovala agentúra DPA. Trump nechal na ďalšie otázky odpovedať ministra financií Scotta Bessenta, ktorý bol na stretnutí tiež prítomný.

„Stále pracujeme na detailoch,“ povedal Bessent na otázku, kedy a kde bude dohoda podpísaná. Cieľovým dňom je podľa neho 26. apríl, čo je budúca sobota.

„Je to v podstate to, na čom sme sa predtým dohodli,“ uviedol minister. Tento dokument má okolo 80 strán.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko predtým na tlačovej konferencii v Kyjeve oznámil, že ešte vo štvrtok by sa mohlo online podpísať memorandum o porozumení, čo navrhla americká strana. V práci na záväznej dohode naďalej pokračujú právnici, dodal.

Vágne formulovanú rámcovú dohodu o nerastných surovinách mali Trump a Zelenskyj podpísať už koncom februára. Trump na jej uzavretie už nejaký čas nalieha.

Zisky z ťažby kovov vzácnych zemín majú okrem iného slúžiť ako kompenzácia pre USA za už poskytnutú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni invázii ruských síl. (TASR)

Oznámil to Elyzejský palác po stretnutí francúzskeho prezidenta  Macrona so zástupcami spomínaných štátov. 

Macron rokoval s americkým ministrom Rubiom, osobitným vyslancom amerického prezidenta Steveom Witkoffom a ukrajinskými predstaviteľmi a zástupcami Británie a Nemecka. Francúzsko ocenilo štvrtkové rozhovory v hlavnom meste, ktoré označilo za vynikajúce. „Dnes sme v Paríži odštartovali pozitívny proces, do ktorého sú zapojení aj Európania,“ povedal francúzsky predstaviteľ.

Macron v prejave na stretnutí s európskymi a americkými predstaviteľmi v Paríži podľa stanice Sky News v súvislosti s vojnou na Ukrajine povedal, že všetci chcú udržateľný mier.

„Toto je veľmi významná príležitosť na názorové zblíženie s ukrajinskými priateľmi, Európanmi a vami,“ povedal francúzsky prezident predstaviteľom USA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak uviedol, že rozhovory sa týkali toho, ako dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Diskutovalo sa tiež o nasadení mnohonárodného vojenského kontingentu na Ukrajine po prípadnom dosiahnutí mierovej dohody a o vytvorení „účinnej bezpečnostnej architektúry“, dodal Jermak podľa Sky News. (TASR)

Vyjadril sa tak týždeň po tom, čo ukrajinské sily zajali dvoch čínskych občanov bojujúcich v ruskej armáde.

„Konečne sme dostali informácie, že Čína dodáva zbrane Ruskej federácii,“ povedal Zelenskyj novinárom. „Domnievame sa, že zástupcovia Číny sa podieľajú na výrobe niektorých zbraní na ruskom území,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj podľa AFP nespresnil svoje tvrdenia a povedal, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zajala dvoch čínskych vojakov bojujúcich za Rusko Čítajte 

V Doneckej oblasti ukrajinské sily zajali minulý týždeň dvoch čínskych občanov bojujúcich po boku ruských jednotiek. Následne vyhlásil, že Čína si je vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do bojov na Ukrajine. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte.

Čína v utorok vyzvala zúčastnené strany, aby sa zdržali „manipulácií a rozruchu“ okolo zajatia týchto dvoch čínskych občanov a „chápali objektívnu a nestrannú pozíciu Číny“ k vojne na Ukrajine. (TASR)

„Ukrajina je pripravená kúpiť najmenej desať systémov (Patriot). Prezidentovi Trumpovi som o tomto minime povedal počas nášho telefonického rozhovoru. Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie," povedal Zelenskyj novinárom.

Prezident okrem toho obvinil osobitného vyslanca USA pre Rusko Stevea Witkoffa zo „šírenia ruských naratívov“.

Toho sa podľa Zelenského dopustil, keď navrhol, aby mierová dohoda s Ruskom závisela od štatútu Ruskom okupovaných území na Ukrajine. „Som presvedčený, že pán Witkoff prevzal stratégiu ruskej strany. Myslím si, že je to veľmi nebezpečné, pretože vedome alebo nevedome - to ja neviem - šíri ruské naratívy," povedal novinárom Zelenskyj.

Witkoff sa vo štvrtok zúčastňuje na rokovaniach popredných amerických, európskych aj ukrajinských predstaviteľov v Paríži zameraných na hľadanie spôsobov ukončenia vojny na Ukrajine. Absolvoval napríklad pracovný obed francúzskeho prezidenta Macrona s ministrom zahraničných vecí USA Rubiom v Elyzejskom paláci, pričom diskutovať mali o Ukrajine i situácii na Blízkom východe, ako aj o amerických clách.

Stretol sa tiež s diplomatickým poradcom francúzskeho prezidenta Emmanuelom Bonnom a poradcom nemeckého spolkového kancelára pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Jensom Plötnerom a rokovať by mal v priebehu štvrtka aj so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom.

Samotný Macron parížske rozhovory označil za „veľmi dôležitú príležitosť na zblíženie“ v čase, keď sa - ako píše AFP - spojenci Kyjeva snažia oživiť rozhovory o prímerí na Ukrajine a zároveň zažívajú napätie v rámci transatlantických vzťahov. „Myslím si, že všetci chcú určite dosiahnuť mier, a to pevný a udržateľný mier,“ povedal francúzsky prezident. (TASR)

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj. Oslobodené územia sú podľa jeho slov v blízkosti obcí Udačne, Kotlyne a Ševčenko.

„Nepriateľ nezmenil svoje plány vytlačiť jednotky ukrajinských ozbrojených síl za hranice Doneckej a Luhanskej oblasti ... Plán nepriateľa však zostáva nenaplnený," vyjadril sa Syrskyj.

„Pokračujeme v obranných operáciách a zároveň vykonávame protiofenzívne akcie a zaznamenali sme určité úspechy," dodal hlavný veliteľ ukrajinskej armády.

Na fronte pri Pokrovsku ukrajinské jednotky každý deň odrážajú približne 30 ruských útokov.