Rozhovory medzi USA a Iránom o jadrovom programe Teheránu sa začali

Podľa neho však môže nastať okamih, „keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť“, informovala agentúra Reuters.

Trump sa takto vyjadril deň po tom, čo jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff rokoval v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o snahe dosiahnuť mierovú dohodu. Sám Trump však dal podľa Reuters najavo, že je frustrovaný z Ruska, a odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby sa „pohol“.

„Myslím si, že rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom môžu prebiehať OK. Čoskoro sa to dozviete,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. „Existuje bod, keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť, a uvidíme, čo sa stane, ale myslím si, že to ide dobre,“ dodal súčasne.

Rozhovory Witkoffa s Putinom sa konali v čase, keď sa zdá, že dialóg medzi USA a Ruskom o dohode o prímerí na Ukrajine uviazol na mŕtvom bode pre nezhody, ktoré sa týkajú podmienok úplného zastavenia bojov, napísala agentúra.

Trump už niekoľkokrát naznačil, že stráca trpezlivosť s obomi stranami, a hovoril o uvalení sekundárnych ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, v prípade, že bude Moskva s dohodou otáľať.

Medzitým v sobotu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pochválil Trumpa za to, že podľa jeho slov rozumie ukrajinskému konfliktu lepšie ako ktorýkoľvek iný západný líder, najmä ak ide o to, čo Rusko označuje za potrebu vyriešiť základné príčiny vojny.

„Prezident Trump bol prvý a zatiaľ, myslím, takmer jediný zo západných lídrov, ktorý opakovane, presvedčivo, niekoľkokrát vyhlásil, že bolo obrovskou chybou vtiahnuť Ukrajinu do NATO. A to je jedna z hlavných príčin, ktorú sme toľkokrát citovali," dodal Lavrov.

USA dosiahli s Ukrajinou a Ruskom v marci samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny zhodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy opakovane obviňujú z ich porušenia.

Tieto obvinenia podľa agentúry AP pokračovali aj na konferencii v Turecku, kde na samostatných podujatiach vystúpili Lavrov a jeho ukrajinský náprotivok Andrij Sybiha.

Lavrov trval na tom, že Rusko dodržiava podmienky prímeria, a tvrdil, že sú to Ukrajinci, ktorí od prvého dňa útočia na ruské energetické objekty, s dvomi či tromi výnimkami. Moskva podľa neho plánuje Spojeným štátom, Turecku i medzinárodným organizáciám poskytnúť zoznam ukrajinských útokov za posledné tri týždne.

Sybiha tvrdenie Lavrova spochybnil a uviedol, že Rusko od súhlasu s obmedzeným pozastavením úderom vypustilo na Ukrajinu „takmer 70 rakiet, viac ako 2200 dronov a 6000 kĺzavých bômb“, ktoré väčšinou podľa neho mierili na civilistov. „To svetu jasne ukazuje, kto chce mier a kto vojnu,“ dodal Sybiha. (TASR)

TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Dvojmotorové lietadlo Mitsubishi MU-2B sa zrútilo na otvorenom poli neďaleko mesta Copake pri hraniciach so štátom Massachusetts. Smerovalo na letisko pri meste Hudson v štáte New York, uviedol úrad okresného šerifa.

Bezprostredne nebolo jasné, či zahynul, alebo utrpel zranenia aj niekto ďalší, prípadne čo zapríčinilo pád lietadla.

Prístup záchranných zložiek na miesto zrútenia podľa úradu šerifa komplikoval sneh a blato. V čase nehody bolo v oblasti prevažne mierne počasie so zatiahnutou oblohou a nárazmi vetra do 41 kilometrov za hodinu. (TASR)

Loď, ktorá je súčasťou ruskej tzv. tieňovej flotily, sa neplavila pod žiadnou vlajkou. Aby mohla z estónskych vôd vyplávať, musí vyriešiť celkovo 40 zistených nedostatkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Estónske námorníctvo tanker Kiwala, smerujúci z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga, zadržalo ešte v piatok v Tallinnskom, respektíve Fínskom zálive.

Veliteľ Ivo Värk uviedol, že zadržanie nesúvisí s poškodením kritickej infraštruktúry. Dodal, že na plavidlo uvalila sankcie za predchádzajúce aktivity Európska únia a najmenej tri nečlenské krajiny EÚ vrátane Kanady, Británie a Švajčiarska.

Na lodi bolo po predbežnej inšpekcii zistených 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu, povedal v sobotu riaditeľ námorného oddelenia estónskeho dopravného úradu Kristjan Truu.

„Nemôžeme dovoliť, aby loď pokračovala v plavbe, pretože nemožno zaručiť námornú a environmentálnu bezpečnosť,“ uviedol Truu. Z dokumentov predložených počas predbežnej kontroly vyplýva, že loď sa plavila pod vlajkou Džibutska, ale táto východoafrická krajina uviedla, že tankeru už predtým zrušila registráciu.

Estónsky denník Postimees napísal, že tanker vlastní spoločnosť Tirad Shipping Inc, ktorá má len túto jednu loď a je registrovaná na Mauríciu. Kapitánom lode je čínsky štátny príslušník a počas doterajšieho vyšetrovania spolupracoval. Väčšina z 24-člennej posádky pochádza buď z Číny, alebo Mauritánie.

Podľa ukrajinského portálu WarSanctions je plavidlo Kiwala súčasťou ruskej tieňovej flotily a podieľa sa na vývoze ruskej ropy a ropných produktov do tretích krajín. Portál ďalej uvádza, že jeho majitelia sa často menili, aby sa predišlo odhaleniu priamych väzieb na Rusko a utajili sa skutoční príjemcovia nákladu. (TASR)

TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Francúzske úrady začali v piatok vyšetrovať troch ľudí vrátane predstaviteľa alžírskeho konzulátu, ktorých podozrievajú z únosu Amira Boukhorsa, oponenta súčasného alžírskeho vládnuceho režimu, ktorého severoafrická krajina označuje za „sabotéra napojeného na teroristické skupiny“.

Boukhors sa stal najprv známym pre svoj blog a potom na sieťach YouTube a TikTok, kde kritizuje údajnú korupciu v Alžírsku. Vo Francúzsku mu v roku 2023 udelili politický azyl. Podľa médií ho uniesli koncom vlaňajšieho apríla na francúzskom území a prepustili po približne 27 hodinách.

Zadržanie pracovníka konzulátu je „nový, neprijateľný a neopodstatnený vývoj, ktorý vážne poškodí alžírsko-francúzske vzťahy“, uviedlo alžírske ministerstvo zahraničných vecí. Alžírsko podľa neho tento prípad nenechá bez následkov.

Vzťahy medzi Parížom a Alžírom sú napäté už desaťročia, no prudko sa zhoršili po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron vlani v júli uznal plán autonómie pod marockou suverenitou pre Západnú Saharu.

Toto neautonómne územie, ktorého štatút ešte musí definovať Organizácia Spojených národov, je už 50 rokov dejiskom konfliktu medzi Marokom, ktoré de facto ovláda okolo 80 percent jeho územia, a separatistami z frontu Polisario podporovanými Alžírskom.

Najvážnejšiu diplomatickú krízu medzi Francúzskom a Alžírskom vyvolal prípad oceňovaného alžírskeho spisovateľa Boualema Sansala, ktorého súd v meste Alžír koncom marca odsúdil na päť rokov väzenia. To podnietilo Macrona vyzvať na jeho prepustenie.

Napriek tomu francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot minulý týždeň po stretnutí s alžírskym prezidentom Abdalom Madžídom Tabbúnom povedal, že krajiny chcú normalizovať svoje problematické vzťahy. (TASR)

Conriquez musel spolu s kapelou v sobotu odísť z koncertného pódia v meste Texcoco po tom, čo fanúšikov rozzúril vyhlásením, že mu vláda zakázala spievať populárne piesne oslavujúce obchodníkov s drogami. Informovala o tom agentúra AFP, zo správy ktorej čerpala TASR.

Kontroverzný podžáner mexickej hudby „narco-corrido“, ktorý vyzdvihuje skutky neslávne známych obchodníkov s drogami v krajine, prekvitá na digitálnych platformách. Jeho popularita sa zvyšuje vďaka príbehom o tom, ako sa človek dostane z biedy k bohatstvu. Zakázaný je vo viacerých mexických štátoch.

Tieto balady si získali pozornosť aj prezidentky Klaudie Sheinbaumovej, ktorá v uplynulých dňoch vyhlásila hudobnú súťaž „za mier a proti závislostiam“ v snahe postaviť sa popularite piesní medzi mladými ľuďmi v Mexiku a Spojených štátoch.

V meste Texcoco, približne 25 kilometrov od metropoly Mexiko, kde Conqiruez koncertoval, vypukol v sobotu ráno miestneho času chaos, keď spevák povedal davu, že nemôže spievať svoje populárne piesne oslavujúce vodcov drogového kartelu Sinaloa. Ten patrí k najvplyvnejším zločineckým organizáciám v Mexiku.

Podľa správ médií aj videí zverejnených na sociálnej sieťach vidieť, ako spevák vysvetľuje situáciu publiku. „Je to zákon, ktorý sa musí dodržiavať... Tiež sa cítim zle, že nespievam to, čo chcete počuť,“ povedal Conriquez.

Čo začalo ako bučanie čoskoro prerástlo do hádzania predmetov a piva na speváka a jeho kapelu, ktorí museli opustiť pódium. Na plošinu neskôr vtrhlo takmer 20 ľudí a zničili hudobné nástroje a zvukovú aparatúru.

Spevákov manažér Freddy Perez na sieti Instagram uviedol, že Conriquez sa držal vládneho nariadenia, a vyčíňanie účastníkov koncertu označil za násilný útok. „Ľudia reagovali veľmi zle, ničili nástroje a zvukové vybavenie,“ dodal.

Incident potvrdila aj vláda štátu Ciudad de México s tým, že nikto neutrpel zranenie, a vyzvala, aby sa na verejných podujatiach „neschvaľovalo násilie, spomínanie osôb spojených s trestnými činmi alebo užívaním drog“. (TASR)

Zo súkromnej kliniky v meste Natal ho transportovali v sobotu večer lietadlom do nemocnice v metropole Brazília, informuje TASR.

Bolsonara prijali v piatok v nemocnici v malom meste Santa Cruz v severobrazílskom štáte Rio Grande do Norte. Dôvodom hospitalizácie bola podľa jeho slov neznesiteľná bolesť brucha, spôsobená črevnou nepriechodnosťou. Následne ho previezli do väčšej kliniky v Natale.

Exprezidenta zdravotné problémy trápia od vtedy, ako ho v roku 2018 pobodali nožom počas predvolebnej kampane. V sobotu na sieti X napísal, že podľa lekárov je jeho najnovší bolestivý incident najvážnejší od útoku, pri ktorom stratil približne 40 percent krvi. Útočníka vtedy vyhlásil súd za duševne chorého a nariadil jeho umiestnenie do psychiatrického ústavu.

„Po toľkých podobných príhodách za posledných niekoľko rokov som si na bolesť a nepohodlie zvykol. Ale tentoraz boli prekvapení aj lekári,“ napísal Bolsonaro.

Chirurg z nemocnice v Natale v piatok pôvodne uviedol, že sa neplánuje žiadna operácia, pretože stav exprezidenta sa zlepšil. Testy však potvrdili, že novú operáciu, už piatu od roku 2018, nakoniec potrebovať bude, povedal pre agentúru Reuters jeho lekár Antonio Macedo. V lekárskej správe zo soboty rána sa uvádza, že Bolsonaro je stabilizovaný a prespal celú noc.

Bolsonaro bol až do hospitalizácie na kampani na podporu programu svojej Liberálnej strany pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. On sám pre rozhodnutie súdu v nich kandidovať nemôže, hoci trvá na tom, že sa uchádzať bude. Štát Rio Grande do Norte je tradične baštou voličov súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorý Bolsonara porazil vo voľbách v roku 2022.

Brazílsky najvyšší súd v marci 2025 rozhodol prijať žalobu proti Bolsonarovi vo veci údajného pokusu o štátny prevrat po volebnej prehre. Iný súd mu už predtým zakázal uchádzať sa o volenú funkciu do roku 2030, pretože spochybňoval spoľahlivosť elektronického hlasovacieho systému. Ak ho najvyšší súd uzná za vinného, môže mu hroziť dlhý trest odňatia slobody. (TASR)