Trump uviedol, že ruský útok na ukrajinské mesto Sumy bol „hrozný“

Rutte tam odsúdil „hrozný spôsob“, akým Rusko podľa neho vedie útoky na ukrajinských civilistov. Zelenskyj povedal šéfovi NATO, že Ukrajina akútne potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

„Ukrajinci si toho veľa pretrpeli - v neposlednom rade aj útok Ruska na Sumy na Kvetnú nedeľu. Podpora NATO neochabne. Budeme naďalej pomáhať Ukrajine, aby sa mohla brániť a odrádzať aj od budúcej agresie, čím zabezpečíme spravodlivý a trvalý mier,“ napísal Rutte na sieti X.

Zelenskyj spresnil, že v Odese spolu navštívili nemocnicu, kde sa ukrajinskí vojaci zotavujú zo zranení, a odovzdali vyznamenania vojakom a zdravotníkom.

Šéf NATO podľa AFP vyjadril podporu snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť prímerie a prípadný trvalý mier medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň však podotkol, že toto úsilie vedené USA „nie je jednoduché - a už vôbec nie po tomto hroznom násilí“. (TASR)

Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko. 

„Podmienky mierovej dohody zahŕňajú neutralitu Ukrajiny bez jadrových zbraní, demilitarizáciu a denacifikáciu ukrajinského štátu a zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014,“ uviedol Naryškin, ktorého citovala agentúra TASS. Mierová dohoda musí takisto obsahovať aj „uznanie suverenity a územných hraníc Ruskej federácie - súčasných územných hraníc“, dodal.

Informoval o tom server Ukrajinská pravda a stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na predstaviteľov vlády v parlamente.

Starosta druhého najväčšieho mesta v oblasti Konotop Arťem Semenichin v nedeľu obvinil Arťucha, že poskytol Rusom zámienku na útok na centrum mesta Sumy tým, že tam usporiadal vyznamenanie ukrajinských vojakov.

Rusi potom podľa Semenichina využili príležitosť zaútočiť na "vojenský cieľ", aby zabili čo najväčšie množstvo civilistov, uviedla agentúra Unian a ďalšie ukrajinské médiá. Vojaci podľa starostu vyviazli bez zranení, pretože boli v úkryte.

Arťuch v pondelok večer v rozhovore s verejnoprávnou stanicou Suspilne potvrdil, že slávnostná vojenská akcia sa v ten deň v meste odohrala. Podľa svojich slov na ňu bol iba pozvaný. "Nebola to moja iniciatíva," bez toho, aby uviedol, kto akciu zorganizoval.

Stanica Suspilne na svojom webe poznamenala, že sa snaží zistiť, či tajná služba SBU prešetruje možný únik informácií o stretnutí vojakov.

Ukrajinská pravda k odvolaniu Arťucha poznamenala, že vláda na jeho miesto schválila Oleha Hryhorova, ktorý doteraz pôsobil v polícii.

Ruský útok na Sumy zabil v nedeľu najmenej 35 ľudí. Rakety zasiahli centrum mesta, kde sa veriaci pripravovali osláviť Kvetnú nedeľu. Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve deti a ďalších desať utrpelo zranenia.

Moskva podľa informácií BBC zaútočila na mesto približne o 10.15 h miestneho času (9.15 h SEČ) dvoma balistickými raketami Iskander z ruskej Voronežskej a Kurskej oblasti. Ukrajinské úrady pre BBC doplnili, že poškodených bolo najmenej 20 budov, desať áut a električiek, ako aj kaviarne, obchody a päť bytových domov. (ČTK, TASR)

Tvrdil to v rozhovore s ruským listom Kommersant.

"Na kľúčových častiach urovnania nie je jednoduché dohodnúť sa. Diskutuje sa o nich," odpovedal šéf ruskej diplomacie na otázku, či sa Washingtonu a Moskve podarilo sformulovať kľúčové parametre možnej budúcej dohody.

Lavrov pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin načrtol svoje požiadavky vlani v júni.

Lavrov v rozhovore s Kommersantom súčasnú americkú administratívu pochválil. "Na rozdiel od Európanov.... sa Trumpova administratíva snaží preniknúť do problému a predovšetkým pochopiť príčinu tejto situácie," povedal ruský minister, ktorý Európanov označil za "zúrivých", pričom vymenoval okrem iného Francúzsko, Britániu a Pobaltie.

Pobaltské krajiny patria medzi najvernejších spojencov Ukrajiny a Paríž s Londýnom sa po zmene americkej politiky postavili na čelo takzvanej koalície ochotných, ktorá rokuje o podpore napadnutej krajiny. (ČTK)

Ruský prezident Vladimir Putin zatiaľ nevyjadril úprimný záujem o zastavenie bojov, povedali prezidentovi jeho blízki poradcovia, medzi ktorými sú minister zahraničia Marco Rubio a Trumpov vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg, píše denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje z radov amerických činiteľov.

Skupina poradcov Trumpovi odporučila, aby bol obozretnejší pri rokovaní s Putinom a aby zaujal tvrdší postoj k požiadavkám Moskvy na územné ústupky od Kyjeva.

Trump sa však stále prikláňa k postoju svojho osobitného splnomocnenca pre Blízky východ Stevea Witkoffa, ktorý si po dvoch stretnutiach s Putinom v Moskve myslí, že šéf Kremľa má skutočný záujem o dosiahnutie mieru, píše americký denník.

Rusko však ignoruje Trumpove výzvy ku pokoju zbraní, naopak zosilňuje útoky na Ukrajinu a pri vyjednávaní sa snaží dosiahnuť maximálne ústupky. Trump podľa The Wall Street Journal dúfa, že sa mu podarí zastaviť vojnu na Ukrajine, aby odstránil prekážku na ceste k zblíženiu s Kremľom.

Občas sa podľa denníka zdá, že Trump s Putinom stráca trpezlivosť, avšak svoju hrozbu o uvalení nových sankcií na vývoz ruskej ropy zatiaľ neuskutočnil.

Cieľ šéfa Bieleho domu zastaviť už viac ako tri roky trvajúci konflikt podporujú aj tí z jeho blízkych poradcov, ktorí sú zástancovia tvrdšieho prístupu k Moskve.

Nedeľňajší ruský raketový úder na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 35 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia, však podčiarkol rozdiely medzi vysokopostavenými členmi Trumpovho tímu, píše americký denník.

Trump v pondelok pred novinármi v Oválnej pracovni ruský útok označil za "chybu". V odpovedi na otázku novinárov o tom, kto nesie zodpovednosť, Trump obvinil svojho predchodcu Joea Bidena, že "dopustil, aby k vojne došlo".

Podľa Trumpa za krviprelievanie vo vojne na Ukrajine môže rovnako Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Trump vyjadril presvedčenie, že čoskoro budú na stole veľmi dobré návrhy na zastavenie konfliktu. Jeho iniciatíva však doteraz nepriniesla žiadne konkrétne zmeny.

Polovica senátorov, 25 republikánov a 25 demokratov, na čele s republikánom Lindseym Grahamom, prvého apríla predložila návrh zákona o sankciách na ruský vývoz ropy a energií v prípade, že Moskva neuzavrie mier s Ukrajinou.

Urobili tak bez ohľadu na žiadosť Bieleho domu, aby návrh odložili, uviedli asistenti zákonodarcov. Jeden z predstaviteľov administratívy žiadosť o odklad potvrdil s tým, že si Biely dom chce udržať túto výhodu pri vyjednávaniach s Ruskom.

O obnovenie vzťahov s Ruskom sa pokúšalo množstvo Trumpových predchodcov a všetci boli sklamaní chabými výsledkami, povedal Thomas Graham, bývalý vrchný riaditeľ pre ruské záležitosti v Národnej bezpečnostnej rade bývalého prezidenta Georgea Busha mladšieho.

Moskva chce anektovať rozsiahle časti ukrajinského územia a nastoliť proruskú vládu, ktorá by vládla na zvyšnom území, uviedol Graham, podľa ktorého ide o ciele, ktoré sa od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 nezmenili.

Trump počas prezidentskej kampane vyhlásil, že by mohol Putina a Zelenského donútiť prestať bojovať do 24 hodín po svojom opätovnom nástupe do Oválnej pracovne 20. januára. Kellogg túto lehotu následne predĺžil do Trumpových prvých 100 dní vo funkcii, ktorá sa zavŕši 30. apríla. (ČTK)