Katy Perry letí do vesmíru

Rutte tam odsúdil „hrozný spôsob“, akým Rusko podľa neho vedie útoky na ukrajinských civilistov. Zelenskyj povedal šéfovi NATO, že Ukrajina akútne potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

„Ukrajinci si toho veľa pretrpeli - v neposlednom rade aj útok Ruska na Sumy na Kvetnú nedeľu. Podpora NATO neochabne. Budeme naďalej pomáhať Ukrajine, aby sa mohla brániť a odrádzať aj od budúcej agresie, čím zabezpečíme spravodlivý a trvalý mier,“ napísal Rutte na sieti X.

Zelenskyj spresnil, že v Odese spolu navštívili nemocnicu, kde sa ukrajinskí vojaci zotavujú zo zranení, a odovzdali vyznamenania vojakom a zdravotníkom.

Šéf NATO podľa AFP vyjadril podporu snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť prímerie a prípadný trvalý mier medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň však podotkol, že toto úsilie vedené USA „nie je jednoduché - a už vôbec nie po tomto hroznom násilí“. (TASR)

Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko. 

„Podmienky mierovej dohody zahŕňajú neutralitu Ukrajiny bez jadrových zbraní, demilitarizáciu a denacifikáciu ukrajinského štátu a zrušenie všetkých diskriminačných zákonov prijatých po prevrate v roku 2014,“ uviedol Naryškin, ktorého citovala agentúra TASS. Mierová dohoda musí takisto obsahovať aj „uznanie suverenity a územných hraníc Ruskej federácie - súčasných územných hraníc“, dodal.

Macron opätovne podporil okamžité ukončenie konfliktu v palestínskej enkláve a žiadal obnovenie humanitárnej pomoci, Netanjahu odmietol uznanie palestínskeho štátu.

Macron po telefonáte na platforme X napísal, že „utrpenie, ktorým prechádza civilné obyvateľstvo Pásma Gazy, sa musí skončiť“. Zároveň vyzval na „otvorenie všetkých priechodov pre humanitárnu pomoc“ na palestínske územie.

Dodal, že „demilitarizácia (militantného hnutia) Hamas“ je pre Paríž takisto prioritou a zopakoval nádej na dvojštátne riešenie konfliktu.

Úrad izraelského premiéra po rozhovore uviedol, že Netanjahu znovu vyjadril „rozhodný nesúhlas so zriadením palestínskeho štátu, pričom uviedol, že by to bola obrovská odmena pre terorizmus“.

„Premiér francúzskemu prezidentovi povedal, že palestínsky štát, ktorý vznikne len niekoľko minút od izraelských miest, bude baštou iránskeho teroru a že veľká väčšina izraelskej verejnosti je rozhodne proti tomu,“ informoval spravodajský portál The Times of Israel.

Netanjahu reagoval na minulotýždňové vyjadrenia Macrona, že Francúzsko by mohlo počas júnovej konferencie OSN v New Yorku uznať palestínsky štát. Spolu so svojim synom už tieto vyjadrenia odsúdili a francúzskeho lídra ostro kritizovali. (TASR)

Informoval o tom server Ukrajinská pravda a stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na predstaviteľov vlády v parlamente.

Starosta druhého najväčšieho mesta v oblasti Konotop Arťem Semenichin v nedeľu obvinil Arťucha, že poskytol Rusom zámienku na útok na centrum mesta Sumy tým, že tam usporiadal vyznamenanie ukrajinských vojakov.

Rusi potom podľa Semenichina využili príležitosť zaútočiť na "vojenský cieľ", aby zabili čo najväčšie množstvo civilistov, uviedla agentúra Unian a ďalšie ukrajinské médiá. Vojaci podľa starostu vyviazli bez zranení, pretože boli v úkryte.

Arťuch v pondelok večer v rozhovore s verejnoprávnou stanicou Suspilne potvrdil, že slávnostná vojenská akcia sa v ten deň v meste odohrala. Podľa svojich slov na ňu bol iba pozvaný. "Nebola to moja iniciatíva," bez toho, aby uviedol, kto akciu zorganizoval.

Stanica Suspilne na svojom webe poznamenala, že sa snaží zistiť, či tajná služba SBU prešetruje možný únik informácií o stretnutí vojakov.

Ukrajinská pravda k odvolaniu Arťucha poznamenala, že vláda na jeho miesto schválila Oleha Hryhorova, ktorý doteraz pôsobil v polícii.

Ruský útok na Sumy zabil v nedeľu najmenej 35 ľudí. Rakety zasiahli centrum mesta, kde sa veriaci pripravovali osláviť Kvetnú nedeľu. Medzi mŕtvymi sú aj najmenej dve deti a ďalších desať utrpelo zranenia.

Moskva podľa informácií BBC zaútočila na mesto približne o 10.15 h miestneho času (9.15 h SEČ) dvoma balistickými raketami Iskander z ruskej Voronežskej a Kurskej oblasti. Ukrajinské úrady pre BBC doplnili, že poškodených bolo najmenej 20 budov, desať áut a električiek, ako aj kaviarne, obchody a päť bytových domov. (ČTK, TASR)