Južnú Kaliforniu zasiahlo silné zemetrasenie, obete a škody nehlásia

Obaja boli obvinení z prijímania nezákonných finančných prostriedkov na úspešnú volebnú kampaň v roku 2011 od brazílskej stavebnej firmy Odebrecht. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

Humala je vojenský dôstojník vo výslužbe, ktorý stál na čele Peru v rokoch 2011 až 2016. Svoj trest si pravdepodobne odpyká na policajnej základni vybudovanej špeciálne na umiestnenie odsúdených peruánskych lídrov. V zariadení sú v súčasnosti uväznení exprezidenti Alejandro Toledo i Pedro Castillo. Do prepustenia v roku 2023 tam bola aj bývalá hlava štátu Alberto Fujimori.

Vyšetrovanie Humalu sa začalo ešte v roku 2016. Prokurátori tvrdili, že získal nezákonné finančné prostriedky počas svojej kampane v roku 2011 proti Keiko Fujimoriovej, a to prostredníctvom svojej Peruánskej nacionalistickej strany. Humala počas tri roky trvajúceho súdneho procesu obvinenia voči svojej osobe odmietal ako politické prenasledovanie.

Jeho trest odňatia slobody nadobudne účinnosť okamžite, aj keď sa proti rozsudku odvolá, napísala agentúra Reuters. Očakáva sa, že súd bude v nasledujúcich dňoch pokračovať v čítaní celého rozsudku.

Humala je druhým bývalým peruánskym prezidentom, ktorý má byť uväznený, a štvrtým, ktorý bol zapletený do rozsiahlej korupčnej kauzy známej ako Autoumyváreň (Lava Jato), súvisiacej aj s firmou Odebrecht.

Táto brazílska spoločnosť priznala, že dávala úplatky vládam v celej Latinskej Amerike, aby jej pomohli s expanziou. Na súde dokonca uviedla, že financovala takmer všetkých peruánskych prezidentských kandidátov za posledných takmer 30 rokov. Niekdajší stavebný kolos si v roku 2020 zmenil názov na Novonor a v súčasnosti je v konkurznom konaní. (TASR)

pandemickej zmluvy zameranej na lepšiu prípravu na pandémie a boj proti nim. O prelomovej dohode sa rokovalo niekoľko rokov. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP a vyhlásenia WHO.

„Po viac ako troch rokoch intenzívnych rokovaní urobili členské štáty WHO významný krok vpred v úsilí o zvýšenie bezpečnosti sveta pred pandémiami tým, že vypracovali návrh dohody, ktorý sa bude posudzovať na nadchádzajúcom Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji,“ uviedla agentúra OSN vo svojom vyhlásení.

Návrh dohody garantuje prijatie konkrétnych opatrení na prevenciu pandémii, budovanie výskumných a vývojových kapacít, uľahčenie prenosu technológií a súvisiacich poznatkov, ako aj zručností a odborných znalostí na výrobu zdravotníckych produktov súvisiacich s pandémiou, mobilizáciu kvalifikovanej, vyškolenej a multidisciplinárnej národnej a globálnej pracovnej sily pre mimoriadne situácie a ďalšie opatrenia.

Návrh takisto potvrdzuje suverenitu krajín pri riešení otázok verejného zdravia v rámci ich hraníc a stanovuje, „že žiadne z ustanovení návrhu dohody sa nesmie vykladať tak, že WHO má právomoc usmerňovať, nariaďovať, meniť alebo predpisovať vnútroštátne zákony alebo politiky, alebo poverovať štáty, aby prijali konkrétne opatrenia, uvádza WHO vo vyhlásení.

„Štáty sveta sa dnes v Ženeve zapísali do histórie,“ povedal v reakcii generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. „Dosiahnutím konsenzu o pandemickej zmluve nielenže zaviedli generačnú dohodu, ktorá má zvýšiť bezpečnosť sveta, ale tiež ukázali, že multilateralizmus je živý a zdravý a že v našom rozdelenom svete môžu krajiny stále spolupracovať, aby našli spoločný základ a spoločnú odpoveď na hrozby,“ dodal.

Rokovania o konečnom znení zmluvy v Ženeve sa konali v čase vážnej krízy multilateralizmu a globálneho zdravotného systému, ktorú spustilo drastické oklieštenie medzinárodnej pomoci prezidentom USA Donaldom Trumpom, píše AFP. USA sú pritom zďaleka najväčším darcom v humanitárnej oblasti. Delegácia USA sa na rokovaniach v Ženeve nezúčastnila, keďže Trump rozhodol, že USA z WHO odchádzajú. (TASR)

Vyplýva to z interných dokumentov, ktoré má k dispozícií agentúra Reuters, píše TASR.

Navrhované škrty v mierových misiách sú zahrnuté v odpovedi Úradu pre riadenie a rozpočet (OMB) na žiadosti ministerstva zahraničných vecí o financovanie na nadchádzajúci fiškálny rok, ktorý sa začína 1. októbra. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje znížiť rozpočet ministerstva zahraničných vecí v budúcom roku o polovicu. Rozpočet však musí odsúhlasiť Kongres.

USA sú najväčším prispievateľom do OSN. Do základného rozpočtu prispievajú 3,7 miliardy dolárov, teda asi 22 percent, a na mierové misie poskytujú 5,7 miliardy dolárov, čo predstavuje 27 percent ich celkového rozpočtu. Tieto platby sú povinné.

Z rozpočtu OSN na mierové misie sa financuje deväť misií v Mali, Libanone, Konžskej demokratickej republike, Južnom Sudáne, Západnej Sahare, na Cypre, v Kosove, v oblasti medzi Sýriou a Izraelom okupovanými Golanskými výšinami a v Abyei, administratívnej oblasti, ktorú spoločne spravujú Južný Sudán a Sudán.

Hovorca OSN Stéphane Dujarric v utorok odmietol komentovať „to, čo sa zdá byť uniknutým memorandom, ktoré je súčasťou internej diskusie v rámci americkej vlády“.

USA dlhujú takmer 1,5 miliardy dolárov na bežný rozpočet OSN a takmer 1,2 miliardy dolárov na rozpočet mierových misií. Členský štát môže meškať s platbami až dva roky a potom mu hrozí strata hlasovacích práv v 193-člennom Valnom zhromaždení, upozorňuje Reuters. (TASR)

Podľa jedného z nich by z krajiny mohla odísť až polovica, teda asi 1000 amerických vojakov, informuje o tom TASR.

V decembri Pentagón oznámil, že viac ako zdvojnásobil počet vojakov v Sýrii, a to až na 2000 jednotiek. Administratíva vtedajšieho prezidenta Joea Bidena tak reagovala na vývoj udalostí v čase, keď sýrski povstalci viedli ofenzívu proti prezidentovi Bašárovi Asadovi. USA nasadenie dodatočných vojakov odôvodnilo hrozbou zo strany teroristickej organizácie Islamský štát (IS), ktorý by mohol využiť mocenské vákuum v krajine.

V súčasnosti sa väčšina amerických jednotiek v Sýrii nachádza na severovýchode krajiny, ktorá je z veľkej časti pod kontrolou spojeneckých kurdských milícií. Ďalší sú nasadení na základni at-Tanf v púšti pri hraniciach s Jordánskom a Irakom.

Obmedzenie vojenskej prítomnosti v Sýrii potvrdil aj ďalší americký predstaviteľ, avšak konkrétny počet vojakov, ktorí z krajiny odídu podľa neho nie je stanovený. K odchodu až polovice jednotiek však bol skeptický, keďže administratíva prezidenta Donalda Trumpa v súčasnosti rokuje s Iránom a posilňuje svoje sily v regióne.

Spojené štáty nedávno vyslali na Blízky východ lietadlá vrátane bombardérov B-2, vojnové lode a systémy protivzdušnej obrany, pripomína Reuters.

Trump v pondelok vyhlásil, že Irán úmyselne zdržiava rokovania o jadrovej dohode so Spojenými štátmi. Teherán vyzval, aby sa vzdal snahy o získanie jadrovej zbrane, inak môže čeliť vojenskému útoku na jadrové zariadenia.

(TASR)

Urobil tak presne dva roky po začiatku vojny proti jednotkám pravidelnej sudánskej armády, ktorá si vyžiadala už desaťtisíce životov a viac ako 13 miliónov ľudí vyhnala zo svojich domovov, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Pri príležitosti tohto výročia s hrdosťou vyhlasujeme vytvorenie vlády mieru a jednoty, širokej koalície, ktorá odráža skutočnú tvár Sudánu,“ napísal Daklú vo vyhlásení na Telegrame.

Koncom februára RSF a ich spojenci podpísali v Keni chartu, v ktorej oznámili vytvorenie „vlády mieru a jednoty“ v oblastiach pod ich kontrolou. Daklú v utorok ozrejmil, že polovojenské jednotky spolu s „občianskymi a politickými silami“ podpísali prechodnú ústavu, ktorú označil za „plán pre nový Sudán“. Ústava ustanovuje 15-člennú prezidentskú radu, ktorá zastupuje všetky regióny.

Pravidelná armáda pod vedením Abdala Fattáha Burhána v súčasnosti kontroluje oblasti na východe a severe krajiny a nedávno úplne dobyla hlavné mesto Chartúm. RSF ovláda územia najmä na juhu a západe Sudánu vrátane takmer celého regiónu Dárfúr

Analytici varujú, že konflikt by mohol Sudán natrvalo rozdeliť medzi bojujúce strany. S posilnením RSF v Dárfúre by „územné rozdelenie, ku ktorému dochádza, mohlo znamenať de facto rozdelenie (krajiny),“ povedal pre AFP Sharath Srinivasan, profesor na Cambridgeskej univerzite, ktorý sa zaoberá Sudánom. (TASR)