Ranný brífing: Prečítajte si najdôležitejšie správy

V upútavke na štvrtkovú diskusnú reláciu v TA3 Kráľ na ťahu to povedal šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica, europoslanec Erik Kaliňák (obaja Smer).

"Ak to pôjde vážne a nebude to chcieť riešiť na koaličných zasadnutiach (...) a bude to chcieť hrať na tvrďasa v parlamente, tak si myslím, že to hlasovanie možno spojíme s dôverou vláde," povedal Erik Kaliňák.

Andrej Danko transakčnú daň kritizuje. Najskôr hovoril o jej úplnom zrušení, neskôr svoj postoj zmenil a hovoril o jej zrušení pre živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur.

Opozičné strany vyjadrili Dankovmu návrhu podporu a navrhli, že mu pomôžu s podpismi, aby mohol predložiť pozmeňujúci návrh. V koalícií Danko pre svoj návrh nenašiel podporu.

Návrh Erika Kaliňáka vyslovený v TA3 na spojenie hlasovania o návrhu s dôverou vláde však ide proti cieľu, ktorý chce Smer dosiahnuť. Kaliňákovou predstavou zrejme je, že spojením hlasovania o dôvere vláde s hlasovaním o transakčnej dani odradia SNS od hlasovania za jej zrušenie, keďže by tým podľa tejto predstavy SNS povalila vládu.

V skutočnosti by takýto postup vyvolal pravý opak. Vláda totiž pri takomto spojenom hlasovaní prichádza o dôveru vtedy, keď návrh zákona nie je schválený. Smer pritom chce dosiahnuť, aby návrh schválený nebol.

Koalícia by sa ťahom, o ktorom hovorí Kaliňák ocitla v situácii, keď musí podporiť zrušenie transakčnej dane alebo stratí dôveru. Na vyjadrenie Kaliňáka upozornila opozičná SaS . (SME)

Opozícia s týmto postupom nesúhlasila. Žiadala, aby parlament pokračoval v schôdzi a rokoval aj po Veľkej noci.

Pred hlasovaním sa uzavrela rozprava v treťom čítaní, hoci bolo v nej prihlásených ešte viacero poslancov. Parlament odobril ukončenie rozpravy na návrh predsedu NR SR Richarda Rašiho (Hlas).

Schôdza trvala od 25. marca, na jej programe bolo pôvodne vyše 150 bodov. Viaceré z nich sa už prekladali z predošlých schôdzí, napríklad opozičné návrhy na odvolanie ministrov. Ďalšia riadna schôdza by mala byť posledným zasadnutím poslancov pred letnou prestávkou.

„Boli by sme tu dnes, ak by chválili všetky podľa vás politické mimovládne organizácie vládu?“ pýta sa poslankyňa Veronika Šrobová z Progresívneho Slovneska poslancov v parlamente.

Národná rada rokuje o návrhu zákona o mimovládkach.

Zo strany, kde sedia v parlamente poslanci koalície zaznela odpoveď „nie“, na čo nasledoval potlesk.

Šutaj Eštok oznámil, že na základe toho Kubinovi neuhradí odmenu 200-tisíc eur. Čo však minister zamlčal je to, že neúspech vo veci spôsobila vládna novela Trestného zákona.

V kombinácii s nálezom Ústavného súdu týkajúcim sa trestu prepadnutia majetku spôsobila, že štát napokon neuspel v sporoch o majetok odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka.

Práve jeho sa zákazka týkala, pričom už vopred bolo v zmluve uvedené, že k vyplateniu odmeny zastropovanej na maximálne 195-tisíc eur dôjde len prípade úspešnosti na súdoch.

Kubina v reakcii na vyhlásenie Šutaja Eštoka hovorí o tom, že s takto uzavretou zmluvou nemala advokátska kancelária Dentons problém, pretože si bola istá svojím právnym názorom. Ten sa najprv začal potvrdzovať.

V spore išlo o to, že Bašternák v očakávaní uloženia trestu prepadnutia majetku previedol na blízke osoby v úmysle zabrániť jeho prepadnutiu v prospech štátu. Ten sa pokúšal dostať k majetku cez súdy.

„S neodkladnými opatreniami sme na okresnom súde uspeli, čo následne potvrdil aj krajský súd. Vďaka tomu bol majetok ochránený pred ďalšími prevodmi. Išlo celkovo o šesť neodkladných opatrení,“ vysvetlil Kubina.

Následne bol Dentons úspešný aj v konaní o odporovacích žalobách v merite veci. Súd prikázal rodičom Bašternáka vydať do konkurznej podstaty nehnuteľný majetok, ktorý na nich odsúdený previedol pár dní pred svojím právoplatným odsúdením. Keďže všetky odporovacie žaloby boli prakticky identické a všetky mala na stole tá istá sudkyňa, očakával sa rovnaký výsledok aj vo zvyšných piatich konaniach.

Lenže do toho prišiel spomínaný nález Ústavného súdu a následne aj novela Trestného zákona.

„Z trestu prepadnutia majetku urobila de facto mŕtvy inštitút,“ hovorí Kubina s tým, že Bašternák následne podal rovnako ako mnohí ďalší odsúdení návrh na obnovu konania a uspel. Súd napokon zrušil jeho konkurz, čo malo automaticky za následok zastavenie konania o našich odporovacích žalobách.

„V týchto sporoch sme teda priebežne dosahovali stopercentnú úspešnosť, čo bolo aj verejne známe,“ povedal Kubina s tým, že štát si spomenutými zmenami dobrovoľne v tomto boji „odsekol obe ruky”.

To, že cez tento spor teraz Šutaj Eštok útočí na exministra vnútra Romana Mikulca či na advokátov, označil za smutno-smiešne.

„Nabudúce si asi rozmyslím, či sa budem unúvať štátu zadarmo pomáhať s naprávaním jeho vlastných chýb. A keď áno, tak si za to nechám aj zaplatiť,“ dodal Kubina. (SME)