Ruské úrady hlásia mŕtveho po útoku ukrajinských dronov na Kursk

Pri stretnutí so študentmi tiež povedal, že Musk je posadnutý Marsom.

"Akokoľvek sa to dnes môže zdať neuveriteľné, často sa stáva, že po nejakom čase sa takéto nápady uskutočnia. Rovnako ako sa svojho času stali skutočnosťou Koroljove nápady," povedal Putin podľa populárneho denníka Moskovskij komsomolec. "Let na Mars je veľmi zložitý a dnes sa zdá jeho uskutočnenie veľmi zložité," vyhlásil.

V Rusku bola tento mesiac podľa médií uvedená prvá divadelná hra o americkom miliardárovi. Predstavenie "Elon Musk a Ciolkovskij" sa chystalo v meste Kaluga ležiacom asi 200 kilometrov od Moskvy v rámci filmového festivalu o vesmíre. Akokoľvek obaja hrdinovia pochádzajú z rozdielnych epoch, stretávajú sa na scéne v hre, ktorej dej sa odohráva v dome teoretika vesmírnych letov Konštantína Eduardoviča Ciolkovského (1857-1935).

Musk podľa ruských médií svojho času o Ciolkovskom hovoril ako o jednom z najväčších géniov ľudstva. Za jeden zo svojich obľúbených citátov tiež označil Ciolkovského výrok, že Zem je kolískou ľudstva, ale nemožno celý život stráviť v kolíske. 

Nápadom s opakovateľne použiteľným prvým stupňom rakety dokázal Musk prekonať aj Ciolkovského či skôr jeho vyznávačov z ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, usúdil pred časom časopis Forbes vo svojom ruskom vydaní.

Koroljov bol kľúčovou postavou sovietskeho vesmírneho programu, ktorému sa podarilo dostať prvého človeka do vesmíru, Jurija Gagarina. Bol tvorcom nielen vesmírnych rakiet, ale aj rakiet vojenských, o ktoré sa opierala vojenská moc Sovietskeho zväzu a strategická rovnováha vo vzťahu k Spojeným štátom.

Vlani v októbri denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na viacero informovaných zdrojov z americkej, európskej i ruskej politiky písal, že Musk ako aktívny podporovateľ prezidentskej kandidatúry Donalda Trumpa je od konca roka 2022 v pravidelnom kontakte s ruským prezidentom Putinom.

Neverejné rokovania šéfa nepriateľskej mocnosti s jedným z najbohatších ľudí sveta, ktorý má vďaka spolupráci svojej firmy SpaceX na americkom vesmírnom programe prístup k tajným informáciám, sú pre amerických činiteľov znepokojujúce, uviedol denník. Podľa zdrojov denníka sa rozhovory točia okolo osobných a obchodných tém, ale aj súčasnej geopolitickej situácie.

Musk sa podľa denníka k informácii o kontaktoch s Putinom nevyjadril. Sám pred časom verejne vyhlásil, že sa s Putinom rozprával iba raz, a to pred ruskou inváziou na Ukrajinu a o vesmírnych technológiách. 

Vlani poskytol Putinovi priestor na svojej sieti X, kde odvysielal rozhovor moderátora Tuckera Carlsona s ruským prezidentom, ktorý množstvo komentátorov označilo za nekritickú Putinovu propagáciu. Šéf Kremľa v tomto interview označil Muska za človeka, ktorého nemožno zastaviť.

"Musíte s ním niekde nájsť spoločnú reč, musíte hľadať nejaké spôsoby, ako ho presvedčiť," povedal Putin. (ČTK)

Brigáda je posádkou v meste Šuja v Ivanovskej oblasti, kde miestne zdroje hlásili explózie v kasárňach po prílete minimálne piatich dronov, napísala ukrajinská agentúra Unian.

O nálete dronov na mesto Šuja informoval tiež server BBC News. O deň skôr sa terčom ukrajinského útoku stala základňa 448. raketovej brigády, ktorá sa na útoku na Sumy podľa ukrajinskej rozviedky rovnako podieľala.

"Podľa údajov krízového štábu nie sú usmrtení, dvom ľahko raneným bola poskytnutá zdravotná pomoc. Varovný systém fungoval normálne, evakuácia nebola vyhlásená. Špecialisti odstraňujú škody, "informovali úrady v Ivanovskej oblasti, ktorá leží v strede európskej časti Ruska. Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že protivzdušná obrana zostrelila nad Ivanovskou oblasťou sedem dronov.

Centrum správneho strediska ukrajinskej Sumskej oblasti v nedeľu zasiahli dve ruské rakety, z ktorých jedna bola podľa ukrajinských úradov vybavená kazetovou muníciou. Ukrajinské ozbrojené sily sľúbili pomstu za útok na civilistov. (ČTK)

Uviedla to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková.

Podľa nej ukrajinská strana „upravila niekoľko bodov v návrhu dohody“ a obe strany čoskoro podpíšu „memorandum o zámere“.

Dodala, že o konečnej podobe dohody bude ešte hlasovať ukrajinský parlament. „Dohoda vytvorí príležitosti pre investície a rozvoj na Ukrajine a položí základy pre hmatateľný hospodársky rast Ukrajiny aj Spojených štátov,“ povedala Svyrydenko.

Pre amerického prezidenta Donalda Trumpa je prístup k ukrajinským nerastným zdrojom kompenzáciou za pomoc, ktorú Ukrajine poskytol jeho predchodca Joe Biden. Podľa zdroja agentúry AFP sa zdá, že v najnovších návrhoch dohody sa pomoc USA neuznáva ako dlh Ukrajiny. (SITA)

Podľa agentúry MTI to oznámil v stredu vo švédskom Linköpingu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„Keďže dopyt po stíhačkách v súčasnej bezpečnostnej a geopolitickej situácii opäť vzrástol, sú potrebné nové inžinierske kapacity, preto vznikne v Budapešti inžinierske centrum,“ povedal Szijjártó.

Dodal, že tento krok má význam nielen z obranného, ​​ale aj priemyselného a technologického hľadiska, pretože poskytuje príležitosť pre maďarských inžinierov, ktorí budú vykonávať dôležité vývojové práce pre Saab Group.

Minister pripomenul, že maďarské letectvo má v súčasnosti 14 gripenov, avšak flotila sa od roku 2026 rozšíri o ďalšie štyri stíhačky tohto typu.

„Okrem zaistenia bezpečnosti Maďarska sa nám otvára príležitosť prevziať aktívnejšiu úlohu v európskej protivzdušnej obrane,“ podčiarkol Szijjártó. (TASR)

Lotyšsko, ako aj ďalšie okolité krajiny vyjadrujú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obavy z toho, že Moskva by sa neskôr mohla zamerať aj na ne, a zvyšujú výdavky na svoju obranu.

„Odstúpenie od Ottawského dohovoru poskytne našim ozbrojeným silám manévrovací priestor na to, aby mohli v prípade vojenskej hrozby použiť všetky možné prostriedky na obranu našich občanov,“ uviedla predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci Ināra Mūrnieceová vo vyhlásení, ktoré zverejnil parlament.

Jednokomorový lotyšský parlament schválil odstúpenie od zmluvy drvivou väčšinou hlasov. Účinnosť však jeho rozhodnutie nadobudne až šesť mesiacov po tom, ako ho Lotyšsko oficiálne oznámi Organizácii Spojených národov.

Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny.

Plán odstúpiť od dohovoru o ich zákaze avizovali v marci okrem Lotyšska aj zvyšné pobaltské krajiny Estónsko i Litva a tiež Poľsko. „Vo svetle tohto nestabilného bezpečnostného prostredia poznačeného ruskou agresiou... je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,“ uviedli vtedy ministri obrany týchto krajín v spoločnom vyhlásení.

Zmienené štyri krajiny však zároveň prisľúbili, že napriek odstúpeniu od dohovoru budú naďalej dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilného obyvateľstva počas ozbrojeného konfliktu. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko. (TASR)