Ruská agentúra ukázala, ako operátori v Moskve riadia drony, blogerov video šokovalo

Vo štvrtok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že o to požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý mu prisľúbil, že „na tom bude pracovať“.

„Ukrajina je pripravená zakúpiť aspoň 10 systémov. Povedal som prezidentovi Trumpovi o tomto minime počas nášho telefonického rozhovoru,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ dodal Zelenskyj.

Kyjev pravidelne žiada spojencov o poskytnutie ďalších systémov protivzdušnej obrany, varujúc, že by mohol čeliť ich nedostatku, keďže Ukrajina denne čelí ruským útokom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Patriot v prepočte na kus najdrahší zbraňový systém, ktorý Spojené štáty dodali Ukrajine.

Celkové náklady na Patriot sa odhadujú na približne 1,1 miliardy dolárov - 400 miliónov dolárov za systém a 690 miliónov dolárov za rakety. (SITA)

A to pre obvinenia zo žoldnierstva, uviedli úrady na tomto ukrajinskom území, ktoré okupuje Rusko.

„Prokuratúra Luhanskej ľudovej republiky prijala návrh na obžalobu proti 33-ročnému občanovi Austrálie Oscarovi Charlesovi Augustovi Jenkinsovi,“ upresnili úrady vo vyhlásení. Ide tak o doposiaľ posledný známy prípad zahraničného vojaka bojujúceho na strane Kyjeva, ktorý sa postaví pred súd.

Podľa vyšetrovateľov prišiel Jenkins na Ukrajinu z austrálskeho Melbourne vo februári 2024. Od marca do decembra 2024 následne bojoval proti ruskej armáde, za čo dostával údajne približne 7000 až 9000 dolárov mesačne.

Rusko a jeho predstavitelia na východe Ukrajiny zvyčajne považujú cudzincov, ktorí pricestujú do Kyjeva bojovať, za „žoldnierov“. To im umožňuje stíhať tieto osoby podľa svojho trestného zákonníka namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k vojnovým zajatcom s istými právami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru, píše AFP.

Ruské orgány prednedávnom obvinili 22-ročného Brita Jamesa Scotta Rhysa Andersona z terorizmu po tom, čo muža chytili v ruskej Kurskej oblasti bojovať na strane Ukrajiny. Podľa AFP bol Brit odsúdený na 19 rokov väzenia. (TASR)

Oznámil to koordinačný štáb pre záležitosti vojnových zajatcov v Kyjeve. Do Ruska sa podľa poslanca Štátnej dumy Šamsaila Saralijeva vrátili telá 41 padlých vojakov TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.

Ukrajinskí vojaci zahynuli v bojoch v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Telá niektorých boli uložené v márniciach v Rusku.

Z dôvodu pomalého, ale vytrvalého postupu ruských inváznych síl, ktorý trvá už niekoľko mesiacov, musia ukrajinské jednotky pri ústupe často nechať telá vlastných vojakov na mieste bojov.

Podľa ukrajinských zdrojov sa druhá výmena tiel padlých za tri týždne uskutočnila prostredníctvom Medzinárodného Červeného kríža.

Predchádzajúca výmena pozostatkov padlých vojakov sa uskutočnila 28. marca a mala takmer rovnaký rozsah: na Ukrajinu sa vrátili telá 909 padlých vojakov, do Ruska 43.

Moskva a Kyjev vo všeobecnosti nezverejňujú straty v radoch svojich ozbrojených síl. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári pre americkú televíziu NBC News povedal, že od začiatku vojny s Ruskom vo februári 2022 bolo zabitých viac ako 46 000 ukrajinských vojakov a približne 380 000 utrpelo zranenia.

Nezávislý ukrajinský vojnový spravodajca Jurij Butusov zverejnil vlani v decembri vyššie čísla, pričom sa odvolával na vojenské zdroje. Tvrdil, že Ukrajina prišla o približne 70 000 vojakov, ďalších 35 000 je nezvestných.

Odhady západných médií o stratách Ukrajiny, založené na európskych a amerických zdrojoch, sa pohybujú od 50 000 do 100 000 vojakov zabitých v boji.

Rusko neposkytlo informácie o počtoch zabitých vojakov od septembra 2022. Vtedy oznámilo, že o život prišlo menej ako 6 000 vojakov. Ruská webová stránka Mediazona a ruskojazyčná redakcia BBC uviedli, že na základe informácií z verejne dostupných zdrojov identifikovali mená asi 91 000 zabitých ruských vojakov, no ich skutočný počet by mohol byť „podstatne vyšší“. (TASR)

"Keďže sa konajú rokovania, nebudem ich predčasne hodnotiť, ale cítime optimizmus, že budeme môcť, dúfajme, túto vojnu, veľmi brutálnu vojnu ukončiť," povedal Vance, ktorý sa v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Zároveň v reakcii na vyhlásenie USA o potenciálnom odstúpení od snáh o sprostredkovanie mieru medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol, že samotné pozastavenie útokov možno považovať za pokrok. Peskov na otázku novinárov o tom, či je pravdepodobné, že sa USA stiahnu z rokovaní o prímerí, skonštatoval, že „túto otázku si musia položiť vo Washingtone“, píše TASS.

Moratórium podľa Ruska vstúpilo do platnosti 18. marca po telefonáte šéfa Kremľa Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Mesiac už skutočne uplynul,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre novinárov. Ruský prezident doposiaľ nevydal žiadne ďalšie pokyny, ozrejmil hovorca. (TASR)

Účelom návštevy sú rokovania s vysokopostavenými americkými predstaviteľmi o uzavretí dlho očakávanej dohody o nerastných surovinách. Urobí tak na základe „memoranda o zámere“, ktoré vo štvrtok podpísali USA s Ukrajinou.

Na základe kópie jednostranového memoranda je „cieľom“ oboch krajín ukončiť rokovania do 26. apríla. „Ukrajinský premiér Šmyhaľ navštívi Washington v týždni od 21. apríla, aby sa stretol s ministrom financií USA (Scottom) Bessentom a poskytol podporu záverov technických rokovaní,“ uvádza memorandum, ktoré v piatok zverejnila ukrajinská vláda. „Vyjednávacie tímy by podľa očakávaní mali podať správu o napredovaní do 26. apríla s cieľom ukončiť rokovania do tohto dátumu a čo najskôr podpísať dohodu,“ doplnil dokument.

Predstavitelia USA tvrdia, že posilnenie amerických obchodných záujmov na Ukrajine pomôže do budúcna odradiť Rusko od ďalšej agresie v prípade uzavretia prímeria vo vyše trojročnej vojne, píše AFP.

„Snažíme sa vyriešiť mnohé technické otázky online a písomne, aby sme ich zredukovali na najcitlivejšie otázky, ktoré si budú vyžadovať politické rozhodnutia,“ povedal námestník ukrajinského ministra hospodárstva pre ukrajinskú televíziu Taras Kačka o práci ukrajinského a amerického tímu.

Kyjev a Washington plánovali vo februári podpísať dohodu o strategických surovinách, ktorá by USA zaistila prednostný prístup k ukrajinským prírodným zdrojom. Zmaril ju však spor v Bielom dome medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Trump chcel dohodu, ktorá by Washingtonu poskytla licenčné poplatky zo ziskov z ukrajinskej ťažby surovín a vzácnych nerastov ako kompenzáciu za vojenskú a finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v boji proti ruskej invázii poslal jeho predchodca Joe Biden. Ukrajina zase požadovala silné bezpečnostné záruky ako odstrašujúci prostriedok voči ďalším ruským útokom. (TASR)

Len v Charkove evidujú jedného mŕtveho človeka a až 26 zranených. „Podľa predbežných informácií boli útoky na Charkov vykonané balistickými raketami s kazetovou muníciou. Preto sú postihnuté oblasti veľmi rozsiahle,“ povedal charkovský starosta Ihor Terechov a dodal, že poškodených bolo 15 bytových domov.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov uviedol, že útoky zasiahli „husto obývanú oblasť“ mesta.

V meste Sumy, blízko ruskej hranice, útok pomocou iránskych dronov Šáhid zabil jednu osobu a ďalšiu zranil, uviedla na Telegrame regionálna vojenská správa. „Nepriateľ zasiahol civilné infraštruktúrne zariadenie v meste,“ uviedla vojenská správa. (SITA)

Reagoval na tvrdenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že Kyjev má informácie o dodávkach zbraní z Číny do Ruska.

"Čínska strana nikdy neposkytla smrtiace zbrane žiadnej strane tohto konfliktu a prísne kontroluje položky s dvojakým využitím,“ povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien.

Zelenskyj svoje obvinenia bližšie nerozviedol, povedal len, že Kyjev je pripravený o nich hovoriť aj podrobnejšie.

Minulý týždeň ukrajinský líder uviedol, že Kyjev viac o najmenej 155 čínskych občanoch nasadených do boja po boku ruských jednotiek. Ukrajinská armáda podľa neho zajala dvoch čínskych vojakov v Doneckej oblasti.

Peking v piatok zdôraznil, že jeho „pozícia k ukrajinskej otázke je dôsledná a jasná“. „Vždy sme sa aktívne usilovali o zastavenie nepriateľských akcií a mierové rozhovory,“ povedal Lin.

Čína sa vykresľuje ako neutrálna strana v trojročnej vojne na Ukrajine, hoci ju západné vlády kritizujú, že jej blízke vzťahy s Ruskom poskytujú Moskve dôležitú ekonomickú a diplomatickú podporu. (TASR)