Eurokomisia navrhuje označiť sedem štátov za bezpečné krajiny pôvodu

Meditácie pre jej 14 zastavení pripravil pápež František, ktorý tieto obrady kvôli pokračujúcej rekonvalescencii sledoval prostredníctvom TV prenosu vo svojom sídle vo Vatikáne.

Krížovej ceste predsedal generálny vikár pre Rímsku diecézu kardinál Baldassare Reina a priamo v Koloseu sa na nej zúčastnilo asi 20.000 veriacich a pútnikov, informoval spravodajský web Vatican news, píše TASR.

Krížová cesta sa začala modlitbou, pričom ako prvý kríž niesol kardinál Reina. Neskôr si ho odovzdávali okrem iných zástupcovia mládeže, charity, migrantov, zdravotníkov, zdravotne postihnutých, dobrovoľníkov v rámci Jubilejného roku, pedagógov, či spovedníkov.

Mladých ľudí, ktorí prevzali kríž od kardinála Reinu, pápež vyzval, aby prevzali zodpovednosť za svoj život prekonaním sebectva a ľahostajnosti. Keď kríž niesli zástupcovia charity, pápež ponúkol na meditáciu myšlienku o pozornosti voči „maličkým“, ktorých Boh chráni, čo je často v rozpore so súčasnými pravidlami ekonomiky.

V meditáciách pápež nabádal rozjímať aj o dôležitosti rodiny a vzťahov v nej; o nezištnej pomoci ľuďom v núdzi; o láske k blížnemu; o schopnosti rásť prekonávajúc problémy i byť pozorný ku každému človeku, dokázať odpúšťať, zmazať dlhy a zmieriť sa. Na 12. zastavení, keď Ježiš zomiera na kríži, kríž prešiel do rúk niekoľkých migrantov - pápež ich v meditácii označil za bratov, „pred ktorými sme sa niekedy odvrátili“.

Pápež vo svojich zamysleniach pripomínal, že Ježiš počúva vedľa seba ukrižovaného darebáka, prijíma modlitbu kajúcnika a modlí sa za svojich katov. František tiež nabádal uvedomiť si, že „žiť na zemi znamená padnúť a opäť vstať, radovať sa z každého nového začiatku.“ Zdôrazňoval, že Ježiš sa nebojí byť slabý. Pripomínal aj moderný svet, v ktorom je svetská logika v rozpore s Božou, pretože Ježiš „hľadá práve toho, kto je stratený“. „Obrátenie sa k Ježišovi je preto vždy zmenou kurzu, návratom domov,“ prízvukoval pápež.

Podvečer na Veľký piatok sa v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne konala liturgia, na ktorej sa zúčastnil aj americký viceprezident J. D. Vance s rodinou, informovala agentúra Reuters.

Vance, ktorý konvertoval na katolícku vieru v roku 2019, sa pred časom s pápežom Františkom dostal do konfliktu kvôli imigračnej politike administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Očakáva sa, že Vance bude mať v sobotu vo Vatikáne oficiálne stretnutie s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. Nepredpokladá sa, že by sa na ňom zúčastnil aj pápež František.

Podľa agentúry Reuters by sa Vance mohol zúčastniť aj na slávnostnej omši v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Vatikán zatiaľ neuviedol, či na omši na Námestí sv. Petra bude prítomný aj pápež. (TASR)

Vo štvrtok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Poznamenal, že o to požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý mu prisľúbil, že „na tom bude pracovať“.

„Ukrajina je pripravená zakúpiť aspoň 10 systémov. Povedal som prezidentovi Trumpovi o tomto minime počas nášho telefonického rozhovoru,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve. „Povedal mi, že Amerika na tom bude pracovať. Zatiaľ nemám žiadne ďalšie informácie,“ dodal Zelenskyj.

Kyjev pravidelne žiada spojencov o poskytnutie ďalších systémov protivzdušnej obrany, varujúc, že by mohol čeliť ich nedostatku, keďže Ukrajina denne čelí ruským útokom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Patriot v prepočte na kus najdrahší zbraňový systém, ktorý Spojené štáty dodali Ukrajine.

Celkové náklady na Patriot sa odhadujú na približne 1,1 miliardy dolárov - 400 miliónov dolárov za systém a 690 miliónov dolárov za rakety. (SITA)

A to pre obvinenia zo žoldnierstva, uviedli úrady na tomto ukrajinskom území, ktoré okupuje Rusko.

„Prokuratúra Luhanskej ľudovej republiky prijala návrh na obžalobu proti 33-ročnému občanovi Austrálie Oscarovi Charlesovi Augustovi Jenkinsovi,“ upresnili úrady vo vyhlásení. Ide tak o doposiaľ posledný známy prípad zahraničného vojaka bojujúceho na strane Kyjeva, ktorý sa postaví pred súd.

Podľa vyšetrovateľov prišiel Jenkins na Ukrajinu z austrálskeho Melbourne vo februári 2024. Od marca do decembra 2024 následne bojoval proti ruskej armáde, za čo dostával údajne približne 7000 až 9000 dolárov mesačne.

Rusko a jeho predstavitelia na východe Ukrajiny zvyčajne považujú cudzincov, ktorí pricestujú do Kyjeva bojovať, za „žoldnierov“. To im umožňuje stíhať tieto osoby podľa svojho trestného zákonníka namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k vojnovým zajatcom s istými právami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru, píše AFP.

Ruské orgány prednedávnom obvinili 22-ročného Brita Jamesa Scotta Rhysa Andersona z terorizmu po tom, čo muža chytili v ruskej Kurskej oblasti bojovať na strane Ukrajiny. Podľa AFP bol Brit odsúdený na 19 rokov väzenia. (TASR)

Oznámil to koordinačný štáb pre záležitosti vojnových zajatcov v Kyjeve. Do Ruska sa podľa poslanca Štátnej dumy Šamsaila Saralijeva vrátili telá 41 padlých vojakov TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry DPA a AFP.

Ukrajinskí vojaci zahynuli v bojoch v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Telá niektorých boli uložené v márniciach v Rusku.

Z dôvodu pomalého, ale vytrvalého postupu ruských inváznych síl, ktorý trvá už niekoľko mesiacov, musia ukrajinské jednotky pri ústupe často nechať telá vlastných vojakov na mieste bojov.

Podľa ukrajinských zdrojov sa druhá výmena tiel padlých za tri týždne uskutočnila prostredníctvom Medzinárodného Červeného kríža.

Predchádzajúca výmena pozostatkov padlých vojakov sa uskutočnila 28. marca a mala takmer rovnaký rozsah: na Ukrajinu sa vrátili telá 909 padlých vojakov, do Ruska 43.

Moskva a Kyjev vo všeobecnosti nezverejňujú straty v radoch svojich ozbrojených síl. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári pre americkú televíziu NBC News povedal, že od začiatku vojny s Ruskom vo februári 2022 bolo zabitých viac ako 46 000 ukrajinských vojakov a približne 380 000 utrpelo zranenia.

Nezávislý ukrajinský vojnový spravodajca Jurij Butusov zverejnil vlani v decembri vyššie čísla, pričom sa odvolával na vojenské zdroje. Tvrdil, že Ukrajina prišla o približne 70 000 vojakov, ďalších 35 000 je nezvestných.

Odhady západných médií o stratách Ukrajiny, založené na európskych a amerických zdrojoch, sa pohybujú od 50 000 do 100 000 vojakov zabitých v boji.

Rusko neposkytlo informácie o počtoch zabitých vojakov od septembra 2022. Vtedy oznámilo, že o život prišlo menej ako 6 000 vojakov. Ruská webová stránka Mediazona a ruskojazyčná redakcia BBC uviedli, že na základe informácií z verejne dostupných zdrojov identifikovali mená asi 91 000 zabitých ruských vojakov, no ich skutočný počet by mohol byť „podstatne vyšší“. (TASR)