Trump zablokoval plánovaný izraelský útok na iránske jadrové zariadenia, píše The New York Times

marca (M23). S odvolaním sa na dvoch exprezidentových spolupracovníkov a zástupcu povstalcov o tom v noci na sobotu informovala agentúra AP, píše TASR.

Podľa viacerých zdrojov v M23 sa Kabila dostal do Gomy cez hraničný priechod, ktorý oddeľuje toto mesto od jeho partnerského mesta v Rwande - Gisenyi.

Podľa AP sa Kabila, ktorý opustil KDR v roku 2023, chce zapojiť do mierového úsilia na konfliktom zasiahnutom východe KDR, kde rebeli M23 podporovaní Rwandou obsadili veľké časti územia vrátane strategicky významného mesta Goma.

Od bývalého prezidenta sa očakáva, že sa prihovorí aj obyvateľom Gomy. Bezprostredne nebolo jasné, ako dlho Kabila zostane v Gome, alebo aké sú jeho ďalšie plány, doplnila rozhlasová stanica RFI.

Desaťročia tlejúci konflikt v KDR eskaloval v januári, keď sa povstalci z M23 zmocnili Gomy, po ktorej nasledovalo dobytie mesta Bukavu vo februári. Boje si vyžiadali približne 3000 obetí a ešte viac zhoršili jednu z najväčších humanitárnych kríz na svete - z tohto regiónu bolo totiž vysídlených približne sedem miliónov ľudí.

Kabilov dlho očakávaný návrat je vnímaný ako kontroverzný, pričom niektorí analytici tvrdia, že jeho prítomnosť v Gome by mohla zhoršiť napätie medzi rebelmi a vládou KDR, najmä v súvislosti s pokračujúcim úsilím o vyrokovanie prímeria.

Christian Moleka, politológ z konžského think-tanku Dypol, podľa RFI uviedol, že Kabilov návrat bude mať pravdepodobne „detonačný účinok na konžskú politiku“ a posilní obvinenia „tých, ktorí veria, že medzi ním (Kabilom) a rebéliou M23 existuje spojenie“.

Konžský prezident Félix Tshisekedi už minulý rok obvinil Kabilu, že podporuje rebelov a „pripravuje s nimi povstanie“. Kabila to popiera.

Kabila viedol KDR v rokoch 2011-19. Úradu sa ujal vo veku 29 rokov a svoj mandát si po skončení svojho zákonného funkčného obdobia v roku 2017 predĺžil odkladom volieb o dva roky. Jeho otec, bývalý prezident Laurent Kabila, bol v roku 2001 zavraždený.

Po odchode z KDR žil Kabila v Južnej Afrike a ďalších afrických krajinách.

Kabilova cesta do Gomy sa koná v napätej situácii: civilné a vojenské spravodajské služby totiž od utorka prehľadávali jeho rezidenciu v Limete v hlavnom meste Kinshasa. Kabilova manželka Marie Olive Lembeová v piatok informovala, že agenti tajných služieb zobrali z rezidencie generátory, solárne panely i vozidlá. (TASR)

S odvolaním sa na venezuelskú prokuratúru o tom v piatok informovala agentúra AFP, píše TASR.

Zadržaným je 67-ročný Jesús Alfredo Itriago, ktorý pôsobil ako šéf tímu na boj proti narkotikám vo venezuelskej policajnej agentúre CICPC.

Ministerstvo zahraničných vecí USA vypísalo v roku 2020 odmenu päť miliónov dolárov za informácie, ktoré by viedli k Itriagovmu zadržaniu. Itriaga v Spojených štátoch podozrievajú, že svoju pracovnú pozíciu zneužil na ochranu zásielok drog opúšťajúcich Venezuelu a že po zatknutí a vydaní niekoľkých svojich spolupracovníkov sám prevzal kontrolu nad niektorými z ich lukratívnych drogových ciest.

Itriago bol v roku 2013 na Floride obvinený zo sprisahania, ktorým bol pokus o prevoz piatich kilogramov kokaínu do Spojených štátov.

Venezuela Itriaga zadržala pre jeho spojenie s obchodovaním s drogami. Bude obvinený zo „sprisahania, prania špinavých peňazí, obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami, obchodovania so zbraňami a zločineckého spolčovania,“ uvádza sa vo vyhlásení venezuelskej prokuratúry zverejnenom na platforme Instagram.

(TASR)

S odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou o tom v piatok informovali agentúry Bloomberg a Reuters. Bloombergom citované zdroje však tiež tvrdia, že konečné rozhodnutie v tejto veci ešte nepadlo, píše TASR.

Biely dom a ministerstvo zahraničných vecí USA zatiaľ na žiadosti o komentár nereagovali a predstaviteľ USA oboznámený s rokovaniami s Moskvou to komentovať odmietol.

Agentúra Bloomberg poznamenáva, že uznanie anexie Krymu Ruskom by bolo v rozpore s medzinárodným právom a zmluvami zakazujúcimi násilné zabratie cudzieho územia.

Toto oznámenie sa objavilo krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump a minister zahraničných vecí USA Marco Rubio v piatok avizovali, že Washington je pripravený vzdať sa úsilia o sprostredkovanie mieru na Ukrajine, ak sa pokrok na rokovaniach nedosiahne rýchlo, uviedol Bloomberg.

Trump dodal, že nechce povedať, že odchádza od rokovacieho stola, a vyjadril presvedčenie, že stále existuje „slušná šanca na ukončenie konfliktu“.

Vláda v Kyjeve pred časom bez podmienok súhlasila s americkým návrhom na celkové prímerie. Moskva takýto jasný postoj nezaujala, pričom opakovane uvádzala, že s návrhom na prímerie súhlasí, ale pred jeho implementáciou požaduje riešiť príčiny vojnového konfliktu, ktorý rozpútala voči Ukrajine vo februári 2022.

12 pel (TASR)

Ďalších deväť osôb utrpelo zranenia. S odvolaním sa na políciu o tom informovali miestne médiá, ktoré citovala agentúra DPA, píše TASR.

K streľbe na kohútích zápasoch došlo v meste El Carmen na

severozápade Ekvádoru. Na miesto činu údajne vtrhlo približne 12 ozbrojených mužov vo vojenských uniformách, ktorí spustili paľbu na prítomných a ukradli vraj aj 20.000 dolárov určených ako cenu do súťaže.

Polícia vyšetruje, či tento trestný čin nesúvisí so spormi

medzi zločineckými gangmi.

Odhaduje sa, že v Ekvádore pôsobí asi 20 gangov zapojených do obchodovania s ľuďmi, únosov a vydierania, ktoré v tejto 18-miliónovej krajine - vkliesnenej medzi najväčších svetových producentov kokaínu, Peru a Kolumbiu, - vyvolávajú nestabilitu.

Agentúra AFP objasnila, že v posledných rokoch sa Ekvádor zmietal v násilí v dôsledku rýchleho rozšírenia nadnárodných kartelov, ktoré využívajú jeho prístavy na prepravu drog do Spojených štátov a Európy.

Podľa správy ministerstva vnútra prechádza cez Ekvádor okolo 73 percent kokaínu. Nedávno znovuzvolený prezident Daniel Noboa vyhlásil v krajine výnimočný stav a do boja proti gangom nasadil aj ozbrojené sily. (TASR)

V piatok o tom informoval demokratický senátor za americký štát Maryland Chris Van Hollen, ktorý Abrega Garciu navštívil.

Ako v noci na sobotu uviedla agentúra AP, senátor, ktorý v uplynulých dňoch navštívil Salvádor, novinárom povedal, že tento prípad nie je len o Abregovi Garciovi. „Ide o ochranu ústavných práv každého, kto býva v Spojených štátoch,“ upozornil Van Hollen.

Abrego Garcia zo Salvádoru odišiel ako 16-ročný, aby unikol pred násilnými gangmi, ktoré sa ho pokúšali naverbovať. Od roku 2019 žil v USA legálne a mal aj pracovné povolenie. V marci bol spolu s viac než 200 ďalšími osobami deportovaný z USA.

Americká vláda totiž tvrdí, že Abrego Garcia je členom gangu MS-13, hoci tento muž nikdy nebol obvinený ani súdený. Jeho právnici zdôrazňujú, že pre jeho údajné členstvo v gangu neexistujú žiadne dôkazy.

Najvyšší súd Spojených štátov prikázal vláde Donalda Trumpa, aby zabezpečila návrat Abrega Garciu do USA, pretože jeho deportácia bola „administratívnym pochybením“. Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov však uviedlo, že nemá právomoci na to, aby tohto muža priviezlo späť do krajiny, a salvádorský prezident Nayib Bukele počas pondelkového stretnutia v Bielom dome oznámil, že Abrega Garciu neplánuje vrátiť do USA.

Po návrate do USA senátor Van Hollen v rozhovore s novinármi uviedol, že Abrego Garcia ho počas ich spoločného rozhovoru informoval, že sa nebál väzňov vo svojej cele, ale že bol traumatizovaný pobytom na CECOT a mal strach z mnohých väzňov v iných celách, ktorí naňho volali a posmievali sa mu rôznymi spôsobmi.

Senátor odcestoval do stredoamerického štátu začiatkom tohto týždňa v snahe o prepustenie Abrega Garciu. Stretol sa s ním vo štvrtok – po tom, čo mu úrady pôvodne zamietli prístup do tohto väzenia s maximálnym stupňom stráženia.

Prípad tohto pôvodom Salvádorčana sa stal symbolom tvrdého tlaku Trumpovej administratívy na deportáciu ilegálnych migrantov. Van Hollen tvrdí, že Trumpova administratíva sa zaviazala zaplatiť Salvádoru 15 miliónov dolárov za zadržiavanie väzňov vrátane Abrega Garciu. Senátor dodal, že doteraz boli „vyplatené“ štyri milióny dolárov.

2 20 pel (TASR)

Viac ako 100 ľudí je stále nezvestných, informovali v piatok úrady KDR, informovala v noci na sobotu agentúra AFP, píše TASR.

K nehode na rieke Kongo došlo v utorok neskoro večer. Z vody sa následne podarilo zachrániť desiatky ľudí, z ktorých mnohí utrpeli vážne popáleniny. V stredu pokračovalo pátranie po nezvestných, záchranárom pomáhal aj Červený kríž a provinčné úrady.

Motorový drevený čln začal podľa miestnych úradov horieť neďaleko mesta Mbandaka. Približne 100 zachráneným osobám poskytli prístrešok na radnici v Mbandake, zatiaľ čo ľudí s popáleninami previezli do okolitých nemocníc.

Požiar na lodi údajne vypukol po tom, ako jedna žena na palube začala variť. Niekoľko pasažierov vrátane detí a žien sa následne utopilo - skočili totiž do vody, hoci nevedeli plávať.

Nehody plavidiel s obeťami na životoch sú v tejto stredoafrickej krajine pomerne bežné, za posledné roky pri nich zahynuli stovky ľudí. Často za ne môžu neskoré nočné plavby, preplnené plavidlá i nedodržiavanie predpisov.

Rieky sú v KDR hlavným dopravnými trasami pre viac ako 100 miliónov tamojších obyvateľov, a to najmä v odľahlých oblastiach s nedostatočnou infraštruktúrou. (TASR)

Meditácie pre jej 14 zastavení pripravil pápež František, ktorý tieto obrady kvôli pokračujúcej rekonvalescencii sledoval prostredníctvom TV prenosu vo svojom sídle vo Vatikáne.

Krížovej ceste predsedal generálny vikár pre Rímsku diecézu kardinál Baldassare Reina a priamo v Koloseu sa na nej zúčastnilo asi 20.000 veriacich a pútnikov, informoval spravodajský web Vatican news, píše TASR.

Krížová cesta sa začala modlitbou, pričom ako prvý kríž niesol kardinál Reina. Neskôr si ho odovzdávali okrem iných zástupcovia mládeže, charity, migrantov, zdravotníkov, zdravotne postihnutých, dobrovoľníkov v rámci Jubilejného roku, pedagógov, či spovedníkov.

Mladých ľudí, ktorí prevzali kríž od kardinála Reinu, pápež vyzval, aby prevzali zodpovednosť za svoj život prekonaním sebectva a ľahostajnosti. Keď kríž niesli zástupcovia charity, pápež ponúkol na meditáciu myšlienku o pozornosti voči „maličkým“, ktorých Boh chráni, čo je často v rozpore so súčasnými pravidlami ekonomiky.

V meditáciách pápež nabádal rozjímať aj o dôležitosti rodiny a vzťahov v nej; o nezištnej pomoci ľuďom v núdzi; o láske k blížnemu; o schopnosti rásť prekonávajúc problémy i byť pozorný ku každému človeku, dokázať odpúšťať, zmazať dlhy a zmieriť sa. Na 12. zastavení, keď Ježiš zomiera na kríži, kríž prešiel do rúk niekoľkých migrantov - pápež ich v meditácii označil za bratov, „pred ktorými sme sa niekedy odvrátili“.

Pápež vo svojich zamysleniach pripomínal, že Ježiš počúva vedľa seba ukrižovaného darebáka, prijíma modlitbu kajúcnika a modlí sa za svojich katov. František tiež nabádal uvedomiť si, že „žiť na zemi znamená padnúť a opäť vstať, radovať sa z každého nového začiatku.“ Zdôrazňoval, že Ježiš sa nebojí byť slabý. Pripomínal aj moderný svet, v ktorom je svetská logika v rozpore s Božou, pretože Ježiš „hľadá práve toho, kto je stratený“. „Obrátenie sa k Ježišovi je preto vždy zmenou kurzu, návratom domov,“ prízvukoval pápež.

Podvečer na Veľký piatok sa v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne konala liturgia, na ktorej sa zúčastnil aj americký viceprezident J. D. Vance s rodinou, informovala agentúra Reuters.

Vance, ktorý konvertoval na katolícku vieru v roku 2019, sa pred časom s pápežom Františkom dostal do konfliktu kvôli imigračnej politike administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Očakáva sa, že Vance bude mať v sobotu vo Vatikáne oficiálne stretnutie s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom. Nepredpokladá sa, že by sa na ňom zúčastnil aj pápež František.

Podľa agentúry Reuters by sa Vance mohol zúčastniť aj na slávnostnej omši v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Vatikán zatiaľ neuviedol, či na omši na Námestí sv. Petra bude prítomný aj pápež. (TASR)