Putin vyhlásil veľkonočné prímerie, očakáva, že Ukrajina tiež preruší boje

Kyjev je podľa neho naďalej pripravený na 30-dňové prímerie, s ktorým na návrh Spojených štátov súhlasil už v marci. 

"Putin teraz vydal vyhlásenie o svojej údajnej pripravenosti na prímerie. Tridsať hodín namiesto tridsiatich dní," podotkol Sybiha, podľa ktorého môže Rusko kedykoľvek súhlasiť s návrhom na úplné a bezpodmienečné tridsaťdňové prímerie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na to na sieti X písal o ďalšom pokuse Putina zahrávať si s ľudskými životmi.

Ešte o 17: 15 miestneho času (16: 15 SELČ) musela byť nasadená protivzdušná obrana proti ruským dronom, čo podľa neho ukazuje na skutočný postoj Putina k Veľkej noci a ľudským životom.

Výmenu zajatcov pomáhali vyjednať Spojené arabské emiráty.

"Na základe vyjednávacieho procesu bolo vrátených 246 ruských vojakov z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Na oplátku bolo odovzdaných 246 vojnových zajatcov ukrajinskej armády," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Za gesto dobrej vôle potom označilo návrat 31 zranených ukrajinských vojakov výmenou za 15 zranených Rusov, ktorí potrebujú urgentnú lekársku starostlivosť.

Ruské ministerstvo obrany tiež oznámilo, že prepustení ruskí vojaci sú teraz v Bielorusku, kde dostávajú potrebnú lekársku a psychologickú pomoc.

Ide o 1260 kilometrov štvorcových, teda 99,5 percenta obsadeného z územia, ktoré obsadila ukrajinská armáda, povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi na schôdzke v Kremli.

Kyjev tvrdenia zatiaľ nekomentoval.

Putin začiatkom apríla navštívil vojakov v Kurskej oblasti zapojených do bojov proti ukrajinským jednotkám a vypočul si hlásenie o ich postupe. Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to bola prvá návšteva ruského prezidenta v oblasti od prekvapivej ofenzívy Kyjeva v auguste 2024.

Ukrajinské sily v auguste nečakane vpadli do ruskej Kurskej oblasti a za dva týždne obsadili približne 1300 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdil, že cieľom tejto vojenskej operácie je zmierniť tlak na ukrajinské jednotky bojujúce proti ruským silám na východe Ukrajiny. 

Zároveň chceli prinútiť Moskvu, aby presmerovala zdroje na obranu vlastného územia, a tiež poskytnúť Kyjevu potenciálnu výhodu pri budúcich mierových rokovaniach.

Z prieskumu spoločnosti Berg Research vyplýva, že úroveň stresu Lotyšov v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostala od roku 2023 stabilná.

Vtedy 64,8 percenta respondentov uviedlo, že sa pociťujú stres. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.

Skorší prieskum zistil, že 61,7 percenta Lotyšov sa domnieva, že Ukrajinu je nutné podporovať, kým nevyhrá vojnu proti ruskej agresii. Okrem toho 71 percent Lotyšov považuje Rusko za hlavnú hrozbu pre európsku bezpečnosť.

Kremeľ uviedol, že rozhovory Putina so sultánom sa budú týkať aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázok, ako aj rozvoja spolupráce v oblasti obchodu, ekonomiky, financií a investícií.

Úrad ománskeho panovníka spresnila, že Putin pozval sultána Hajthama na dvojdňovú štátnu návštevu, ktorá sa začne v pondelok.

„Návšteva prichádza v kontexte podpory vzťahov medzi Ománskym sultanátom a Ruskou federáciou spôsobom, ktorý napĺňa ambície oboch krajín,“ píše sa vo vyhlásení. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky znovu dobyli dedinu Olešňa na hranici s Ukrajinou.

Podľa štátnych médií naďalej vedú intenzívne boje s cieľom vytlačiť ukrajinské sily z dediny Gornaľ asi 11 kilometrov južnejšie, ktorá je poslednou pod kontrolou Ukrajiny.

Tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť, konštatovala agentúra AP s tým, že ukrajinskí predstavitelia zatiaľ na správu nereagovali.

Ukrajinská armáda začala v ruskej Kurskej oblasti prekvapivú ofenzívu vlani v auguste. Podarilo sa jej obsadiť vyše 1000 štvorcových kilometrov územia, ruské jednotky však v marci znovu dobyli veľké časti oblasti a teraz sú pri hranici, pričom v posledných týždňoch už útočili na susediacu ukrajinskú Sumskú oblasť, pripomenula agentúra AFP. (TASR)

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to námestník litovského ministra obrany Tomas Godliauskas pre portál Politico. „Tieto trasy sú pre nás kľúčové z hľadiska bezpečnosti a obrany,“ povedal Godliauskas.

„Vždy boli súčasťou nášho civilno-vojenského plánovania ako kľúčové pozemné trasy pre spojeneckú podporu počas krízy," dodal.

Sto kilometrov široký Suwalský koridor spájajúci Poľsko a Litvu a hraničiaci s Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou a slúži ako hlavné pozemné spojenie NATO s pobaltskými štátmi.

V koordinácii s Poľskom Litva zmodernizuje trasu Vilnius - Augustów na štandardy dvojakého použitia, čím doplní existujúci koridor Via Baltica z Kaunasu do Varšavy. Očakáva sa, že projekt bude dokončený do roku 2028. (SITA)