Ukázal Cirkvi, že nemôžeme zotrvávať v komfortnej zóne, reaguje provinciál jezuitov

Za muža, zameraného na ľudí na okraji spoločnosti, označil pápeža rovinciál jezuitov na Slovensku Šofranko.

Do tohto rehoľného rádu patril aj Jorge Mario Bergoglio, ktorý bol vôbec prvým jezuitom zvoleným za pápeža.

Šofranko sa s pápežom Františkom stretol dvakrát, raz priamo vo Vatikáne, kde pôsobil ako šéf slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, a následne aj počas jeho návštevy na Slovensku.

Správa o smrti pápeža Františka zastihla Šofranka krátko po odslúžení svätej omše v Bratislave. „Aj keď som od jeho februárovej hospitalizácie čakal, že sa blíži jeho odchod k Stvoriteľovi, predsa len sa ma táto informácia dotkla. Zomrel pápež a náš spolubrat, jezuita,“ reagoval.

Obdobie jeho voľby za pápeža bude, ako uviedol, pre neho nepochybne jedným z najvýraznejších momentov v živote. „Veľmi jasne si pamätám deň, keď bol zvolený pápež František. Kvôli uzávierke vysielania sme museli v redakcii pripraviť dve verzie programu – jednu bez zvoleného pápeža a druhú so zvoleným pápežom. Prekvapilo nás, keď v ten večer začal stúpať biely dym zo Sixtínskej kaplnky. Bol som jediný, kto bežal opačným smerom ako davy ľudí smerujúce k námestiu sv. Petra – od Námestia sv. Petra smerom k Anjelskému hradu,“ zaspomínal si Šofranko, ktorý viedol slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu v rokoch 2011 až 2013.

Keď bolo ohlásené meno nového pápeža - Jorge Mario Bergoglio, všetci podľa jeho slov boli ohromení. „Ani vedenie Vatikánskeho rozhlasu, ani Tlačové stredisko Svätej Stolice neboli pripravené na túto voľbu a už vôbec nie na jezuitu. Pripravené boli životopisy iných „papabili“, ale on medzi nimi nefiguroval,“ dodal.

Bergoglio sa tak stal prvým pápežom, jezuitom. „Je pravda, že jeho zvolenie za pápeža pre nás znamenalo určitý symbolický moment, ktorý nás povzbudil v našom povolaní a poslaní. Pápež František svojím prístupom a spôsobom vedenia Cirkvi skutočne zviditeľnil hodnoty, ktoré sú nám blízke, ale zároveň zostal verný svojej jedinečnej osobnosti. Jeho pápežstvo v nás nezanechalo pocit pýchy, ale skôr nádej a inšpiráciu, že aj my, ako jezuiti, môžeme a máme prispieť k rozvoju Cirkvi a jej misii v tomto svete,“ vysvetlil.

Pápež František sa neustále zameriaval na tých, ktorí sú na okraji spoločnosti – chudobných, trpiacich, ale aj na hodnoty ako spravodlivosť, milosrdenstvo, dialóg a otvorenosť,“ opísal. Nebol podľa neho zástancom klerikalizmu ani rigidných predpisov, ktoré by brzdili skutočné prehlbovanie viery. „Odnesiem si od neho najmä to, že nás pozýval vystúpiť zo zabehnutých koľají a neustále sa pýtať, čo je v živote a v mojom poslaní naozaj dôležité, k čomu nás Boh povoláva. Bol mužom rozlišovania – rozlišovania v tom, čo je správne a čo je ešte lepšie. A to, čo je naozaj dôležité, je načúvať Božiemu hlasu, ktorý nás vedie k poznaniu jeho vôle a konania podľa nej." (SITA)