V Rakúsku sa na počesť pápeža rozozvučali zvony

Štátny smútok sa začal v pondelok a potrvá do stredy. Vlajky na všetkých štátnych budovách majú byť spustené na pol žrde a televízne a rozhlasové programy „upravené tak, aby odzrkadľovali túto významnú udalosť“, uvádza sa vo vyhlásení tamojšej vlády.

Libanon je nábožensky rôznorodá arabská krajina, v ktorej žije početná menšina kresťanov. V súlade s komplikovaným rozdelením moci musí v tejto krajine post prezidenta zastávať maronitský kresťan, zatiaľ čo premiérske kreslo je vyhradené pre sunnitského moslima a post predsedu parlamentu pripadá šiitskému moslimovi.

Americký prezident nariadil, aby bola na pol žrde spustená vlajka na Bielom dome a verejných a vojenských objektoch, ako aj na námorných plavidlách a zahraničných diplomatických misiách, „ako prejav úcty k pamiatke Jeho Svätosti pápeža Františka“.

Bol podľa neho nesmierne vnímavý voči trpiacim ľuďom. V pondelok o tom informoval hovorca Bratislavskej arcidiecézy Radovan Pavlík.

„Zostane mi v pamäti, ako objímal migrantov, ktorí čakali na to, aby ich niekto zachránil, aby im niekto dal možnosť. Bol veľmi vnímavý voči väzňom. Upozorňoval nás, aby sme boli vnímaví voči chudobným, ktorých máme okolo seba. Toto pre mňa zostane ako typické pre pápeža Františka,“ uviedol Zvolenský.

Podľa neho zostane v pamäti ako obdobie nádeje a otvorenosti cirkvi voči svetu, informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

„Jeho služba cirkvi bola plná milostí,“ povedal Polak a spomenul pápežov obraz cirkvi ako poľnej nemocnice, ktorá má byť otvorená núdznym. „On, ktorý nás učil o Kristovom zmŕtvychvstaní, je teraz jeho svedkom,“ dodal. František bol podľa neho svedkom nádeje a pripomínal, že to najlepšie je ešte pred nami.

Arcibiskup Polak ocenil osobné stretnutia s pápežom, počas ktorých cítil jeho otcovskú blízkosť. Spomenul poslednú návštevu poľskej biskupskej konferencie v Ríme, keď František venoval delegácii o hodinu viac času, než bolo plánované.

„Povedal mi: Poď, porozprávajme sa ako bratia tu, kde sme,“ uviedol Polak a vyjadril presvedčenie, že František nosil Poľsko vo svojom srdci.

Podpredseda Konferencie biskupov Poľska (KEP), vroclavský arcibiskup Jozef Kupny pre Poľskú tlačovú agentúru (PAP) zdôraznil, že zosnulý pápež František túžil po reforme Cirkvi a túto reformu aj uskutočňoval.

„V osobných stretnutiach som si ho zapamätal ako veľmi otvoreného človeka. Nepripravoval si prejavy, nečítal z papiera. Počúval nás, biskupov, a potom reagoval na to, čo sme hovorili. Delil sa o svoje myšlienky, rady. Bol to srdečný človek, otvorený voči druhým,“ povedal pre PAP.

Predseda KEP a arcibiskup Gdansku Tadeusz Wojda vo vyhlásení na webe KEP uviedol, že pápež František bol človekom pokoja a zmierenia a počas svojho pontifikátu putoval svetom ako pútnik nádeje. Pripomenul, že pápež neúnavne prinášal posolstvo Kristovho zmŕtvychvstania a povzbudzoval veriacich, aby sa stávali nositeľmi pokoja.

„Prosíme Zmŕtvychvstalého Krista, ktorému verne slúžil, aby ho prijal do svojej slávy,“ uzavrel svoje vyhlásenie predseda poľského episkopátu Wojda (TASR)

V meste bol mnoho rokov aj arcibiskupom

Argentínsky prezident Javier Milei vyjadril z úmrtia pápeža zármutok. Ešte pred zvolením za prezidenta pritom pápeža ostro kritizoval, potom sa však za niektoré výroky ospravedlnil. Obaja muži sa stretli v roku 2024 vo Vatikáne.

"Napriek rozdielom, ktoré sa dnes javia ako menšie, bolo pre mňa skutočnou cťou, že som ho mohol spoznať v jeho dobrote a múdrosti," uviedol Milei, ktorý dodal, že cíti hlbokú bolesť.

Prezident tiež vyhlasuje sedemdňový smútok, uviedol vládny hovorca Manuel Adorni. (ČTK)

Keď začalo svitať a z Vatikánu sa šírili správy o pápežovej smrti, zametač ulíc Javier Languenari čistil okolie neoklasicistickej budovy katedrály. Jezuita Jorge Bergoglio tu pôsobil ako arcibiskup dávno predtým, ako sa stal celosvetovým vodcom rímskokatolíckej komunity.

„Ako Argentínčania sme osireli,“ povedal 53-ročný zametač „Vydržal toľko, koľko mohol,“ ľútostivo pokrútil hlavou.

Smrť 88-ročného prvého latinskoamerického pápeža neprekvapila, ale jeho domovinu napriek tomu zasiahla. Pri dverách katedrály 78-ročná žobráčka plakala a v rukách držala plastovú misku na almužnu.

Do katedrály prichádzali mnohí veriaci zapáliť sviečky za pápeža a pomodliť sa na jeho úmysel. Františkova ochota brániť chudobných, vyzývať vlády pomáhať im a tešiť sa zo všetkého, od tanga po futbal, z neho v Argentíne sužovanej trvalou ekonomickou krízou urobila zdroj národnej hrdosti. (TASR)