Biely dom: Rubio sa na schôdzke v Londýne nezúčastní, Kellog príde

Uviedli to ukrajinskí predstavitelia. 

„(Rusko uskutočnilo) masívny dronový útok na Poltavskú oblasť, traja ľudia sú zranení,“ oznámila ukrajinská pohotovostná služba v príspevku na platforme Telegram. „Nepriateľský útok zasiahol výlučne civilnú infraštruktúru mesta,“ tvrdila. V dôsledku toho vypuklo niekoľko požiarov a došlo k poškodeniu obytných budov, podnikov, skladov a garáží, doplnila záchranná služba.

Dve osoby utrpeli zranenia aj pri útoku bezpilotných lietadiel na predmestie Odesy. Vypuklo tam tiež niekoľko požiarov, uviedol na Telegrame gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Rozsiahle požiare hlásili i po útokoch v Charkove, napísal na Telegrame starosta mesta Ihor Terechov. Ukrajinská protivzdušná obrana odrážala tiež útoky na Kyjevskú oblasť, no doposiaľ neboli hlásené žiadne škody.

Celkový rozsah útokov nie je bezprostredne známy.

Dmitrij Miljajev, gubernátor ruskej Tulskej oblasti susediacej s Moskovskou oblasťou, informoval, že jednotky protivzdušnej obrany zničili niekoľko ukrajinských dronov. Nie sú známe žiadne škody či zranenia osôb, uviedol na Telegrame.

Donald Trump zatiaľ tlačí na rýchlu dohodu na ukončenie trojročného konfliktu na Ukrajine.

„Po nastolení prímeria sme pripravení sadnúť si v akomkoľvek formáte,“ povedal Zelenskyj novinárom na brífingu deň pred stredajšími kľúčovými rozhovormi v Londýne o potenciálnom urovnaní konfliktu na Ukrajine.

Trump, ktorý počas predvolebnej kampane sľuboval dohodu medzi Moskvou a Kyjevom „do 24 hodín“, za tri mesiace nedokázal získať ústupky od Putina na zastavenie jeho invázie.

Spojenci Ukrajiny sa stretnú v stredu v Londýne, kde sa očakáva, že budú pokračovať v diskusiách o obrysoch možnej dohody, ktorú by všetci mohli podporiť. Európski lídri sa snažia zistiť, ako môžu podporiť Ukrajinu, ak by Trump stiahol vojenskú a finančnú podporu Washingtonu.

Zelenskyj uviedol, že „prvou prioritou“ jeho tímu na londýnskych rokovaniach bude myšlienka „bezpodmienečného prímeria“. (SITA)

Vyjadrilo „vážne znepokojenie“ v súvislosti so správami, že čínski vojaci bojujú v ruskej armáde a čínske spoločnosti pomáhajú vyrábať vojenský materiál pre Moskvu, uviedlo ministerstvo.

Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že najmenej 155 čínskych občanov bojuje po boku ruskej armády, pričom ukrajinskí vojaci dvoch aj zadržali. Zelenskyj zároveň tvrdil, že disponuje informáciami o čínskych dodávkach zbraní do Ruska, čo ale Peking minulý týždeň poprel.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny si v súvislosti s týmito obvineniami predvolalo čínskeho veľvyslanca v Kyjeve Ma Šeng-kchuna a predložilo "dôkazy" podporujúce tieto tvrdenia, píše AFP.

"Námestník ministra zahraničných vecí Jevhen Perebyjnis zdôraznil, že účasť čínskych občanov na nepriateľských operáciách proti Ukrajine na strane agresorského štátu, ako aj zapojenie čínskych spoločností do výroby vojenských produktov (pre) Rusko vyvolávajú vážne obavy a sú v rozpore s duchom partnerstva medzi Ukrajinou a Čínou," uvádza sa vo vyhlásení. „Ukrajinské špeciálne služby odovzdali dôkazy o týchto skutočnostiach čínskej strane,“ doplnilo.

„Perebyjnis vyzval Čínu, aby prijala opatrenia na zastavenie podpory Ruska v jeho agresii voči Ukrajine. Peking však opakovane vyhlásil, že k niečomu takému nedochádza,“ uviedlo ministerstvo. "Perebyinis ubezpečil, že naša krajina si váži strategické partnerstvo s Čínou a očakáva, že Čína sa do budúcna zdrží akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy," zdôraznil rezort diplomacie. (TASR)

Oblastný gubernátor neskôr informoval o štyroch zranených. Vladimirská oblasť sa nachádza neďaleko Moskvy. Úrady evakuovali sedem obcí, napísal kanál Baza.

Lokálne médiá podľa Meduzu uvádzajú, že hlavným účelom vojenského útvaru pri dedine Barsovo je skladovanie a montáž munície.

Podľa zdrojov portálu tento návrh predložil ruský vodca Stevovi Witkoffovi v Sankt Peterburgu začiatkom mesiaca ako súčasť mierových rokovaní, ktoré inicioval americký prezident Donald Trump. Moskva by sa tak podľa údajného Putinovho návrhu mohla vzdať nároku na územia, ktoré má pod kontrolou Kyjev, hoci Rusko považuje Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú za svoje územia.

Financial Times pripomínajú, že je to prvý náznak toho, žeby sa Rusko odklonilo od svojich maximalistických cieľov na Ukrajine. (Financial Times)

"Hrozby, ktorým dnes čelíme na mori, sú iné a oveľa vážnejšie ako pred niekoľkými rokmi. Musíme reagovať najmä na hrozbu zo strany Ruska, pričom technologický vývoj napreduje rýchlosťou blesku," uviedol minister obrany Troels Lund Poulsen vo svojom vyhlásení.

„Dohodou o námornom pláne iniciujeme niekoľko bezodkladných obstarávaní, ktoré sú prvým krokom k tomu, aby dánske námorné sily mohli čeliť širšiemu spektru hrozieb,“ vysvetlil šéf dánskej obrany.

Okrem 26 plavidiel Dánsko nakúpi aj drony a sonarové systémy, ktoré môžu monitorovať a identifikovať nežiaduce aktivity pod morskou hladinou, uviedlo ministerstvo. Cieľom vlády je, aby sa mnohé z týchto lodí postavili v Dánsku, a to aj v spolupráci so spojencami v NATO.

Po viac ako desaťročí drastických škrtov Dánsko minulý rok vyčlenilo na obranu 190 miliárd dánskych korún (25,45 miliardy eur) na obdobie nasledujúcich 10 rokov. (TASR)

Ukrajinský líder tiež povedal, že pri príležitosti pohrebu pápeža Františka by sa chcel stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Po prímerí sme pripravení sadnúť si v akomkoľvek formáte,“ vyhlásil Zelenskyj na utorkovom brífingu.

Ochotu viesť priame rokovania s Kyjevom vyjadril aj Kremeľ. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v utorok novinárom v Moskve povedal, že neexistujú žiadne konkrétne plány na rokovania o zastavení úderov na civilné ciele. Prezident Vladimir Putin je však podľa neho o tom ochotný rokovať priamo s Ukrajinou, ak Kyjev odstráni „určité prekážky“.