Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa v Londýne uskutočnia na nižšej úrovni

Takmer všetky zbrojné podniky vlani splnili svoje objednávky v plnej miere, oznámil Putin na zasadnutí štátnej vojensko-priemyselnej komisie. Spomenul, že výroba zbraní, komunikačných, prieskumných a elektronických bojových systémov sa v minulom roku viac než zdvojnásobila.

„(Ruskí) vojaci dostali viac ako 4000 kusov obrnených zbraní, 180 stíhacích lietadiel a vrtuľníkov a viac než 1,5 milióna dronov rôznych typov,“ povedal šéf Kremľa. Vyrobených bolo aj približne 4000 FPV dronov - ľahkých modelov určených na presné cielenie.

"Týchto zbraní stále nie je dosť. Nie je ich dosť," podotkol Putin a súčasne vyjadril presvedčenie, že všetky plány na zvýšenie výroby potrebného vybavenia, osobitne bezpilotných lietadiel, sa určite naplnia. „Na fronte ich už netrpezlivo očakávajú,“ dodal.

Jeho vyjadrenia podľa Reuters naznačujú, že Rusko má v úmysle v štvrtom roku vojny proti Ukrajine ďalej zvyšovať vojenskú výrobu, a to aj v čase, keď rokuje so Spojenými štátmi o možnostiach ukončenia tohto konfliktu.

Moskva od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uviedla ruské obranné závody do stavu nepretržitej výroby, napísal Reuters. Podľa agentúry tiež získala veľké množstvo vojenského vybavenia, ako sú drony, strely a raketové systémy, od iných krajín vrátane Iránu a Severnej Kórey. (TASR)

Čínski občania podľa Zelenského pracujú v zariadení na výrobu bezpilotných lietadiel v Rusku a s Moskvou uzavreli dohodu bez vedomia Číny. 

Zelenskyj minulý týždeň povedal, že Kyjev má informácie o tom, že Čína dodáva zbrane Rusku, ktoré už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine a je si vedomá, že Rusko verbuje jej občanov do do bojov. Kyjev podľa jeho slov vie o najmenej 155 čínskych občanoch na fronte. Dvoch z nich ukrajinské sily zajali v Doneckej oblasti.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si včera predvolalo čínskeho veľvyslanca, aby vyjadrilo „vážne znepokojenie“ v súvislosti so správami, že čínski vojaci bojujú v ruskej armáde a čínske spoločnosti pomáhajú vyrábať vojenský materiál pre Moskvu. Peking tieto tvrdenia následne poprel.

Ukrajina sa teraz podľa Zelenského domnieva, že Rusko mohlo ukradnúť technológiu dronov od Číny bez jej vedomia - uzavretím dohody s čínskymi občanmi pracujúcimi v ruskej výrobni nezávisle od súhlasu čínskeho vedenia. Ukrajinských predstaviteľov poveril, aby oficiálnou cestou zaslali čínskej vláde informácie o týchto zisteniach.

„Osobitne som požiadal ukrajinskú bezpečnostnú službu, aby čínskej strane odovzdala informácie širšieho charakteru týkajúce sa čínskych občanov, ktorí pracujú v továrni na drony,“ dodal Zelenskyj.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí na otázku o najnovších tvrdeniach Kyjeva uviedlo, že sa dôrazne stavia proti „nepodloženým obvineniam a politickej manipulácii“. (TASR)

„Nemyslím si, že by bolo dobrým signálom, keby USA vycúvali. Naozaj dúfame, že prezident (Donald) Trump podporí Ukrajinu a vyvinie tlak na Rusko,“ uviedol ukrajinský líder.

Finálna verzia Trumpovho mierového plánu, ktorý chce, aby Rusko a Ukrajina podpísali, vyžaduje od Ukrajiny značné ústupky. Podľa návrhu by USA de iure uznali Krym ako súčasť Ruska a de facto by akceptovali ruskú okupáciu častí Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Kyjev sa tiež musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO. (SITA, Kyiv Independent)

„Myslím si, že je teraz čas urobiť, ak nie posledný krok, tak jeden z posledných krokov, ktorý, na širokej úrovni, znamená, že strana povie, že zastavíme zabíjanie, zmrazíme línie na úrovni blízkej dnešnej,“ povedal Vance novinárom.

„Teraz to samozrejme znamená, že Ukrajinci aj Rusi sa budú musieť vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú,“ dodal viceprezident USA. Zároveň v stredu povedal, že Moskva a Kyjev musia dosiahnuť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o zastavenie paľby.

„Predložili sme veľmi explicitný návrh Rusom aj Ukrajincom a je čas, aby povedali áno, inak Spojené štáty od tohto procesu odstúpia,“ vyjadril sa Vance. (SITA)

„Nedodržali prímerie. Myslím si, že je jasné, že Rusko hrá všetky tieto hry, zdržiava a naozaj nechce mier,“ povedala Kallasová. „Myslia si, že čas je na ich strane, takže naozaj neukazujú žiadne dobré znamenia alebo dobrú vôľu,“ dodala estónska politička.

Prezident Donald Trump minulý týždeň pohrozil, že odstúpi od snáh zastaviť vojnu na Ukrajine, ak nedôjde k rýchlemu pokroku zo strany Moskvy a Kyjeva. Americký líder neskôr povedal, že dúfa v mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou „tento týždeň“, pričom sľúbil „veľký obchod so Spojenými štátmi“ pre obe strany, ak sa podpíše prímerie.

Kallasová uviedla, že ruské oznámenie 30-hodinového prímeria cez víkend bolo obyčajným trikom zameraným na zastavenie Trumpovej „straty trpezlivosti“ s Kremľom. Uviedla tiež, že Kyjev a jeho európski podporovatelia dúfajú, že Washington zaujme tvrdší postoj voči Moskve predtým, než opustí od svojho mierového úsilia.

„Majú v rukách nástroje, ktoré môžu použiť na tlak na Rusko. Tieto nástroje ešte nepoužili. Ak teraz odchádzajú bez toho, aby použili nástroje, ktoré majú v rukách, potom je moja veľká otázka, prečo? Prečo nepoužívajú nástroje na skutočné ukončenie tejto vojny?“ podotkla Kallasová, ktorá sa obáva, že Trump by si mohol „umyť ruky“ od vojny na Ukrajine.

EÚ bola doteraz vylúčená z mierových snáh vedených USA, ale Washington priznáva, že blok bude musieť byť v určitom štádiu súčasťou rokovaní vzhľadom na rozsiahle sankcie, ktoré uvalil na Rusko. Kremeľ zúfalo túži po zrušení ekonomických trestov ako súčasť akýchkoľvek rokovaní.

Kallasová však varovala, že EÚ by nemala zmierniť žiadne zo svojich sankcií voči Moskve, kým Rusko nepreukáže, že dodržiava akúkoľvek konečnú mierovú dohodu. „Musíme vidieť dôveryhodný dôkaz, aj zo strany Ruska, že dodržiavajú túto dohodu, skôr než urobíme kroky,“ povedala Kallasová. „Myslím si, že to musíme naozaj dotiahnuť do konca.“ (SITA)

Účinnosť najnovších švajčiarskych sankcií sa začína dnes.

Švajčiarsko už skôr uvalilo sankcie na ruské médiá v súlade so sankciami EÚ, čím porušilo svoju históriu neutrálnej pozície.

Hoci dlhodobá politika neutrality stále bráni Švajčiarsku v poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu, krajina poskytla Ukrajine miliardy v rámci ekonomickej a humanitárnej podpory. Bern tiež uviedol, že po dosiahnutí prímeria zváži vyslanie vojakov do prípadnej mierovej misie na Ukrajine.