Sudca zablokoval plán Trumpovej vlády zrušiť Hlas Ameriky a ďalších vysielateľov

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na sýrsku štátnu agentúru SANA, píše TASR.

Na agentúrnych záberoch je vidieť Šajbáního ako vztyčuje trojhviezdičkovú vlajku, oficiálne prijatú po decembrovom zvrhnutí dlhoročného vládcu Bašára Asada. Vlajka sa stala symbolom revolty proti jeho represívnej vláde.

V rozhovore pre panarabskú televíznu stanicu al-Džazíra Šajbání povedal, že vztýčenie novej vlajky bolo krokom, na ktorý „Sýrčania čakali 14 rokov“, odkedy Asad potláčal pokojné demonštrácie a rozpútal občiansku vojnu. Dodal, že tento krok nebol len symbolickým gestom, ale „vzdáva hold pamiatke sýrskeho ľudu a korunuje jeho víťazstvo“.

Šéf sýrskej diplomacie opätovne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby zrušilo sankcie z čias Asada, a umožnilo tak úľavu a hospodársky rozvoj krajiny. Sankcie sú podľa neho prekážkou návratu utečencov, stability, investícií a obnovy infraštruktúry zničenej Asadovým režimom.

Niektoré európske a ďalšie západné štáty zmiernili určité sankcie voči Sýrii, zatiaľ čo iné, vrátane Spojených štátov, sa rozhodli počkať ako nové orgány uplatnia svoju moc a zabezpečia ľudské práva, a udelili len cielené a dočasné výnimky.

Británia vo štvrtok (24. apríla) zrušila sankcie voči sýrskym ministerstvám vnútra a obrany i niekoľkým spravodajským službám. Tieto rezorty už podľa jej vyhlásenia nepodliehajú zmrazeniu majetku.

„Sme tu, aby sme svetu povedali, že existuje nová Sýria a že v arabskom regióne sa vytvára nová príležitosť,“ povedal Šajbání pre televíziu Al-Džazíra. „Dajte týmto ľuďom právo na život a zrušte nespravodlivé sankcie, ktoré boli na nich uvalené,“ dodal.

„Nová sýrska administratíva podáva ruku medzinárodnému spoločenstvu a čaká, že ono urobí to isté,“ vyhlásil Šajbání.

Šajbáního návšteva OSN prichádza po tom, ako sa guvernér sýrskej centrálnej banky a minister financií tento týždeň prvýkrát po 20 rokoch zúčastnili jarných stretnutí s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou.

(TASR)

Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Trump krátko po príchode do Ríma na pohreb pápeža Františka na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že to bol „dobrý deň čo sa týka rozhovorov a stretnutí s Ruskom a Ukrajinou“. Jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff navštívil v piatok Moskvu, aby sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Sú veľmi blízko k dohode a obe strany by sa teraz mali stretnúť na veľmi vysokej úrovni, aby to dotiahli do konca,“ uviedol americký prezident.

„Väčšina hlavných bodov je dohodnutá. Zastavte krviprelievanie IHNEĎ. Budeme všade, kde to bude potrebné, aby sme pomohli ukončiť túto krutú a nezmyselnú vojnu!“, napísal Trump.

Trumpovo vyhlásenie nasledovalo po tom, ako v piatok zverejnenom rozhovore pre časopis TIME povedal, že „Krym zostane s Ruskom“, čo je najnovší príklad toho, ako vyvíja tlak na Ukrajinu, aby urobila ústupky a ukončila vojnu, zatiaľ čo krajina je stále obliehaná, píše AP. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok novinárom potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti... patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj.

Pokrok v otázke ukončenia vojny sa v priebehu mesiacov od Trumpovho návratu do Bieleho domu zdal byť nedosiahnuteľný a jeho predchádzajúce tvrdenia o okamžitom prelome sa nenaplnili, konštatuje AP. Rusko v piatok pokračovalo v bombardovaní Ukrajiny a pri dronovom útoku na bytový dom v meste na juhovýchode krajiny zabilo troch ľudí.

Trump taktiež v piatok na sociálnych sieťach požadoval, aby ukrajinský prezident „OKAMŽITE“ podpísal dlho odkladanú dohodu, ktorá by Spojeným štátom poskytla prístup k nerastným zdrojom jeho krajiny.

(TASR)

apríla pre celoštátny štrajk zruší viacero letov a bruselské letisko Charleroi zruší dokonca všetky odlety na daný deň. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bruselské letisko Zaventem vo vyhlásení uviedlo, že na štrajku by sa mali zúčastniť aj niektorí poskytovatelia batožinových či bezpečnostných služieb. Tlačová agentúra Belga tvrdí, že najmenej 30 percent odletov z letiska Zaventem bude zrušených a dôjsť môže i k narušeniu prichádzajúcich letov.

Letisko Charleroi vyhlásilo, že utorkový nedostatok personálu úplne znemožní bezpečnú prevádzku odchádzajúcich letov, no prílety budú pokračovať v normálnom režime.

Belgické zamestnanecké zväzy v utorok organizujú ďalší celoštátny štrajk proti politike novej vlády, ktorá zahŕňa aj dôchodkovú reformu. Novela systému po novom odmení tých, ktorí pracujú aj po dosiahnutí dôchodkového veku a majú odpracovaných aspoň 35 rokov života, pričom ostatných naopak znevýhodňuje. (TASR)

Legálny status im bol odobraný po tom, ako imigrační úradníci vymazali ich záznamy z databázy držiteľov študentských víz. Študentom následne hrozila deportácia.

Vláda tak pozastavila kampaň proti zahraničným študentom, ktorú začala pred tromi týždňami.

Rozhodnutie oznámil právnik vlády pri vypočúvaní pred federálnym sudcom v Bostone, ktorý prejednával žalobu jedného z mnohých zahraničných študentov, ktorí sa v krajine súdia kvôli postupu administratívy.

Začiatkom apríla vymazali imigrační úradníci záznamy tisícom zahraničných študentov z databázy 1,1 milióna držiteľov študentských víz, ktorú vedie americký Imigračný a colný úradu (ICE). Záznamy v databáze týmto študentom zabezpečujú legálne postavenie v USA. Od Trumpovho nástupu do úradu 20. januára boli z databázy vymazané záznamy viac ako 4700 zahraničných študentov.

Aby držitelia študentských víz zostali v databáze, musia dodržiavať určité podmienky, ako sú obmedzenia týkajúce sa zamestnania sa a vyhýbanie sa nelegálnej činnosti. Administratíva uviedla, že je oprávnená ukončiť možnosť študentov zdržiavať sa v USA, ak napríklad dostanú záznam do registra trestov. Stovky študentov v súdnych sporoch podaných v posledných týždňoch však uviedli, že ich záznamy boli vymazané na základe zamietnutých obvinení alebo menej závažných priestupkov, pričom zákon umožňuje zrušiť status iba v prípade odsúdenia za násilné trestné činy. (TASR)

„Vyjednávači Hamasu, ktorých vedie člen dočasného výboru hnutia Chalíl Hajja, odcestovali do Káhiry,“ uviedol v piatok vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Táhir Núnú. „Zajtra sa stretnú s egyptskými predstaviteľmi, aby prediskutovali víziu Hamasu o ukončení vojny,“ dodal a zopakoval, že zbrane Hamasu nebudú predmetom rokovaní.

Nová snaha prichádza po tom, čo Hamas tento mesiac odmietol najnovší izraelský návrh na zabezpečenie prepustenia rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Militanti uviedli, že neprijmú „čiastočnú“ dohodu o prímerí a vyzvali na „komplexnú“ dohodu o zastavení vojny, ktorú vyvolali útoky Hamasu na Izrael v októbri 2023.

V Pásme Gazy 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie, ktoré pozastavilo viac než 15 mesiacov trvajúce boje. Hamas počas prímeria prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 väznených Palestínčanov. Izrael však 18. marca obnovil boje v tejto palestínskej enkláve a deklaroval, že útoky budú pokračovať, kým nebudú prepustení aj zvyšní rukojemníci. Rokovania odvtedy nepriniesli žiaden pokrok.

Predstaviteľ Hamasu v utorok (22. apríla) uviedol, že delegácia hnutia sa stretne s egyptskými predstaviteľmi, aby prediskutovala „nové nápady“ týkajúce sa prímeria. Piatkové oznámenie o termíne rokovaní prišlo po tom, čo Svetový potravinový program (WFP) OSN oznámil, že vyčerpal svoje zásoby potravín v Gaze.

Od obnovenia izraelských vojenských operácií bolo v palestínskej enkláve zabitých už najmenej 2062 ľudí. Celkový počet obetí od začiatku vojny v Gaze sa tak zvýšil na najmenej 51.439.

Vojnu vyvolal teroristický útok palestínskych militantov na juh Izraela zo 7. októbra 2023, pri ktorom zabili 1218 osôb, väčšinou civilistov, a ďalších zhruba 250 uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

(TASR)

V rozhovore s novinármi na palube prezidentského špeciálu Air Force One sa Trumpa novinári spýtali, či sa v telefonáte s Netanjahuom začiatkom tohto týždňa dotkli aj otázok prístupu obyvateľov Gazy k humanitárnej pomoci.

„Prišla reč na Gazu a ja som povedal: Musíme byť ku Gaze dobrí ... Tí ľudia trpia,“ odvetil Trump.

„Postaráme sa o to. Je tam veľmi veľká potreba liekov, potravín a liečiv a my sa o to postaráme,“ odpovedal Trump na ďalšiu otázku o tom, či sa s izraelským premiérom rozprávali o možnosti otvorenia prístupových bodov, cez ktoré by mohla do Pásma Gazy prúdiť humanitárna pomoc. Podľa Trumpa na tento návrh Netanjhau reagoval dobre.

Reuters pripomína, že od 2. marca nebola do palestínskej enklávy doručená žiadna pomoc. Izrael vyhlásil, že nepovolí prísun tovaru a zásob do Gazy, kým palestínske militantné hnutie Hamas neprepustí všetkých zostávajúcich rukojemníkov.

Svetový potravinový program varoval, že vyčerpal všetky svoje zásoby potravín v Gaze. Organizácia tiež oznámila, že bola 31. marca nútená zatvoriť všetkých 25 pekární, ktoré v regióne podporovala, pretože vyčerpali zásoby pšeničnej múky a oleja na varenie.

„V Gaze sa šíri hlad, podvýživa sa prehlbuje, zranení a ďalší pacienti zostávajú v Gaze neošetrení a ako sme už povedali, ľudia umierajú,“ povedal hovorca OSN Stéphane Dujarric. (TASR)

Trump však dúfa, že k podpisu dôjde rýchlo. Šéf Bieleho domu nalieha na uzavretie dlho diskutovanej dohody, v dôsledku ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine.

"Ukrajina na čele s Volodymyrom Zelenským nepodpísala finálne dokumenty o veľmi dôležitej dohode o vzácnych nerastoch so Spojenými štátmi. Je minimálne tri týždne oneskorená. Dúfajme, že bude podpísaná urýchlene," napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Prezident dodal, že rozhovory o mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou inak pokračujú hladko. (ČTK)