Záujem o predčasné hlasovanie vo voľbách v Kanade je rekordný

apríla pre celoštátny štrajk zruší viacero letov a bruselské letisko Charleroi zruší dokonca všetky odlety na daný deň. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bruselské letisko Zaventem vo vyhlásení uviedlo, že na štrajku by sa mali zúčastniť aj niektorí poskytovatelia batožinových či bezpečnostných služieb. Tlačová agentúra Belga tvrdí, že najmenej 30 percent odletov z letiska Zaventem bude zrušených a dôjsť môže i k narušeniu prichádzajúcich letov.

Letisko Charleroi vyhlásilo, že utorkový nedostatok personálu úplne znemožní bezpečnú prevádzku odchádzajúcich letov, no prílety budú pokračovať v normálnom režime.

Belgické zamestnanecké zväzy v utorok organizujú ďalší celoštátny štrajk proti politike novej vlády, ktorá zahŕňa aj dôchodkovú reformu. Novela systému po novom odmení tých, ktorí pracujú aj po dosiahnutí dôchodkového veku a majú odpracovaných aspoň 35 rokov života, pričom ostatných naopak znevýhodňuje. (TASR)

Legálny status im bol odobraný po tom, ako imigrační úradníci vymazali ich záznamy z databázy držiteľov študentských víz. Študentom následne hrozila deportácia.

Vláda tak pozastavila kampaň proti zahraničným študentom, ktorú začala pred tromi týždňami.

Rozhodnutie oznámil právnik vlády pri vypočúvaní pred federálnym sudcom v Bostone, ktorý prejednával žalobu jedného z mnohých zahraničných študentov, ktorí sa v krajine súdia kvôli postupu administratívy.

Začiatkom apríla vymazali imigrační úradníci záznamy tisícom zahraničných študentov z databázy 1,1 milióna držiteľov študentských víz, ktorú vedie americký Imigračný a colný úradu (ICE). Záznamy v databáze týmto študentom zabezpečujú legálne postavenie v USA. Od Trumpovho nástupu do úradu 20. januára boli z databázy vymazané záznamy viac ako 4700 zahraničných študentov.

Aby držitelia študentských víz zostali v databáze, musia dodržiavať určité podmienky, ako sú obmedzenia týkajúce sa zamestnania sa a vyhýbanie sa nelegálnej činnosti. Administratíva uviedla, že je oprávnená ukončiť možnosť študentov zdržiavať sa v USA, ak napríklad dostanú záznam do registra trestov. Stovky študentov v súdnych sporoch podaných v posledných týždňoch však uviedli, že ich záznamy boli vymazané na základe zamietnutých obvinení alebo menej závažných priestupkov, pričom zákon umožňuje zrušiť status iba v prípade odsúdenia za násilné trestné činy. (TASR)

„Vyjednávači Hamasu, ktorých vedie člen dočasného výboru hnutia Chalíl Hajja, odcestovali do Káhiry,“ uviedol v piatok vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Táhir Núnú. „Zajtra sa stretnú s egyptskými predstaviteľmi, aby prediskutovali víziu Hamasu o ukončení vojny,“ dodal a zopakoval, že zbrane Hamasu nebudú predmetom rokovaní.

Nová snaha prichádza po tom, čo Hamas tento mesiac odmietol najnovší izraelský návrh na zabezpečenie prepustenia rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Militanti uviedli, že neprijmú „čiastočnú“ dohodu o prímerí a vyzvali na „komplexnú“ dohodu o zastavení vojny, ktorú vyvolali útoky Hamasu na Izrael v októbri 2023.

V Pásme Gazy 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie, ktoré pozastavilo viac než 15 mesiacov trvajúce boje. Hamas počas prímeria prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 väznených Palestínčanov. Izrael však 18. marca obnovil boje v tejto palestínskej enkláve a deklaroval, že útoky budú pokračovať, kým nebudú prepustení aj zvyšní rukojemníci. Rokovania odvtedy nepriniesli žiaden pokrok.

Predstaviteľ Hamasu v utorok (22. apríla) uviedol, že delegácia hnutia sa stretne s egyptskými predstaviteľmi, aby prediskutovala „nové nápady“ týkajúce sa prímeria. Piatkové oznámenie o termíne rokovaní prišlo po tom, čo Svetový potravinový program (WFP) OSN oznámil, že vyčerpal svoje zásoby potravín v Gaze.

Od obnovenia izraelských vojenských operácií bolo v palestínskej enkláve zabitých už najmenej 2062 ľudí. Celkový počet obetí od začiatku vojny v Gaze sa tak zvýšil na najmenej 51.439.

Vojnu vyvolal teroristický útok palestínskych militantov na juh Izraela zo 7. októbra 2023, pri ktorom zabili 1218 osôb, väčšinou civilistov, a ďalších zhruba 250 uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

(TASR)

V rozhovore s novinármi na palube prezidentského špeciálu Air Force One sa Trumpa novinári spýtali, či sa v telefonáte s Netanjahuom začiatkom tohto týždňa dotkli aj otázok prístupu obyvateľov Gazy k humanitárnej pomoci.

„Prišla reč na Gazu a ja som povedal: Musíme byť ku Gaze dobrí ... Tí ľudia trpia,“ odvetil Trump.

„Postaráme sa o to. Je tam veľmi veľká potreba liekov, potravín a liečiv a my sa o to postaráme,“ odpovedal Trump na ďalšiu otázku o tom, či sa s izraelským premiérom rozprávali o možnosti otvorenia prístupových bodov, cez ktoré by mohla do Pásma Gazy prúdiť humanitárna pomoc. Podľa Trumpa na tento návrh Netanjhau reagoval dobre.

Reuters pripomína, že od 2. marca nebola do palestínskej enklávy doručená žiadna pomoc. Izrael vyhlásil, že nepovolí prísun tovaru a zásob do Gazy, kým palestínske militantné hnutie Hamas neprepustí všetkých zostávajúcich rukojemníkov.

Svetový potravinový program varoval, že vyčerpal všetky svoje zásoby potravín v Gaze. Organizácia tiež oznámila, že bola 31. marca nútená zatvoriť všetkých 25 pekární, ktoré v regióne podporovala, pretože vyčerpali zásoby pšeničnej múky a oleja na varenie.

„V Gaze sa šíri hlad, podvýživa sa prehlbuje, zranení a ďalší pacienti zostávajú v Gaze neošetrení a ako sme už povedali, ľudia umierajú,“ povedal hovorca OSN Stéphane Dujarric. (TASR)

Trump však dúfa, že k podpisu dôjde rýchlo. Šéf Bieleho domu nalieha na uzavretie dlho diskutovanej dohody, v dôsledku ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine.

"Ukrajina na čele s Volodymyrom Zelenským nepodpísala finálne dokumenty o veľmi dôležitej dohode o vzácnych nerastoch so Spojenými štátmi. Je minimálne tri týždne oneskorená. Dúfajme, že bude podpísaná urýchlene," napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Prezident dodal, že rozhovory o mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou inak pokračujú hladko. (ČTK)

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, Trump sa takto vyjadril pred novinármi v piatok pred Bielym domom.

„Pokúsime sa dostať z tejto vojny, aby sme mohli zachrániť 5-tisíc ľudí týždenne,“ povedal Trump s odkazom na obete v radoch ukrajinských a ruských vojakov na fronte. „A to je veľká česť, ak sa mi to podarí. Myslím, že sme dosť blízko,“ dodal.

Na otázku, aký je jeho termín na dosiahnutie tohto cieľa, odpovedal: „Žiadny termín.“ „Chcem to len urobiť čo najrýchlejšie,“ poznamenal Trump. (SITA)