V Nemecku súdia prokurátora obžalovaného z vynášania informácií drogovému gangu

„Vyjednávači Hamasu, ktorých vedie člen dočasného výboru hnutia Chalíl Hajja, odcestovali do Káhiry,“ uviedol v piatok vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Táhir Núnú. „Zajtra sa stretnú s egyptskými predstaviteľmi, aby prediskutovali víziu Hamasu o ukončení vojny,“ dodal a zopakoval, že zbrane Hamasu nebudú predmetom rokovaní.

Nová snaha prichádza po tom, čo Hamas tento mesiac odmietol najnovší izraelský návrh na zabezpečenie prepustenia rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Militanti uviedli, že neprijmú „čiastočnú“ dohodu o prímerí a vyzvali na „komplexnú“ dohodu o zastavení vojny, ktorú vyvolali útoky Hamasu na Izrael v októbri 2023.

V Pásme Gazy 19. januára vstúpilo do platnosti prímerie, ktoré pozastavilo viac než 15 mesiacov trvajúce boje. Hamas počas prímeria prepustil 33 rukojemníkov výmenou za približne 1800 väznených Palestínčanov. Izrael však 18. marca obnovil boje v tejto palestínskej enkláve a deklaroval, že útoky budú pokračovať, kým nebudú prepustení aj zvyšní rukojemníci. Rokovania odvtedy nepriniesli žiaden pokrok.

Predstaviteľ Hamasu v utorok (22. apríla) uviedol, že delegácia hnutia sa stretne s egyptskými predstaviteľmi, aby prediskutovala „nové nápady“ týkajúce sa prímeria. Piatkové oznámenie o termíne rokovaní prišlo po tom, čo Svetový potravinový program (WFP) OSN oznámil, že vyčerpal svoje zásoby potravín v Gaze.

Od obnovenia izraelských vojenských operácií bolo v palestínskej enkláve zabitých už najmenej 2062 ľudí. Celkový počet obetí od začiatku vojny v Gaze sa tak zvýšil na najmenej 51.439.

Vojnu vyvolal teroristický útok palestínskych militantov na juh Izraela zo 7. októbra 2023, pri ktorom zabili 1218 osôb, väčšinou civilistov, a ďalších zhruba 250 uniesli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.

(TASR)

V rozhovore s novinármi na palube prezidentského špeciálu Air Force One sa Trumpa novinári spýtali, či sa v telefonáte s Netanjahuom začiatkom tohto týždňa dotkli aj otázok prístupu obyvateľov Gazy k humanitárnej pomoci.

„Prišla reč na Gazu a ja som povedal: Musíme byť ku Gaze dobrí ... Tí ľudia trpia,“ odvetil Trump.

„Postaráme sa o to. Je tam veľmi veľká potreba liekov, potravín a liečiv a my sa o to postaráme,“ odpovedal Trump na ďalšiu otázku o tom, či sa s izraelským premiérom rozprávali o možnosti otvorenia prístupových bodov, cez ktoré by mohla do Pásma Gazy prúdiť humanitárna pomoc. Podľa Trumpa na tento návrh Netanjhau reagoval dobre.

Reuters pripomína, že od 2. marca nebola do palestínskej enklávy doručená žiadna pomoc. Izrael vyhlásil, že nepovolí prísun tovaru a zásob do Gazy, kým palestínske militantné hnutie Hamas neprepustí všetkých zostávajúcich rukojemníkov.

Svetový potravinový program varoval, že vyčerpal všetky svoje zásoby potravín v Gaze. Organizácia tiež oznámila, že bola 31. marca nútená zatvoriť všetkých 25 pekární, ktoré v regióne podporovala, pretože vyčerpali zásoby pšeničnej múky a oleja na varenie.

„V Gaze sa šíri hlad, podvýživa sa prehlbuje, zranení a ďalší pacienti zostávajú v Gaze neošetrení a ako sme už povedali, ľudia umierajú,“ povedal hovorca OSN Stéphane Dujarric. (TASR)

Trump však dúfa, že k podpisu dôjde rýchlo. Šéf Bieleho domu nalieha na uzavretie dlho diskutovanej dohody, v dôsledku ktorej by Spojené štáty získali prístup k strategickým surovinám na Ukrajine.

"Ukrajina na čele s Volodymyrom Zelenským nepodpísala finálne dokumenty o veľmi dôležitej dohode o vzácnych nerastoch so Spojenými štátmi. Je minimálne tri týždne oneskorená. Dúfajme, že bude podpísaná urýchlene," napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Prezident dodal, že rozhovory o mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou inak pokračujú hladko. (ČTK)

Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, Trump sa takto vyjadril pred novinármi v piatok pred Bielym domom.

„Pokúsime sa dostať z tejto vojny, aby sme mohli zachrániť 5-tisíc ľudí týždenne,“ povedal Trump s odkazom na obete v radoch ukrajinských a ruských vojakov na fronte. „A to je veľká česť, ak sa mi to podarí. Myslím, že sme dosť blízko,“ dodal.

Na otázku, aký je jeho termín na dosiahnutie tohto cieľa, odpovedal: „Žiadny termín.“ „Chcem to len urobiť čo najrýchlejšie,“ poznamenal Trump. (SITA)

Moskva podľa neho dodá Teheránu 55 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Páknežád dohodu podpísal počas návštevy v Moskve spoločne s ruským ministrom energetiky Sergejom Civilevom. Podľa Páknežáda bude Rusko zásobovať Irán plynom cez Azerbajdžan. Civilev následne dodal, že na cenách sa strany zatiaľ nedohodli, no dodávky začnú prúdiť už tento rok.

Rusko s Iránom tento rok podpísalo zmluvu o strategickom partnerstve. Teherán sa od začiatku ruskej vojny na Ukrajine stal jedným z najdôležitejších partnerov Moskvy. Západné štáty na obe krajiny v minulosti uvalili hospodárske sankcie.

Rusko-iránska dohoda o plyne prichádza v čase, keď Spojené štáty vyvíjajú na Teherán tlak, aby sa vzdal svojho jadrového programu. Iránsky minister bol v Moskve podpísať dohodu o plyne v rovnaký deň, ako sa vyslanec Spojených štátov Steve Witkoff stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Západné krajiny tvrdia, že Irán tiež zásobuje Rusko zbraňami vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Zopakoval tiež svoj postoj ohľadom polostrova Krym, ktorý podľa neho patrí Ukrajine a nedávne vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa na tom nič nezmenia.

„Ak (tam) nebudem včas, Ukrajina bude zastúpená na patričnej úrovni... Bude tam minister zahraničných vecí a prvá dáma. Pokiaľ ide o mňa, bolo pre mňa dôležité, aby som bol tu. Dnes sa na Ukrajine koná niekoľko dôležitých vojenských stretnutí,“ uviedol Zelenskyj na návšteve miesta ruského útoku v Kyjeve.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že na stretnutiach bude okrem iného rokovať aj o štvrtkovom ruskom útoku na Kyjev. „Neviem, koľko to potrvá. Takže ak budem mať čas, určite sa na (pohrebe) zúčastním,“ povedal.

Zelenskyj predtým svoju účasť na poslednej rozlúčke s hlavou katolíckej cirkvi potvrdil a prejavil záujem o stretnutie sa s Trumpom pri tejto príležitosti.

V piatok ukrajinský prezident novinárom tiež potvrdil svoje stanovisko ohľadom polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Náš postoj sa nezmenil: iba ukrajinský ľud má právo rozhodnúť, ktoré územie patrí Ukrajine. Ústava krajiny hovorí, že všetky dočasne okupované oblasti... patria Ukrajine, ukrajinskému ľudu,“ vyhlásil Zelenskyj. (TASR)