Rusko mohlo získať technológiu dronov od Číny bez jej vedomia

J. D. Vance povedal, že USA „odídu“ z rokovaní, ak sa s Ruskom nedosiahne mierová dohoda. „Nakoniec to musí byť na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti. Nikdy Ukrajinu neopustíme,“ povedal novinárom hovorca britského premiéra Keira Starmera.

Európske krajiny si myslia, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine musí zahŕňať „územnú celistvosť“ tejto krajiny, vyjadril sa v stredu úrad francúzskeho prezidenta.

„Územná celistvosť a európske ašpirácie Ukrajiny sú pre Európanov veľmi silnými požiadavkami,“ uviedol úrad prezidenta Emmanuela Macrona pre agentúru AFP po tom, ako J. D. Vance naznačil, že Kyjev aj Moskva sa budú musieť „vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú“. (SITA)

Nemecké úrady podľa jej slov robia všetko, čo je v ich silách, aby zabránili ruskej špionáži, sabotážam a kybernetickým útokom. Ruské spravodajské služby pôsobiace na území Nemecka boli „nedávno oslabené vyhostením viacerých agentov“, spresnila hovorkyňa ministerstva vnútra Sonja Kocková.

Počet vyhostených osôb ani konkrétny časový rámec však nešpecifikovala.

Nemecké médiá v stredu informovali o podozrení, že agenti naverbovaní ruskou vojenskou rozviedkou GRU stoja za minuloročnými požiarmi balíčkov na európskych letiskách. Odvolávajú sa pritom na zdroje európskych tajných služieb.

Podľa médií Süddeutsche Zeitung, WDR a NDR boli do podozrivých operácií zapojení „jednorazoví“ agenti – osoby bez väzieb na oficiálne bezpečnostné štruktúry, ktoré boli zvyčajne verbované prostredníctvom komunikačných aplikácií za finančnú odmenu.

„Nebezpečenstvo sabotáží v Nemecku sa od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine výrazne zvýšilo,“ poznamenala Kocková.

Zároveň dodala, že vyšetrovanie podozrivých prípadov „potenciálnych sabotáží s použitím zápalných zariadení v balíkoch (spoločnosti) DHL“ pokračuje s maximálnou intenzitou. Odmietla uviesť ďalšie podrobnosti. (TASR)

Úplné prímerie považuje Kyjev za „nevyhnutný prvý krok“.

„Ukrajinská delegácia sa dnes stretáva s partnermi v Londýne a potvrdzuje svoj zásadný postoj, že Ukrajina je pripravená rokovať, ale nie kapitulovať,“ uviedla Svyrydenková.

„Nikdy neuznáme okupáciu Krymu,“ vyhlásila ďalej podpredsedníčka ukrajinskej vlády. Dodala, že ak sa Ukrajina nestane členom NATO, bude žiadať záväzné bezpečnostné záruky, ktoré budú dostatočne silné na odstrašenie budúcej agresie.

Takmer všetky zbrojné podniky vlani splnili svoje objednávky v plnej miere, oznámil Putin na zasadnutí štátnej vojensko-priemyselnej komisie. Spomenul, že výroba zbraní, komunikačných, prieskumných a elektronických bojových systémov sa v minulom roku viac než zdvojnásobila.

„(Ruskí) vojaci dostali viac ako 4000 kusov obrnených zbraní, 180 stíhacích lietadiel a vrtuľníkov a viac než 1,5 milióna dronov rôznych typov,“ povedal šéf Kremľa. Vyrobených bolo aj približne 4000 FPV dronov - ľahkých modelov určených na presné cielenie.

"Týchto zbraní stále nie je dosť. Nie je ich dosť," podotkol Putin a súčasne vyjadril presvedčenie, že všetky plány na zvýšenie výroby potrebného vybavenia, osobitne bezpilotných lietadiel, sa určite naplnia. „Na fronte ich už netrpezlivo očakávajú,“ dodal.

Jeho vyjadrenia podľa Reuters naznačujú, že Rusko má v úmysle v štvrtom roku vojny proti Ukrajine ďalej zvyšovať vojenskú výrobu, a to aj v čase, keď rokuje so Spojenými štátmi o možnostiach ukončenia tohto konfliktu.

Moskva od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uviedla ruské obranné závody do stavu nepretržitej výroby, napísal Reuters. Podľa agentúry tiež získala veľké množstvo vojenského vybavenia, ako sú drony, strely a raketové systémy, od iných krajín vrátane Iránu a Severnej Kórey. (TASR)

„Nemyslím si, že by bolo dobrým signálom, keby USA vycúvali. Naozaj dúfame, že prezident (Donald) Trump podporí Ukrajinu a vyvinie tlak na Rusko,“ uviedol ukrajinský líder.

Finálna verzia Trumpovho mierového plánu, ktorý chce, aby Rusko a Ukrajina podpísali, vyžaduje od Ukrajiny značné ústupky. Podľa návrhu by USA de iure uznali Krym ako súčasť Ruska a de facto by akceptovali ruskú okupáciu častí Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Kyjev sa tiež musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO. (SITA, Kyiv Independent)