Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie

Ak Rusko z vojny vyjde posilnené, podobné problémy budú podľa neho pokračovať. Dohodnutý mier by mal byť čo najspravodlivejší pre Ukrajinu, vyplynulo z jeho vyjadrení.

Pavel sa koncom apríla chystá na samit iniciatívy Trojmorie, kde sa stretne so Zelenským.

"Na dosiahnutie mieru je potrebný kompromis. Kompromis by ale nemal byť naplnením ultimáta pre Ukrajinu a odmenou agresora. Preto, keď Spojené štáty prišli s heslom 'Mier cez silu', tak som to považoval za postup, ktorý môže viesť k cieľu, "povedal novinárom Pavel. Podľa neho je ale vidieť oveľa väčší tlak na Ukrajinu, ako na Rusko.

Trump sa podľa neho snaží uzavrieť akúkoľvek dohodu bez ohľadu na to, či bude výhodná pre Ukrajinu a aké následky to bude mať pre Európu. Počas návštevy Královohradeckého kraja tak reagoval na zverejnené detaily návrhu Spojených štátov na prímerie medzi Moskvou a Washingtonom.

Obsah návrhu podľa neho naznačuje, že americká strana sa snaží uzavrieť dohodu, nech už je akákoľvek, aby mohol Donald Trump oznámiť, že sa mu ju podarilo uzavrieť. „Nás by, samozrejme, malo zaujímať, ako bude mierová dohoda vyzerať, pretože ak z tejto vojny a z rokovaní vyjde Rusko posilnené a presvedčené o tom, že postup, ktorý zvolilo, sa vypláca, môžeme si tým veľmi pravdepodobne predplatiť podobné problémy do budúcnosti,“ dodal český prezident. (TASR, ČTK)

Medzi zadržanými bola údajne aj zamestnankyňa ruskej vládnej agentúry.

Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Okresný súd v Biškeku oznámil, že na vyžiadanie kirgizských spravodajských služieb 19. apríla nariadil štyrom ľuďom predbežnú väzbu trvajúcu najmenej do 17. júna. Zadržaní sú podozriví z porušenia zákonov proti náboru, financovaniu, materiálnej pomoci a výcviku žoldnierov s cieľom ich účasti v zahraničných konfliktoch.

Podľa agentúry AFP sú zverejnené iniciály podozrivých totožné s iniciálami skupiny zatknutých v kirgizskom meste Oš. Medzi nimi by sa mala údajne nachádzať aj Natalja Sekerinová, kirgizská občianka, ktorá ale pracuje pre miestnu pobočku Ruského domu. Ten spadá do kompetencií ruskej Federálnej agentúry pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov.

Agentúra Sekerinovej zatknutie potvrdila ešte 17. apríla. „Bohužiaľ nemáme všetky informácie o tom, z čoho bola obvinená, ale máme o našu zamestnankyňu a kolegyňu obavy,“ uviedol vtedy Ruský dom vo vyhlásení, pričom poznamenal, že sa zameriava „vyslovene“ na vzdelávanie a kultúru.

Podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax je medzi zatknutými aj hovorca kancelárie starostu mesta Oš Sergej Lapuškin. Agentúra AFP tvrdí, že Rusko ponúka nemalé peniaze za zapojenie sa do jeho vojnového úsilia na Ukrajine. Zameriava sa pritom údajne často aj na komunity migrantov zo Strednej Ázie. (TASR)

Uviedli to príslušníci ukrajinskej 63. samostatnej mechanizovanej brigády, informuje web United 24 media.

Podľa veliteľstva ukrajinskej operačnej a strategickej skupiny Chortycia je Merlin-VR experimentálny ruský prieskumný dron v hodnote viac ako 300-tisíc dolárov. Dokáže lietať vo výške až päť kilometrov, zostať vo vzduchu desať hodín a prejsť vzdialenosť až 600 kilometrov.

„Dron za 500 dolárov zničil stroj za 300-tisíc dolárov,“ napísali vo svojom príspevku ukrajinskí vojaci.

Ukrajinské ozbrojené sily už skôr vo výške štyri kilometre zostrelili ruský prieskumný a útočný dron Forpost, drahý dron izraelskej konštrukcie, ktorého hodnota sa odhaduje na sedem miliónov dolárov. (SITA)

Trump vyčítal svojmu ukrajinskému náprotivku jeho vyhlásenie, že Ukrajina neuzná ruskú okupáciu Krymu. Ukrajinský líder podľa prezidenta USA provokatívnymi vyhláseniami sťažuje dosiahnutie mierovej dohody s Ruskom.

"Toto vyhlásenie veľmi škodí mierovým rokovaniam s Ruskom," napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social. Šéf Bieleho domu dodal, že Krym bol stratený už pred rokmi "a nie je ani predmetom diskusie".

Trump vo svojom príspevku reagoval na utorkové výroky Zelenského. "Ukrajina právne okupáciu Krymu neuzná. Je to naše územie, územie ukrajinského národa. Dodal, že takýto krok by podľa neho bol v rozpore s ukrajinskou ústavou.

"Nikto Zelenského nežiada, aby uznal Krym za ruské územie, ale ak chce Krym, prečo oň nebojovali pred jedenástimi rokmi, keď bol bez jediného výstrelu odovzdaný Rusku?" napísal v stredu rovnako Trump.

Americký prezident dodal, že sa snaží zastaviť zabíjanie v krajine Zelenského a že dohoda o ukončení vojny medzi Moskvou a Kyjevom je "veľmi blízko".

Diskusia ohľadom Krymu a ďalších území okupovaných Ruskom podľa Zelenského povedie len k predlžovaniu vojny. (ČTK)

J. D. Vance povedal, že USA „odídu“ z rokovaní, ak sa s Ruskom nedosiahne mierová dohoda. „Nakoniec to musí byť na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti. Nikdy Ukrajinu neopustíme,“ povedal novinárom hovorca britského premiéra Keira Starmera.

Európske krajiny si myslia, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine musí zahŕňať „územnú celistvosť“ tejto krajiny, vyjadril sa v stredu úrad francúzskeho prezidenta.

„Územná celistvosť a európske ašpirácie Ukrajiny sú pre Európanov veľmi silnými požiadavkami,“ uviedol úrad prezidenta Emmanuela Macrona pre agentúru AFP po tom, ako J. D. Vance naznačil, že Kyjev aj Moskva sa budú musieť „vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú“. (SITA)

Nemecké úrady podľa jej slov robia všetko, čo je v ich silách, aby zabránili ruskej špionáži, sabotážam a kybernetickým útokom. Ruské spravodajské služby pôsobiace na území Nemecka boli „nedávno oslabené vyhostením viacerých agentov“, spresnila hovorkyňa ministerstva vnútra Sonja Kocková.

Počet vyhostených osôb ani konkrétny časový rámec však nešpecifikovala.

Nemecké médiá v stredu informovali o podozrení, že agenti naverbovaní ruskou vojenskou rozviedkou GRU stoja za minuloročnými požiarmi balíčkov na európskych letiskách. Odvolávajú sa pritom na zdroje európskych tajných služieb.

Podľa médií Süddeutsche Zeitung, WDR a NDR boli do podozrivých operácií zapojení „jednorazoví“ agenti – osoby bez väzieb na oficiálne bezpečnostné štruktúry, ktoré boli zvyčajne verbované prostredníctvom komunikačných aplikácií za finančnú odmenu.

„Nebezpečenstvo sabotáží v Nemecku sa od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine výrazne zvýšilo,“ poznamenala Kocková.

Zároveň dodala, že vyšetrovanie podozrivých prípadov „potenciálnych sabotáží s použitím zápalných zariadení v balíkoch (spoločnosti) DHL“ pokračuje s maximálnou intenzitou. Odmietla uviesť ďalšie podrobnosti. (TASR)

Úplné prímerie považuje Kyjev za „nevyhnutný prvý krok“.

„Ukrajinská delegácia sa dnes stretáva s partnermi v Londýne a potvrdzuje svoj zásadný postoj, že Ukrajina je pripravená rokovať, ale nie kapitulovať,“ uviedla Svyrydenková.

„Nikdy neuznáme okupáciu Krymu,“ vyhlásila ďalej podpredsedníčka ukrajinskej vlády. Dodala, že ak sa Ukrajina nestane členom NATO, bude žiadať záväzné bezpečnostné záruky, ktoré budú dostatočne silné na odstrašenie budúcej agresie.

Takmer všetky zbrojné podniky vlani splnili svoje objednávky v plnej miere, oznámil Putin na zasadnutí štátnej vojensko-priemyselnej komisie. Spomenul, že výroba zbraní, komunikačných, prieskumných a elektronických bojových systémov sa v minulom roku viac než zdvojnásobila.

„(Ruskí) vojaci dostali viac ako 4000 kusov obrnených zbraní, 180 stíhacích lietadiel a vrtuľníkov a viac než 1,5 milióna dronov rôznych typov,“ povedal šéf Kremľa. Vyrobených bolo aj približne 4000 FPV dronov - ľahkých modelov určených na presné cielenie.

"Týchto zbraní stále nie je dosť. Nie je ich dosť," podotkol Putin a súčasne vyjadril presvedčenie, že všetky plány na zvýšenie výroby potrebného vybavenia, osobitne bezpilotných lietadiel, sa určite naplnia. „Na fronte ich už netrpezlivo očakávajú,“ dodal.

Jeho vyjadrenia podľa Reuters naznačujú, že Rusko má v úmysle v štvrtom roku vojny proti Ukrajine ďalej zvyšovať vojenskú výrobu, a to aj v čase, keď rokuje so Spojenými štátmi o možnostiach ukončenia tohto konfliktu.

Moskva od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uviedla ruské obranné závody do stavu nepretržitej výroby, napísal Reuters. Podľa agentúry tiež získala veľké množstvo vojenského vybavenia, ako sú drony, strely a raketové systémy, od iných krajín vrátane Iránu a Severnej Kórey. (TASR)