Pavel: Prípadné územné ústupky na Ukrajine by mali byť len dočasným riešením

„Prezident je frustrovaný. Dochádza mu trpezlivosť. Chce urobiť to, čo je správne pre svet. Chce dosiahnuť mier. Chce, aby sa prestalo zabíjať, ale na to potrebujete ochotu oboch strán vojny. A bohužiaľ, zdá sa, že prezident Zelenskyj sa uberá nesprávnym smerom," vyhlásila Karoline Leavittová.

Trump už skôr ostro kritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu polostrova Krym. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg pritom označil stredajšie rozhovory v Londýne so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom za pozitívne.

„Je čas pokročiť v plnení požiadaviek prezidenta Trumpa ohľadom rusko-ukrajinskej vojny: zastaviť zabíjanie, dosiahnuť mier a postaviť Ameriku na prvé miesto,“ uviedol Kellogg vo vyhlásení na X.

Aj podľa hovorcu britského ministerstva zahraničných vecí boli rozhovory „produktívne a úspešné a dosiahol sa významný pokrok pri dosahovaní spoločného stanoviska k ďalším krokom.“

Rozhovory v Londýne sa mali konať na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po tom, ako americký minister Marco Rubio svoju účasť odvolal, ich zastúpili vysokopostavení diplomati z USA, Francúzska, Británie a Nemecka.

O ukončení vojny na Ukrajine bude podľa zdrojov portálu Axios v piatok v Moskve rokovať aj osobitný vyslanec Trumpa Steve Witkoff, ktorý sa už s predstaviteľmi Ruska stretol trikrát. Naposledy 11. apríla hovoril viac ako štyri hodiny priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Tvrdí to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po rokovaniach v Londýne, ktorých sa zúčastnil aj osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Jermak vo svojom vyjadrení dodal, že Kyjev bude pri rokovaniach obhajovať princípy, ktoré sú základom suverenity a územnej celistvosti jeho vlasti. Predtým uviedol, že Ukrajina je oddaná mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v dialógu a udržiavať pravidelné kontakty," uviedol na sieti X Jermak k schôdzke s Kelloggom.

K svojmu výroku ohľadom nutnosti prímeria dodal, že Ukrajinci vyjadrili nádej, že sa to zhoduje s víziou šéfa Bieleho domu.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha to uviedol po rozhovoroch s európskymi a americkými predstaviteľmi v Londýne, informujú agentúry Reuters a AFP.

„Ukrajina si želá, aby sa táto vojna skončila, viac než ktokoľvek iný na svete. Sme oddaní spolupráci na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol Sybiha na sociálnej sieti krátko po tom, ako Trump znovu kritizoval Zelenského.

„Zdôraznili sme, že sme odhodlaní podporovať mierové úsilie prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal po rokovaniach v Londýne poradca ukrajinského prezidenta Andrij Kermak. „Sme vďační našim partnerom za ich pevnú podporu a spoločnú túžbu ukončiť túto vojnu čo najskôr.“

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov priblížil, že delegácia Kyjeva mala v britskej metropole produktívne rozhovory s osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Hovorili sme o našom dôsledkom postoji týkajúcom sa prímeria a tiež o bezpečnostných zárukách. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že stretnutie bolo veľmi produktívne a úspešné,“ vyhlásil Umerov. (TASR)

Nachádza sa asi tisíc kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Ruské médiá predtým informovali o zostrelení jedného či viacerých dronov nad mestom Jelabuga.

"Zásahy a výbuchy v cieľovej oblasti boli potvrdené," uviedlo velenie ukrajinskej armády na facebooku. "V tejto chvíli je známe poškodenie finálnej montážnej dielne bezpilotných lietadiel," dodal generálny štáb, podľa ktorého je výrobná kapacita podniku asi 300 dronov za deň.

Ruské ministerstvo obrany už skôr podľa ruskojazyčného webu stanice BBC uviedlo, že protivzdušná obrana dnes nad Tatarstanom zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo.

Šéf Jelabužského okresu Rustom Nurijev podľa štátnej agentúry TASS neskôr uviedol, že po zostrelení ukrajinského dronu nebol nikto zranený. Podnik vyrábajúci drony nespomenul.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že išlo o úder na ruský strategický vojenský objekt, ktorý Moskva využíva na podporu svojej ozbrojenej agresie voči Ukrajine. Rusko podniká vzdušné útoky vrátane dronových náletov na Ukrajinu pravidelne. (ČTK)

Medzi zadržanými bola údajne aj zamestnankyňa ruskej vládnej agentúry.

Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Okresný súd v Biškeku oznámil, že na vyžiadanie kirgizských spravodajských služieb 19. apríla nariadil štyrom ľuďom predbežnú väzbu trvajúcu najmenej do 17. júna. Zadržaní sú podozriví z porušenia zákonov proti náboru, financovaniu, materiálnej pomoci a výcviku žoldnierov s cieľom ich účasti v zahraničných konfliktoch.

Podľa agentúry AFP sú zverejnené iniciály podozrivých totožné s iniciálami skupiny zatknutých v kirgizskom meste Oš. Medzi nimi by sa mala údajne nachádzať aj Natalja Sekerinová, kirgizská občianka, ktorá ale pracuje pre miestnu pobočku Ruského domu. Ten spadá do kompetencií ruskej Federálnej agentúry pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov.

Agentúra Sekerinovej zatknutie potvrdila ešte 17. apríla. „Bohužiaľ nemáme všetky informácie o tom, z čoho bola obvinená, ale máme o našu zamestnankyňu a kolegyňu obavy,“ uviedol vtedy Ruský dom vo vyhlásení, pričom poznamenal, že sa zameriava „vyslovene“ na vzdelávanie a kultúru.

Podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax je medzi zatknutými aj hovorca kancelárie starostu mesta Oš Sergej Lapuškin. Agentúra AFP tvrdí, že Rusko ponúka nemalé peniaze za zapojenie sa do jeho vojnového úsilia na Ukrajine. Zameriava sa pritom údajne často aj na komunity migrantov zo Strednej Ázie. (TASR)

Uviedli to príslušníci ukrajinskej 63. samostatnej mechanizovanej brigády, informuje web United 24 media.

Podľa veliteľstva ukrajinskej operačnej a strategickej skupiny Chortycia je Merlin-VR experimentálny ruský prieskumný dron v hodnote viac ako 300-tisíc dolárov. Dokáže lietať vo výške až päť kilometrov, zostať vo vzduchu desať hodín a prejsť vzdialenosť až 600 kilometrov.

„Dron za 500 dolárov zničil stroj za 300-tisíc dolárov,“ napísali vo svojom príspevku ukrajinskí vojaci.

Ukrajinské ozbrojené sily už skôr vo výške štyri kilometre zostrelili ruský prieskumný a útočný dron Forpost, drahý dron izraelskej konštrukcie, ktorého hodnota sa odhaduje na sedem miliónov dolárov. (SITA)

Trump vyčítal svojmu ukrajinskému náprotivku jeho vyhlásenie, že Ukrajina neuzná ruskú okupáciu Krymu. Ukrajinský líder podľa prezidenta USA provokatívnymi vyhláseniami sťažuje dosiahnutie mierovej dohody s Ruskom.

"Toto vyhlásenie veľmi škodí mierovým rokovaniam s Ruskom," napísal Trump v príspevku na sociálnej sieti Truth Social. Šéf Bieleho domu dodal, že Krym bol stratený už pred rokmi "a nie je ani predmetom diskusie".

Trump vo svojom príspevku reagoval na utorkové výroky Zelenského. "Ukrajina právne okupáciu Krymu neuzná. Je to naše územie, územie ukrajinského národa. Dodal, že takýto krok by podľa neho bol v rozpore s ukrajinskou ústavou.

"Nikto Zelenského nežiada, aby uznal Krym za ruské územie, ale ak chce Krym, prečo oň nebojovali pred jedenástimi rokmi, keď bol bez jediného výstrelu odovzdaný Rusku?" napísal v stredu rovnako Trump.

Americký prezident dodal, že sa snaží zastaviť zabíjanie v krajine Zelenského a že dohoda o ukončení vojny medzi Moskvou a Kyjevom je "veľmi blízko".

Diskusia ohľadom Krymu a ďalších území okupovaných Ruskom podľa Zelenského povedie len k predlžovaniu vojny. (ČTK)

J. D. Vance povedal, že USA „odídu“ z rokovaní, ak sa s Ruskom nedosiahne mierová dohoda. „Nakoniec to musí byť na Ukrajine, aby rozhodla o svojej budúcnosti. Nikdy Ukrajinu neopustíme,“ povedal novinárom hovorca britského premiéra Keira Starmera.

Európske krajiny si myslia, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine musí zahŕňať „územnú celistvosť“ tejto krajiny, vyjadril sa v stredu úrad francúzskeho prezidenta.

„Územná celistvosť a európske ašpirácie Ukrajiny sú pre Európanov veľmi silnými požiadavkami,“ uviedol úrad prezidenta Emmanuela Macrona pre agentúru AFP po tom, ako J. D. Vance naznačil, že Kyjev aj Moskva sa budú musieť „vzdať časti územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú“. (SITA)