KDR a M23 v spoločnom vyhlásení prejavili záujem o prímerie

apríla (TASR) – Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas zverejnilo v stredu video s jedným z rukojemníkov, ktorého zadržiavajú v Pásme Gazy. Muž s izraelským a maďarským občianstvom vyzýva na skorú dohodu o prepustení rukojemníkov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Na zhruba trojminútovom videu sa predstavuje ako Omri Miran a hovorí po hebrejsky. Rodina jeho totožnosť potvrdila, požiadala však médiá, aby zábery nezverejňovali.

Termín vzniku nie je známy, no Miran zapaľuje sviečku pri príležitosti svojich 48. narodenín, ktoré mal 11. apríla. Hovorí tiež, že rukojemníci žijú v neustálom strachu z bombových útokov, a dodáva, že mu chýbajú manželka a dcéry.

„V predvečer Dňa pamiatky holokaustu, keď hovoríme ‚už nikdy viac‘, volá izraelský občan o pomoc z tunelov Hamasu,“ uviedla jeho rodina. „Pre Izraelský štát je to morálne zlyhanie. Náš Omri je silný a nezlomí sa, no naše srdcia sú zlomené,“ doplnila vo vyhlásení.

Mirana odvliekli z jeho domu v kibuci Nahal Oz pred očami jeho manželky a detí počas útoku militantov Hamasu na Izrael 7. októbra 2023, pri ktorom uniesli 251 rukojemníkov. V Gaze je stále 58 z nich vrátane 34 ľudí, ktorí podľa izraelskej armády už nie sú nažive. (TASR)

Z viacerých štvrtí hlavného mesta hlásia požiare a materiálne škody. Doposiaľ evidujú najmenej dve obete a 54 zranených, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters a denníka The Kyiv Independent.

Starosta hlavného mesta Ukrajiny Vitalij Kličko na platforme Telegram uviedol, že zranenia utrpelo najmenej 54 ľudí vrátane jednej tehotnej ženy a šiestich detí. Hospitalizovaných bolo doposiaľ 38 zranených. Kličko dodal, že v meste prebiehajú záchranné operácie na pomoc osobám uviaznutým pod troskami.

„Prebieha kombinovaný útok. Nebezpečenstvo zostáva vysoké,“ napísal na Telegrame šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko. Podľa neho útok spôsobil požiare vo viacerých obytných budovách v meste. Autá a komerčné budovy boli údajne postihnuté tiež. Tkačenko útok opísal ako „ruský mier v celej jeho kráse“.

Obyvateľom Kyjeva odporučili tamojšie orgány schovať sa v úkrytoch. Presný počet zranených ani škody zatiaľ známe nie sú.

Druhé najväčšie mesto Ukrajiny Charkov vo štvrtok skoro ráno čelilo podľa jeho starostu Ihora Terechova raketovému útoku tiež. Žiadne obete z mesta hlásené neboli.

Upozornenie: Správa bola aktualizovaná v nadpise a v 1. a 2. odseku. (TASR)

Šéf Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Moskva je na rozdiel od Kyjeva pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

„Ukrajina bude vždy konať v súlade so svojou ústavou a sme si absolútne istí, že naši partneri, najmä USA, budú konať v súlade s ich rozhodnutiami,“ napísal Zelenskyj na platformách Telegram a X.

K príspevku priložil aj vyjadrenie USA z roku 2018 ohľadom ruskej anexie Krymu. „Spojené štáty odmietajú pokus Ruska o okupáciu Krymu a zaväzujú sa zachovať túto politiku, kým nebude obnovená územná celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ho vydal vtedajší štátny tajomník Mike Pompeo.

Ukrajinský prezident pre denník Wall Street Journal už skôr uviedol, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Toto vyjadrenie Trump v stredu ostro kritizoval. Zelenského postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trump v stredu v Bielom dome novinárom povedal, že Moskva je pripravená podpísať mierovú dohodu. „Myslím si, že máme dohodu s Ruskom, musíme sa dohodnúť so Zelenským... Myslel som si, že bude jednoduchšie dohodnúť sa so Zelenským. Zatiaľ to bolo ťažšie, ale to je v poriadku,“ vyhlásil Trump.

Novinárom neobjasnil, či sa s ukrajinským prezidentom stretne v sobotu v Ríme na pohrebe pápeža Františka, kam by obaja lídri mali pricestovať. (TASR)

Z viacerých štvrtí hlavného mesta hlásia požiare a materiálne škody. Doposiaľ evidujú najmenej 21 zranených, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters a denníka The Kyiv Independent.

Starosta hlavného mesta Ukrajiny Vitalij Kličko na platforme Telegram uviedol, že zranenia utrpelo najmenej 21 ľudí vrátane jednej tehotnej ženy a troch detí. Kličko dodal, že v meste prebiehajú záchranné operácie na pomoc osobám uviaznutým pod troskami.

„Prebieha kombinovaný útok. Nebezpečenstvo zostáva vysoké,“ napísal na Telegrame šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko. Podľa neho útok spôsobil požiare vo viacerých obytných budovách v meste. Autá a komerčné budovy boli údajne postihnuté tiež. Tkačenko útok opísal ako „ruský mier v celej jeho kráse“.

Obyvateľom Kyjeva odporučili tamojšie orgány schovať sa v úkrytoch. Presný počet zranených ani škody zatiaľ známe nie sú.

Druhé najväčšie mesto Ukrajiny Charkov vo štvrtok skoro ráno čelilo podľa jeho starostu Ihora Terechova raketovému útoku tiež. Žiadne obete z mesta hlásené neboli. (TASR)

Políciu však zastavili jednotky ministerstva vnútra RS a zatknutiu zabránili, píše TASR podľa správy agentúry Reuters a AFP.

Dodik bol vo februári odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu a Hercegovinu (BaH) Christiana Schmidta. Ten dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá v 90. rokoch ukončila vojnu v Bosne.

Na Dodika vydala bosnianska justícia 18. marca domáci zatykač. Napriek tomu Dodik pokračoval vo svojich aktivitách a cestoval po regióne aj do zahraničia. V stredu prišiel do mesta Východné Sarajevo, kde ho našla bosnianska štátna polícia.

„Príslušníci SIPA sa dnes (v stredu pozn. TASR) pokúsili splniť príkaz súdu a zatknúť prezidenta RS Milorada Dodika vo Východnom Sarajeve... Hovorili s jednotkami polície RS, ktoré ich varovali, že použijú silu, a tak im zabránili vo vykonaní príkazu,“ uviedla pre Reuters hovorkyňa bosnianskeho policajného zboru Jelena Miovčičová.

Dodik krátko po incidente usporiadal tlačovú konferenciu a obvinil SIPA z porušenia zákona. „Nemám v úmysle opustiť túto budovu pod tlakom... Tí zo SIPA sa snažia ukázať, že niečo dokážu. Myslím si, že ukážu, že nedokážu nič,“ vyhlásil. (TASR)

Týkali sa obrany USA, amerických zbraňových systémov či vojenskej taktiky a stratégie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Tento rozsudok je prísnym varovaním pre tých, ktorí zradia našu krajinu: zaplatíte za to vysokú cenu,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel.

Schultza zadržali americké úrady v marci 2024 na vojenskej základni Fort Campbell ležiacej na hranici amerických štátov Kentucky a Tennesee. V auguste sa podľa ministerstva spravodlivosti priznal k zdieľaniu najmenej 92 citlivých dokumentov Spojených štátov.

Schultz sa tiež priznal k obvineniam zo sprisahania s cieľom získať a zverejniť informácie o národnej obrane, vývozu technických dát, sprisahania s cieľom vyvážať obranné výrobky a podplácania verejného činiteľa.

Obvinenie uvádza, že Schultz údajne od júna 2022 poskytoval svojmu kontaktu v Hongkongu dokumenty, mapy a fotografie týkajúce sa americkej národnej bezpečnosti. Za poskytnuté informácie mu mal vyplatiť sumu 42.000 dolárov.

Informácie sa údajne týkali aj plánov USA pre prípad vojenského napadnutia Taiwanu či vojenských cvičení USA v Južnej Kórei a na Filipínach.

Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová v stredu uviedla, že jej rezort „zostáva ostražitý voči snahám Číny zamerať sa na našu armádu a zabezpečí, aby tí, ktorí vyzradia vojenské tajomstvá, strávili roky za mrežami“.

(TASR)

Za incident sú zodpovední džihádistickí povstalci napojení na teroristickú sieť al-Káida, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Úrady pôvodne uviedli, že útok zo 17. apríla si vyžiadal osem mŕtvych vojakov. V stredu však hovorca vlády Wilfried Leandre Houngbedji informoval o náraste obetí.

K útoku sa prihlásila Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM/JNIM), ktorá v nedeľu uviedla, že pri útoku v Benine zabila 70 vojakov. „Aj keď to nie je tých 70... je to veľa,“ povedal v stredu Houngbedji.

Západoafrický Benin a jeho pobrežný sused Togo v uplynulých rokoch zažili sériu útokov, keďže skupiny napojené na Islamský štát a al-Káidu rozšírili v regióne svoju prítomnosť.

Vlna násilností v oblasti sa začala ešte v roku 2012 v Mali, keď ho obsadili islamisti napojení na al-Káidu. Násilie sa odvtedy rozšírilo do susednej Burkiny Faso, Nigeru a následne do celého regiónu Sahel, pričom ohrozuje aj stabilitu ďalších krajín v regióne. (TASR)