Ukrajina hlási letecké útoky na Kyjev, zranených je najmenej 21 osôb

Aktualizovanú bilanciu priniesla ráno pred 6:00 SELČ agentúra AFP s odvolaním sa na záchranárov. Hospitalizovaných bolo najmenej 42 ľudí.

"Podľa predbežných údajov bolo zabitých deväť ľudí, 63 bolo zranených," uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská záchranná služba. Podľa nej údery zasiahli obytné budovy.

"Hľadanie ľudí v troskách pokračuje," dodala služba.

Útok sa odohral okolo 1:00 miestneho času (polnoci SELČ), informoval The Kyiv Independent. Ďalšie explózie bolo v Kyjeve počuť aj približne o tri hodiny neskôr. Podľa orgánov ukrajinského hlavného mesta je za útok zodpovedné Rusko, ktoré na Kyjev vyslalo útočné drony a riadené a balistické rakety.

Aj Charkov podľa miestnych úradov čelil v noci raketovému útoku. Starosta mesta Ihor Terechov na sociálnych sieťach uviedol, že v meste bolo počuť niekoľko výbuchov. Neskôr dodal, že mesto čelilo aj úderu za použitia bezpilotných lietadiel.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak uviedol, že útoky ruských rakiet a bezpilotných lietadiel sa v noci týkali popri Kyjeve a Charkove aj ďalších ukrajinských miest.

Reagoval tak na predošlú kritiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Šéf Bieleho domu v stredu vyhlásil, že Moskva je na rozdiel od Kyjeva pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. 

„Ukrajina bude vždy konať v súlade so svojou ústavou a sme si absolútne istí, že naši partneri, najmä USA, budú konať v súlade s ich rozhodnutiami,“ napísal Zelenskyj na platformách Telegram a X.

K príspevku priložil aj vyjadrenie USA z roku 2018 ohľadom ruskej anexie Krymu. „Spojené štáty odmietajú pokus Ruska o okupáciu Krymu a zaväzujú sa zachovať túto politiku, kým nebude obnovená územná celistvosť Ukrajiny,“ uvádza sa vo vyhlásení. Počas Trumpovho prvého funkčného obdobia ho vydal vtedajší štátny tajomník Mike Pompeo.

Ukrajinský prezident pre denník Wall Street Journal už skôr uviedol, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Toto vyjadrenie Trump v stredu ostro kritizoval. Zelenského postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trump v stredu v Bielom dome novinárom povedal, že Moskva je pripravená podpísať mierovú dohodu. „Myslím si, že máme dohodu s Ruskom, musíme sa dohodnúť so Zelenským... Myslel som si, že bude jednoduchšie dohodnúť sa so Zelenským. Zatiaľ to bolo ťažšie, ale to je v poriadku,“ vyhlásil Trump.

Novinárom neobjasnil, či sa s ukrajinským prezidentom stretne v sobotu v Ríme na pohrebe pápeža Františka, kam by obaja lídri mali pricestovať. (TASR)

„Prezident je frustrovaný. Dochádza mu trpezlivosť. Chce urobiť to, čo je správne pre svet. Chce dosiahnuť mier. Chce, aby sa prestalo zabíjať, ale na to potrebujete ochotu oboch strán vojny. A bohužiaľ, zdá sa, že prezident Zelenskyj sa uberá nesprávnym smerom," vyhlásila Karoline Leavittová.

Trump už skôr ostro kritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu polostrova Krym. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg pritom označil stredajšie rozhovory v Londýne so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom za pozitívne.

„Je čas pokročiť v plnení požiadaviek prezidenta Trumpa ohľadom rusko-ukrajinskej vojny: zastaviť zabíjanie, dosiahnuť mier a postaviť Ameriku na prvé miesto,“ uviedol Kellogg vo vyhlásení na X.

Aj podľa hovorcu britského ministerstva zahraničných vecí boli rozhovory „produktívne a úspešné a dosiahol sa významný pokrok pri dosahovaní spoločného stanoviska k ďalším krokom.“

Rozhovory v Londýne sa mali konať na úrovni ministrov zahraničných vecí. Po tom, ako americký minister Marco Rubio svoju účasť odvolal, ich zastúpili vysokopostavení diplomati z USA, Francúzska, Británie a Nemecka.

O ukončení vojny na Ukrajine bude podľa zdrojov portálu Axios v piatok v Moskve rokovať aj osobitný vyslanec Trumpa Steve Witkoff, ktorý sa už s predstaviteľmi Ruska stretol trikrát. Naposledy 11. apríla hovoril viac ako štyri hodiny priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. (TASR)

Tvrdí to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po rokovaniach v Londýne, ktorých sa zúčastnil aj osobitný vyslanec Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Jermak vo svojom vyjadrení dodal, že Kyjev bude pri rokovaniach obhajovať princípy, ktoré sú základom suverenity a územnej celistvosti jeho vlasti. Predtým uviedol, že Ukrajina je oddaná mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v dialógu a udržiavať pravidelné kontakty," uviedol na sieti X Jermak k schôdzke s Kelloggom.

K svojmu výroku ohľadom nutnosti prímeria dodal, že Ukrajinci vyjadrili nádej, že sa to zhoduje s víziou šéfa Bieleho domu.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha to uviedol po rozhovoroch s európskymi a americkými predstaviteľmi v Londýne, informujú agentúry Reuters a AFP.

„Ukrajina si želá, aby sa táto vojna skončila, viac než ktokoľvek iný na svete. Sme oddaní spolupráci na dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol Sybiha na sociálnej sieti krátko po tom, ako Trump znovu kritizoval Zelenského.

„Zdôraznili sme, že sme odhodlaní podporovať mierové úsilie prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal po rokovaniach v Londýne poradca ukrajinského prezidenta Andrij Kermak. „Sme vďační našim partnerom za ich pevnú podporu a spoločnú túžbu ukončiť túto vojnu čo najskôr.“

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov priblížil, že delegácia Kyjeva mala v britskej metropole produktívne rozhovory s osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. „Hovorili sme o našom dôsledkom postoji týkajúcom sa prímeria a tiež o bezpečnostných zárukách. Pokiaľ ide o mňa, myslím si, že stretnutie bolo veľmi produktívne a úspešné,“ vyhlásil Umerov. (TASR)

Nachádza sa asi tisíc kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Ruské médiá predtým informovali o zostrelení jedného či viacerých dronov nad mestom Jelabuga.

"Zásahy a výbuchy v cieľovej oblasti boli potvrdené," uviedlo velenie ukrajinskej armády na facebooku. "V tejto chvíli je známe poškodenie finálnej montážnej dielne bezpilotných lietadiel," dodal generálny štáb, podľa ktorého je výrobná kapacita podniku asi 300 dronov za deň.

Ruské ministerstvo obrany už skôr podľa ruskojazyčného webu stanice BBC uviedlo, že protivzdušná obrana dnes nad Tatarstanom zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo.

Šéf Jelabužského okresu Rustom Nurijev podľa štátnej agentúry TASS neskôr uviedol, že po zostrelení ukrajinského dronu nebol nikto zranený. Podnik vyrábajúci drony nespomenul.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že išlo o úder na ruský strategický vojenský objekt, ktorý Moskva využíva na podporu svojej ozbrojenej agresie voči Ukrajine. Rusko podniká vzdušné útoky vrátane dronových náletov na Ukrajinu pravidelne. (ČTK)

Ak Rusko z vojny vyjde posilnené, podobné problémy budú podľa neho pokračovať. Dohodnutý mier by mal byť čo najspravodlivejší pre Ukrajinu, vyplynulo z jeho vyjadrení.

Pavel sa koncom apríla chystá na samit iniciatívy Trojmorie, kde sa stretne so Zelenským.

"Na dosiahnutie mieru je potrebný kompromis. Kompromis by ale nemal byť naplnením ultimáta pre Ukrajinu a odmenou agresora. Preto, keď Spojené štáty prišli s heslom 'Mier cez silu', tak som to považoval za postup, ktorý môže viesť k cieľu, "povedal novinárom Pavel. Podľa neho je ale vidieť oveľa väčší tlak na Ukrajinu, ako na Rusko.

Trump sa podľa neho snaží uzavrieť akúkoľvek dohodu bez ohľadu na to, či bude výhodná pre Ukrajinu a aké následky to bude mať pre Európu. Počas návštevy Královohradeckého kraja tak reagoval na zverejnené detaily návrhu Spojených štátov na prímerie medzi Moskvou a Washingtonom.

Obsah návrhu podľa neho naznačuje, že americká strana sa snaží uzavrieť dohodu, nech už je akákoľvek, aby mohol Donald Trump oznámiť, že sa mu ju podarilo uzavrieť. „Nás by, samozrejme, malo zaujímať, ako bude mierová dohoda vyzerať, pretože ak z tejto vojny a z rokovaní vyjde Rusko posilnené a presvedčené o tom, že postup, ktorý zvolilo, sa vypláca, môžeme si tým veľmi pravdepodobne predplatiť podobné problémy do budúcnosti,“ dodal český prezident. (TASR, ČTK)

Medzi zadržanými bola údajne aj zamestnankyňa ruskej vládnej agentúry.

Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

Okresný súd v Biškeku oznámil, že na vyžiadanie kirgizských spravodajských služieb 19. apríla nariadil štyrom ľuďom predbežnú väzbu trvajúcu najmenej do 17. júna. Zadržaní sú podozriví z porušenia zákonov proti náboru, financovaniu, materiálnej pomoci a výcviku žoldnierov s cieľom ich účasti v zahraničných konfliktoch.

Podľa agentúry AFP sú zverejnené iniciály podozrivých totožné s iniciálami skupiny zatknutých v kirgizskom meste Oš. Medzi nimi by sa mala údajne nachádzať aj Natalja Sekerinová, kirgizská občianka, ktorá ale pracuje pre miestnu pobočku Ruského domu. Ten spadá do kompetencií ruskej Federálnej agentúry pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov.

Agentúra Sekerinovej zatknutie potvrdila ešte 17. apríla. „Bohužiaľ nemáme všetky informácie o tom, z čoho bola obvinená, ale máme o našu zamestnankyňu a kolegyňu obavy,“ uviedol vtedy Ruský dom vo vyhlásení, pričom poznamenal, že sa zameriava „vyslovene“ na vzdelávanie a kultúru.

Podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax je medzi zatknutými aj hovorca kancelárie starostu mesta Oš Sergej Lapuškin. Agentúra AFP tvrdí, že Rusko ponúka nemalé peniaze za zapojenie sa do jeho vojnového úsilia na Ukrajine. Zameriava sa pritom údajne často aj na komunity migrantov zo Strednej Ázie. (TASR)