Celosvetovo rastie počet ochorení, ktorým sa dá predísť očkovaním

Stať sa tak podľa neho môže „v prípade agresie zo strany západných krajín“. V rozhovore pre agentúru TASS zároveň obvinil Európu z prípravy na vojnu proti Rusku do roku 2030.

Jadrové odstrašovanie, ako poznamenal Šojgu, sa podľa neho „uplatňuje proti štátom a vojenským koalíciám, ktoré považujú Rusko za potenciálneho protivníka s vlastníctvom zbraní hromadného ničenia alebo významného bojového potenciálu univerzálnych síl“.

Pripomenul tiež, že v decembri minulého roka boli prijaté koncepcie bezpečnosti a dohody medzi Ruskom a Bieloruskom o bezpečnostných zárukách. Cieľom týchto dohôd je zabezpečiť integritu jednotného obranného priestoru Ruska a Bieloruska, ako aj spoločné vykonávanie strategických odstrašovacích opatrení.

Šojgu zároveň uviedol, že v Európe prebieha „nehorázna prípravná kampaň“ na vojenský konflikt s Ruskom. „Na rôznych úrovniach zaznievajú možné termíny takéhoto stretu - od troch do piatich rokov. Už v roku 2030 chcú byť európski politici a armáda pripravení bojovať s nami,“ povedal Šojgu. (SITA)

Napísal to na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa neho o mier nejde.

„Zatiaľ čo Ukrajina prijala už na začiatku apríla americký návrh na prímerie, Rusko dnes opäť útočilo na ukrajinské mestá, na civilistov, na deti. Putinovi o mier nejde a nikdy nešlo, jediná cesta k mieru v Európe vedie cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Fiala.

Na ruský útok reagoval aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský; ani podľa neho Rusko nechce dohodu. „Rusi vo svojich zverstvách nepoľavia, naopak, demokratický svet musí pridať v pomoci Ukrajine. Je to Rusko, kto nechce dohodu. A kto nechce mier, ten porozumie len sile,“ zdôraznil šéf českej diplomacie.

Napísal to denník The Washington Post.

Americká vláda uvoľnila zákonom zriadenú pozíciu koordinátora pre zhromažďovanie spravodajských informácií naprieč celou vládou o údajných ruských zverstvách spáchaných na Ukrajine. Biely dom tiež obmedzil činnosť tímu ministerstva spravodlivosti, ktý sa zaoberá otázkami zodpovednosti za vojnové zločiny.

Trumpova administratíva sa už skôr rozhodla vystúpiť z medzinárodnej skupiny vedenej Európskou úniou, ktorá má za cieľ potrestať Moskvu za porušenie medzinárodného práva pri invázii na Ukrajinu, pripomína portál. Vláda tiež zrušila program zabavovania majetku ruských oligarchov, na ktorých boli uvalené sankcie. (ČTK)

Uviedol to počas stretnutia s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom

Ukrajinská vláda v piatok zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do 26. apríla.

Bessent označil stredajšie rozhovory za vysoko produktívne a Šmyhaľovi podľa ministerstva financií povedal, že je „potrebné čo najskôr ukončiť technické rozhovory a podpísať hospodárske partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou“.

FSB tvrdí, že dvojica konala na základe pokynov ukrajinskej rozviedky. 

"Počas zatýkania (podozriví) kládli ozbrojený odpor. Boli zneškodnení odvetnou streľbou," citoval denník Kommersant z vyjadrenia tajnej služby.

Na mieste agenti našli dva drony s výbušným zariadením, útočnú pušku Kalašnikov a pištoľ Makarov. V mobilných telefónoch potom podľa tvrdenia FSB našli komunikáciu s ukrajinským riadiacim dôstojníkom, s ktorým si písali o prípravách útoku. Podozriví boli podľa tajnej služby prívržencami "ideológie medzinárodnej teroristickej organizácie, zakázanej v Rusku".

Oblastné veliteľstvo ruskej polície medzitým oznámilo, že zadržalo miestneho občana vo veku 50 rokov, ktorý je podozrivý, že sa za peňažnú odmenu podieľal na prípravách útoku. Súd ho poslal do väzby, napísal server Meduza.

Ruské rafinérie a sklady pohonných hmôt sa v posledných mesiacoch často stávali terčom náletov ukrajinských dronov. (ČTK)

Tridsaťjeden spomedzi zranených sa nachádza v nemocnici, dodáva Kličko s tým, že poškodených je 12 budov.

Ruské útoky v noci cielili aj na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Podľa starostu mesta Ihora Terechova naň Rusi poslali 14 dronov a desať rakiet.

Jeden z útokov podľa Terechova zasiahol "husto obývanú oblasť" a poškodil niekoľko výškových budov. Poškodené boli aj hotelový komplex, budova školy a ďalšia infraštruktúra.

Útoky si vyžiadali dve obete, dodal Terechov.

Nočné smrtiace ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych a 70 zranených.

Prezident Zelenskyj na sociálnej sieti uviedol, že sa vo štvrtok ešte stretne s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom, ale ďalších plánovaných podujatí sa už nezúčastní a vráti sa domov.

"Ukrajinský minister zahraničných vecí sa zúčastní v Juhoafrickej republike všetkých potrebných stretnutí, aby v plnej miere informoval politických predstaviteľov a predstaviteľov občianskej spoločnosti o situácii," napísal prezident.

Zelenskyj ďalej uviedol, že Rusko cez noc poslalo na Ukrajinu takmer 70 rakiet, vrátane balistických, a asi 150 útočných bezpilotných lietadiel.

"Útoky musia byť okamžite a bezpodmienečne zastavené," dodáva Zelenskyj s tým, že je vďačný všetkým na celom svete, ktorí stoja na strane Ukrajiny. (BBC)

Ruský prezident Vladimir Putin svojimi činmi, a nie slovami, dokazuje, že prekážkou mieru je Moskva, dodal Sybiha po ruskom útoku na Kyjev. Ukrajinské médiá interpretujú Sybihove vyjadrenia ako odkaz západným spojencom.

Washington vyvíja tlak na Kyjev, aby sa v záujme mieru zmieril s územnými a ďalšími ústupkami Rusku.

"Ruské maximalistické požiadavky, aby sa Ukrajina stiahla zo svojich regiónov, v kombinácii s týmito brutálnymi údermi ukazujú, že prekážkou mieru je Rusko, nie Ukrajina. Tlak by mal byť vyvíjaný v Moskve, nie v Kyjeve," napísal Sybiha.

"Putin svojimi činmi, nie slovami, dáva najavo, že nerešpektuje žiadne mierové snahy a chce len pokračovať vo vojne. Slabosť a ústupky jeho teror a agresiu nezastavia. Iba sila a tlak," zdôraznil.