Ruská tajná služba zabila dvoch podozrivých z prípravy útoku na rafinériu

„Úplne to zodpovedá nášmu chápaniu, o ktorom už dlho hovoríme,“ povedal Peskov. Ukrajina opakovane uviedla, že neuzná ruskú okupáciu Krymu.

Trump v stredu ostro skritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu. Takýto postoj podľa jeho slov škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

V príspevku na sociálnej sieti Truth Social Trump narážal na Zelenského vyhlásenie pre denník Wall Street Journal, že odstúpenie Krymu je v rozpore s ukrajinskou ústavou. „Ukrajina právne neuzná okupáciu Krymu. Tu nie je o čom hovoriť,“ citoval denník Zelenského.

Šéf Bieleho domu však uviedol, že Krym bol stratený už dávno a v súčasnosti nie je predmetom diskusie. (TASR)

Nie je podľa nej schopný dojednať dohodu o ukončení vojny a snaží sa torpédovať mierové úsilie "za akúkoľvek cenu".

Zelenskyj ešte v utorok odmietol uznať ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym s tým, že by takýto krok znamenal porušenie ukrajinskej ústavy.

Zacharovová tiež vyčítala európskym spojencom Kyjeva, že pokračovaním dodávok zbraní Ukrajine povzbudzujú Zelenského k pokračovaniu vo vojne bez ohľadu na straty. Takýto postoj podľa hovorkyne svedčí o tom, že ich desí predstava ruského víťazstva.

Stať sa tak podľa neho môže „v prípade agresie zo strany západných krajín“. V rozhovore pre agentúru TASS zároveň obvinil Európu z prípravy na vojnu proti Rusku do roku 2030.

Jadrové odstrašovanie, ako poznamenal Šojgu, sa podľa neho „uplatňuje proti štátom a vojenským koalíciám, ktoré považujú Rusko za potenciálneho protivníka s vlastníctvom zbraní hromadného ničenia alebo významného bojového potenciálu univerzálnych síl“.

Pripomenul tiež, že v decembri minulého roka boli prijaté koncepcie bezpečnosti a dohody medzi Ruskom a Bieloruskom o bezpečnostných zárukách. Cieľom týchto dohôd je zabezpečiť integritu jednotného obranného priestoru Ruska a Bieloruska, ako aj spoločné vykonávanie strategických odstrašovacích opatrení.

Šojgu zároveň uviedol, že v Európe prebieha „nehorázna prípravná kampaň“ na vojenský konflikt s Ruskom. „Na rôznych úrovniach zaznievajú možné termíny takéhoto stretu - od troch do piatich rokov. Už v roku 2030 chcú byť európski politici a armáda pripravení bojovať s nami,“ povedal Šojgu. (SITA)

Jeho cesta by bola podľa Šimečku „arogantným výsmechom do tváre všetkých obetí tejto hrozivej ruskej agresie“.

„Minimálne deväť mŕtvych a 70 zranených vrátane detí v Kyjeve. Ďalší vražedný ruský útok jasne ukazuje, že Putinov režim nemá záujem o mier. Vyzývam premiéra Fica, aby zrušil svoju májovú cestu do Moskvy. Bola by arogantným výsmechom do tváre všetkých obetí tejto hrozivej ruskej agresie. Nestačí hovoriť o mieri. Slovensko musí jasne stáť po boku Ukrajiny, našich európskych spojencov a na strane dodržiavania medzinárodného práva a mieru,“ zdôraznil líder PS.

Počet obetí ruského raketového a dronového útoku na Kyjev podľa ukrajinských úradov stúpol na deväť. Ďalších najmenej 63 ľudí utrpelo zranenia. Útok sa odohral vo štvrtok skoro ráno.

Fico sa plánuje zúčastniť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Avizoval, že chce vzdať úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR, ako aj ďalším miliónom obetí „besnenia nacistov“.

Napísal to na sociálnej sieti X v reakcii na ruský nočný útok na Kyjev a Charkov. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa neho o mier nejde.

„Zatiaľ čo Ukrajina prijala už na začiatku apríla americký návrh na prímerie, Rusko dnes opäť útočilo na ukrajinské mestá, na civilistov, na deti. Putinovi o mier nejde a nikdy nešlo, jediná cesta k mieru v Európe vedie cez silnú vojenskú podporu Ukrajiny,“ uviedol Fiala.

Na ruský útok reagoval aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský; ani podľa neho Rusko nechce dohodu. „Rusi vo svojich zverstvách nepoľavia, naopak, demokratický svet musí pridať v pomoci Ukrajine. Je to Rusko, kto nechce dohodu. A kto nechce mier, ten porozumie len sile,“ zdôraznil šéf českej diplomacie.

Napísal to denník The Washington Post.

Americká vláda uvoľnila zákonom zriadenú pozíciu koordinátora pre zhromažďovanie spravodajských informácií naprieč celou vládou o údajných ruských zverstvách spáchaných na Ukrajine. Biely dom tiež obmedzil činnosť tímu ministerstva spravodlivosti, ktý sa zaoberá otázkami zodpovednosti za vojnové zločiny.

Trumpova administratíva sa už skôr rozhodla vystúpiť z medzinárodnej skupiny vedenej Európskou úniou, ktorá má za cieľ potrestať Moskvu za porušenie medzinárodného práva pri invázii na Ukrajinu, pripomína portál. Vláda tiež zrušila program zabavovania majetku ruských oligarchov, na ktorých boli uvalené sankcie. (ČTK)

Napísal to portál Politico s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou. 

Zrušenie sankcií voči plynovodu Nord Stream 2 by bolo „prudkým obratom“ v politike USA a znamenalo by „veľký ústupok“ zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedol denník a dodal, že sankcie voči spoločnostiam podieľajúcim sa na výstavbe plynovodu boli zavedené počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Hlavným zástancom zrušenia sankcií voči Nord Strem 2 je podľa zdrojov portálu osobitný vyslanec Bieleho domu Stewe Witkoff. Medzi predstaviteľmi, ktorí túto myšlienku odmietajú, sú údajne minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister vnútra Doug Burgum.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom marca uviedol, že Moskva a Washington diskutujú o otázke Nord Stream. Bude zaujímavé sledovať, či Spojené štáty využijú svoj vplyv na Európu a prinútia ju neodmietať ruský plyn, povedal v tom čase Lavrov. (TASR)