Kremeľ súhlasí s Trumpom, že Ukrajina už dávno „stratila“ Krym, tvrdí Peskov

Uviedol to ukrajinský poslanec Jaroslav Jurčyšyn. 

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie.

"Telo Viktorije Roščynovej sa nachádza na Ukrajine. Telo novinárky vrátili v rámci výmeny koncom februára," upresnil vo štvrtok ukrajinský poslanec. Tamojší predstavitelia sa rozhodli neinformovať o vrátení tela, dokým si neboli celkom istí, že ide o žurnalistku, povedal Jurčyšyn. "Vzhľadom na mučenie a stav tela požiadala Roščynovej rodina nie o jeden, ale o niekoľko testov DNA," dodal.

Spoločné vyšetrovanie organizácie Reportéri bez hraníc a ukrajinského investigatívneho spravodajského portálu Slidstva ukázalo, že novinárku zadržali v meste Enerhodar na juhu Ukrajiny. Následne ju zadržiavali niekoľko týždňov v meste Melitopol, odkiaľ ju previezli do väznice v ruskom prístavnom meste Taganrog. Podľa vyšetrovania prestala Roščynová jesť a spoluväzenkyňa uviedla, že novinárka mala na tele „rany od noža“. (TASR)

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ vyzval americký prezident.

Podľa agentúry AP ide vzácny prípad otvorenej kritiky Trumpa na adresu ruského lídra. Po nedávnom útoku na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 36 ľudí, americký prezident uviedol, že išlo o chybu. Moskvu ako vinníka však priamo nemenoval.

Zdroj oboznámený so situáciou, ktorý nechcel byť menovaný, tento mesiac agentúre Reuters povedal, že USA požadovali, aby americká vládna korporácia International Development Finance Corporation prevzala kontrolu nad plynovodom ruského energetického gigantu Gazprom vedúceho cez Ukrajinu do Európy v rámci širších mierových rokovaní.

Jedinou zostávajúcou trasou pre dodávky plynu z Ruska potrubím do Európy je tak TurkStream, ktorý vedie cez Čierne more do Turecka a ďalej do južnej a strednej Európy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že s USA a Európou neprebehli žiadne rozhovory o ďalších dodávkach ruského plynu. „Nie, nie sú žiadne (rozhovory),“ povedal počas konferenčného hovoru s novinármi. Pripomenul, že ide o komerčnú záležitosť, pričom na jednej strane je predajca plynu a na strane druhej potenciálni kupci.

„Ak kupujúci prejavia záujem, ak bude fungovať tranzitná trasa, tak, samozrejme, predávajúci bude o tom všetkom pripravený diskutovať. Nikto nič nepopiera ani neodmieta,“ povedal. (TASR)

Zelenskyj to povedal  na tlačovej konferencii počas návštevy Juhoafrickej republiky, informuje The Guardian.

Zelenskyj opäť zdôraznil, že Ukrajina na rozdiel od Ruska súhlasila s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na bezpodmienečné prímerie. Takisto podľa jeho slov urobila maximum pre pokrok v rozhovoroch s USA, keď podpísala memorandum o nerastných surovinách.

„Robíme všetko, čo naši partneri navrhli, len to, čo je v rozpore s našou legislatívou a ústavou, robiť nemôžeme,“ uviedol ukrajinský líder v narážke na otázku uznania ruskej anexie Krymského polostrova, ktoré je podľa médií jednou z podmienkou Trumpovho mierového rámca. (TASR)

Rusko medzičasom vyhlásilo, že jeho sily sa zamerali na ukrajinský obranný priemysel vrátane závodov na výrobu „raketového paliva a strelného prachu“.

„Zatiaľ čo tvrdí, že usiluje o mier, Rusko podniklo smrtiaci letecký útok na Kyjev. Toto nie je snaha o mier, je to jeho výsmech,“ napísala Kallasová na sieti X. Predstaviteľka EÚ dodala, že skutočnou prekážkou nie je Ukrajina, ale Rusko, ktorého vojnové ciele sa podľa nej nezmenili.

Oznámili to švédske ozbrojené sily.

„Lietadlo bolo blízko poľského vzdušného priestoru, takže sme vzlietli, aby sme signalizovali našu prítomnosť, vykonali vizuálnu identifikáciu a eskortovali ho z tejto oblasti,“ povedala AFP hovorkyňa švédskych vzdušných síl Therese Akerstedtová.

Švédske stíhačky, ktoré sú dislokované na základni v poľskom Malborku v rámci misie NATO, identifikovali stroj ako ruské prieskumné lietadlo typu Iliušin Il-20. K zásahu došlo podľa vyhlásenia švédskej armády v medzinárodnom vzdušnom priestore.