Kallasová po ruskom útoku na Kyjev tvrdí, že Moskva blokuje mierové úsilie

Agentúre Reuters to povedal nemenovaný zdroj z prostredia ukrajinských ozbrojených síl.

Táto raketa podľa jeho slov zasiahla obytnú budovu vo štvrti Sviatošynskyj západne od centra ukrajinského hlavného mesta. Z miesta hlásili obete i nezvestných, ktorých sa snažili nájsť pod troskami.

Rusko podľa ukrajinských vzdušných síl vypálilo v noci na štvrtok na Ukrajinu dovedna 70 rakiet a 145 dronov, z ktorých väčšina mierila na Kyjev. Útok na ukrajinskú metropolu sa odohral približne o 1.00 h miestneho času (0.00 h SELČ). Explózie bolo v Kyjeve počuť aj o tri hodiny neskôr. Spôsobené požiare zachvátili obytné aj kancelárske budovy. Zahynulo najmenej 12 civilistov a 90 je zranených,

Ukrajinská armáda oficiálne nekonkretizovala, aký typ rakiet bol pri nočnom útoku na Kyjev použitý, no všeobecne ich označila za rakety Iskander a KN-23.

Rusko sa k útoku priamo nevyjadrilo. Kremeľ uviedol len to, že na Ukrajine zasiahol „vojenské a vojensky-blízke“ ciele. Rusko a Severná Kórea taktiež popierajú, že by medzi nimi dochádzalo k transferom zbraní, ktoré by porušovali embargo OSN.

Vojenská spolupráca Ruska so Severnou Kóreou sa značne rozšírila po tom, ako sa Moskva po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 dostala do medzinárodnej izolácie, uviedol Reuters.

Kyjev tvrdí, že KĽDR dodala Rusku obrovské množstvo delostreleckých granátov, ako aj raketových systémov a tiež tisíce vojakov i balistických rakiet, ktoré Moskva začala koncom roka 2023 používať pri útokoch na Ukrajinu.

Podľa údajov ukrajinskej tajnej služby dodal Pchjongjang do začiatku roka 2025 Moskve celkovo 148 balistických rakiet typu KN-23 a KN-24.

Sú to balistické rakety krátkeho doletu schopné niesť jadrové hlavice. Známe sú aj pod názvom Hwasong-11. KN-23 sú vyzbrojené hlavicami s hmotnosťou až do jednej tony a sú silnejšie ako obdobné ruské rakety, priblížil ukrajinský zdroj citovaný agentúrou Reuters. (TASR)

Tie by sa mohli prerobiť tak, aby sa s nimi dali ovládať drony nasadzované do bojov na Ukrajine.

„Herné ovládače sa už nebudú prerábať tak, aby slúžili na zabíjanie na Ukrajine,“ ohlásil štátny tajomník britského rezortu diplomacie Stephen Doughty.

Nové britské sankcie zakazujú aj vývoz softvéru a technológií využívaných v ruskom obrannom a energetickom sektore, vrátane softvéru určeného na vyhľadávanie nových ložísk ropy a plynu.

Zákaz sa týka tiež exportu chemikálií, elektroniky - napríklad elektrovodov, kovov a strojov. Ide o komponenty, ktoré sa dajú využiť v zbraňových systémoch a cieľom zákazu ich vývozu je obmedziť „priemyselné a vojenské schopnosti Ruska“.

Británia opatrenia ohlásila po ruskom raketovom a dronovom útoku na Kyjev, ktorý si v noci na štvrtok vyžiadal najmenej 12 mŕtvych a 90 zranených. Došlo k nemu len niekoľko hodín po tom, ako v stredu Londýne prebehli rokovania ukrajinských a západných predstaviteľov zamerané na ukončenie vojny.

„Zatiaľ čo boli ukrajinskí ministri v Londýne a snažili sa o dosiahnutie mieru, útočilo Putinovo Rusko na ukrajinských občanov,“ uviedol britský minister zahraničných vecí David Lammy na platforme X. (TASR)

„Jediné, čo treba urobiť, je, aby prezident Putin konečne prestal klamať,“ povedal Macron počas návštevy Madagaskaru. Ruský líder americkým vyjednávačom hovoril, že „chce mier“, no potom pokračoval v bombardovaní Ukrajiny, zdôraznil Macron.

Pri ruskom raketovom útoku na Kyjev vo štvrtok zahynulo 12 ľudí a 90 ďalších utrpelo zranenia, vyplýva z najnovších údajov pohotovostnej služby. Išlo o jeden z najsmrteľnejších úderov na ukrajinské hlavné mesto od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

"Na Ukrajine chcú len odpoveď (na otázku): Súhlasí prezident Putin s bezpodmienečným prímerím?" uviedol francúzsky prezident. Zároveň zdôraznil, že Putin je jedinou osobou brzdiacou návrh USA, ktorý má aj podporu Európy. „Ak prezident Putin povie áno, zbrane zajtra stíchnu, životy budú zachránené,“ skonštatoval. "Hnev USA by sa mal zamerať len na jednu osobu, na prezidenta Putina," zdôraznil Macron podľa AFP. (TASR)

Uviedol to ukrajinský poslanec Jaroslav Jurčyšyn. 

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie.

"Telo Viktorije Roščynovej sa nachádza na Ukrajine. Telo novinárky vrátili v rámci výmeny koncom februára," upresnil vo štvrtok ukrajinský poslanec. Tamojší predstavitelia sa rozhodli neinformovať o vrátení tela, dokým si neboli celkom istí, že ide o žurnalistku, povedal Jurčyšyn. "Vzhľadom na mučenie a stav tela požiadala Roščynovej rodina nie o jeden, ale o niekoľko testov DNA," dodal.

Spoločné vyšetrovanie organizácie Reportéri bez hraníc a ukrajinského investigatívneho spravodajského portálu Slidstva ukázalo, že novinárku zadržali v meste Enerhodar na juhu Ukrajiny. Následne ju zadržiavali niekoľko týždňov v meste Melitopol, odkiaľ ju previezli do väznice v ruskom prístavnom meste Taganrog. Podľa vyšetrovania prestala Roščynová jesť a spoluväzenkyňa uviedla, že novinárka mala na tele „rany od noža“. (TASR)

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ vyzval americký prezident.

Podľa agentúry AP ide vzácny prípad otvorenej kritiky Trumpa na adresu ruského lídra. Po nedávnom útoku na ukrajinské mesto Sumy, pri ktorom zahynulo 36 ľudí, americký prezident uviedol, že išlo o chybu. Moskvu ako vinníka však priamo nemenoval.

Zdroj oboznámený so situáciou, ktorý nechcel byť menovaný, tento mesiac agentúre Reuters povedal, že USA požadovali, aby americká vládna korporácia International Development Finance Corporation prevzala kontrolu nad plynovodom ruského energetického gigantu Gazprom vedúceho cez Ukrajinu do Európy v rámci širších mierových rokovaní.

Jedinou zostávajúcou trasou pre dodávky plynu z Ruska potrubím do Európy je tak TurkStream, ktorý vedie cez Čierne more do Turecka a ďalej do južnej a strednej Európy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že s USA a Európou neprebehli žiadne rozhovory o ďalších dodávkach ruského plynu. „Nie, nie sú žiadne (rozhovory),“ povedal počas konferenčného hovoru s novinármi. Pripomenul, že ide o komerčnú záležitosť, pričom na jednej strane je predajca plynu a na strane druhej potenciálni kupci.

„Ak kupujúci prejavia záujem, ak bude fungovať tranzitná trasa, tak, samozrejme, predávajúci bude o tom všetkom pripravený diskutovať. Nikto nič nepopiera ani neodmieta,“ povedal. (TASR)