Prokurátori budú žiadať trest smrti pre vraha šéfa poisťovne

Uviedla to vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Rámec, ktorý USA predložili na minulotýždňovej schôdzke s ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži, počíta s významnými ústupkami zo strany Kyjeva - vrátane uznania Krymského polostrova za ruské územie Spojenými štátmi a odstúpenia veľkých častí územia v prospech Ruska, uviedol jeden z citovaných zdrojov.

Trump vo štvrtok na otázku, aké ústupky ponúka Rusko, odpovedal, že „zastavenie vojny“, a súčasne naznačil, že „nezabratie celej krajiny“ je „dosť veľký ústupok“.

Viacerí nemenovaní diplomati podľa CNN vyjadrili znepokojenie nad tým, čo navrhuje Trumpova administratíva, pretože sa domnievajú, že takýto mierový rámec vysiela nebezpečný signál šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a ďalším svetovým lídrom vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že nezákonné dobývanie sa im môže vyplatiť.

„Toto je otázka základných princípov medzinárodného práva. Ide tu do veľkej miery o našu vlastnú existenciu a oslabenie akýchkoľvek záruk, ktoré majú naše alebo iné krajiny pre našu vlastnú nezávislosť,“ povedal východoeurópsky diplomat.

„Ak je jedna krajina v Európe v súčasnosti pod tlakom alebo je nútená vzdať sa časti svojho legálneho územia, územia, ktoré bolo uznané ako súčasť Ukrajiny... ak je k tomu nútená jedna krajina v Európe, žiadna krajina v Európe ani inde sa nemôže cítiť bezpečne, či už ide o NATO alebo nie,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.

Návrh na de facto uznanie Krymu ako súčasť Ruska by podľa CNN zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny. V prípade, že Spojené štáty k takémuto kroku pristúpia, európski predstavitelia už dali najavo, že ho nebudú nasledovať.

Aj ázijskí spojenci USA sú podľa americkej stanice čoraz viac znepokojení dohodou o ukončení vojny, ktorá by mohla byť pre Rusko výhodná aj napriek tomu, že viedlo konflikt proti susednej krajine. V súkromných rozhovoroch s americkými partnermi ázijskí diplomati jasne vyjadrili svoje obavy z globálnych dôsledkov urovnania, ktoré by porušilo hranice Ukrajiny.

„Čína to sleduje. Povedali sme to Trumpovej administratíve. Obávame sa posolstva, ktoré by si mohli odniesť z akéhokoľvek ukončenia vojny, ktoré sa javí ako ocenenie Ruska za krviprelievanie,“ povedal jeden z ázijských diplomatov.

Po stretnutí v Paríži sa tento týždeň konali rokovania v Londýne, kde sa stretla ukrajinská delegácia s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Istý diplomat túto schôdzku okomentoval slovami, že išlo o „pokrok“ s cieľom „presvedčiť Ukrajincov, aby sa sami presvedčili, že majú zaujať priateľskejšiu pozíciu voči americkej administratíve“.

Všetka pozornosť sa teraz sústreďuje na očakávané piatkové stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, napísal server CNN. Witkoff sa s ruským prezidentom stretol naposledy v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine. (TASR)

Uviedol to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v rozhovore pre denník The New York Times (NYT).

Sikorski uznal, že americký prezident Donald Trump má pravdu, keď tvrdí, že Ukrajina je pre Európu dôležitejšia než pre Spojené štáty. Zároveň však zdôraznil, že Európa je pripravená „investovať primerane viac prostriedkov“ na obranu a bezpečnosť – a podľa jeho slov tak už aj robí.

„Hoci je americká podpora vrátane spravodajských informácií dôležitá, nie je to karta, ktorá by mohla diktovať Ukrajine kapituláciu,“ citoval poľského ministra denník.

Podľa odborníkov, na ktorých sa NYT odvoláva, by prijatie podmienok údajne navrhovaných Washingtonom – vrátane uznania anexie Krymu – zo strany Kyjeva predstavovalo takmer úplnú kapituláciu, píše agentúra PAP.

Sikorski ďalej odhadol, že náklady Ruska na vedenie viac ako tri roky trvajúcej vojny už presiahli 200 miliárd dolárov a že si konflikt vyžiadal takmer milión mŕtvych a zranených vojakov. „To nie je moja predstava o víťazstve,“ poznamenal.

Šéf poľskej diplomacie zdôraznil, že Európa si uvedomuje, čo je v stávke, a v podpore Ukrajiny bude pokračovať. „A Poľsko určite tiež. A nie sme v tom sami,“ dodal. (TASR)