Prerušenie pomoci od USA by neprinútilo Ukrajinu kapitulovať, tvrdí Sikorski

Witkoff sa má podľa serveru Axios stretnúť s Putinom.

"Lietadlo práve pristálo na letisku Vnukovo," povedal agentúre Interfax jej zdroj z leteckých služieb. Agentúra dodala, že podľa údajov serveru Flightradar24 lietadlo Bombardier Global 7500 priletelo do Moskvy priamym letom z Miami na Floride v Spojených štátoch.

"Budeme informovať, ak sa uskutočnia nové kontakty prezidenta s Witkoffom," povedal predtým novinárom Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Axios pred dvoma dňami napísal, že americký návrh mierového plánu, podľa ktorého by USA de iure uznali ukrajinský polostrov Krym za súčasť Ruska a de facto tiež okupované časti Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, vznikol po tom, ako Witkoff pred týždňom rokoval s Putinom. Ten ponúkol Witkoffovi podľa informácií denníka Financial Times zastavenie ruskej invázie na súčasnej frontovej línii. (ČTK)

V rozhovore pre stanicu BBC uviedol, že by mohlo ísť o dočasné riešenie, no súčasne zdôraznil, že Ukrajinci by nikdy neprijali okupáciu zo strany Ruska.

Ukrajina je podľa BBC pod čoraz väčším tlakomTrumpa, aby prijala územné ústupky. Trump tento týždeň skritizoval Zelenského za to, že odmietol uznať ruskú okupáciu Krymského polostrova, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov Trumpa škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí Zelenského obvinilo, že sa „za každú cenu snaží torpédovať“ tvoriaci sa mierový proces.

„Jedným zo scenárov je... vzdať sa územia. Nie je to fér, ale pre mier - dočasný mier - možno to môže byť riešenie, dočasné,“ povedal Kličko. Kyjevský starosta je tak jedným z najvyššie postavených ukrajinských politikov, ktorí verejne naznačili, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať územia, hoci len dočasne, poznamenal server britskej stanice.

Kličko a Zelenskyj sú politickí súperi. Starosta Kyjeva opakovane obvinil prezidenta a jeho tím zo snahy podkopať jeho autoritu. Na otázku, či s ním Zelenskyj diskutoval o podrobnostiach možného urovnania konfliktu s Ruskom, Kličko bez váhania odpovedal „Nie“.

Povedal, že Zelenskyj bude možno nútený prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru. „Prezident Zelenskyj to robí (sám). Nie je to moja funkcia,“ dodal Kličko s tým, že ukrajinská hlava štátu bude možno nútená prijať „bolestivé riešenie“ na dosiahnutie mieru.

Rusko v súčasnosti ovláda približne jednu pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré nezákonne anektovalo po spustení ofenzívy v septembri 2022 - Záporožskej, Luhanskej, Doneckej a Chersonskej. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý násilne zabralo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nelegitímne.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Zelenskyj už predtým povedal, že Ukrajina neuzná tieto jej okupované územia ako súčasť Ruska v rámci potenciálnej budúcej mierovej dohody s Moskvou. (TASR)

Uviedla to vo štvrtok stanica CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Rámec, ktorý USA predložili na minulotýždňovej schôdzke s ukrajinskými predstaviteľmi v Paríži, počíta s významnými ústupkami zo strany Kyjeva - vrátane uznania Krymského polostrova za ruské územie Spojenými štátmi a odstúpenia veľkých častí územia v prospech Ruska, uviedol jeden z citovaných zdrojov.

Trump vo štvrtok na otázku, aké ústupky ponúka Rusko, odpovedal, že „zastavenie vojny“, a súčasne naznačil, že „nezabratie celej krajiny“ je „dosť veľký ústupok“.

Viacerí nemenovaní diplomati podľa CNN vyjadrili znepokojenie nad tým, čo navrhuje Trumpova administratíva, pretože sa domnievajú, že takýto mierový rámec vysiela nebezpečný signál šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi a ďalším svetovým lídrom vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že nezákonné dobývanie sa im môže vyplatiť.

„Toto je otázka základných princípov medzinárodného práva. Ide tu do veľkej miery o našu vlastnú existenciu a oslabenie akýchkoľvek záruk, ktoré majú naše alebo iné krajiny pre našu vlastnú nezávislosť,“ povedal východoeurópsky diplomat.

„Ak je jedna krajina v Európe v súčasnosti pod tlakom alebo je nútená vzdať sa časti svojho legálneho územia, územia, ktoré bolo uznané ako súčasť Ukrajiny... ak je k tomu nútená jedna krajina v Európe, žiadna krajina v Európe ani inde sa nemôže cítiť bezpečne, či už ide o NATO alebo nie,“ dodal nemenovaný predstaviteľ.

Návrh na de facto uznanie Krymu ako súčasť Ruska by podľa CNN zvrátilo dlhoročnú politiku USA, že napriek ruskej okupácii je Krymský polostrov územím Ukrajiny. V prípade, že Spojené štáty k takémuto kroku pristúpia, európski predstavitelia už dali najavo, že ho nebudú nasledovať.

Aj ázijskí spojenci USA sú podľa americkej stanice čoraz viac znepokojení dohodou o ukončení vojny, ktorá by mohla byť pre Rusko výhodná aj napriek tomu, že viedlo konflikt proti susednej krajine. V súkromných rozhovoroch s americkými partnermi ázijskí diplomati jasne vyjadrili svoje obavy z globálnych dôsledkov urovnania, ktoré by porušilo hranice Ukrajiny.

„Čína to sleduje. Povedali sme to Trumpovej administratíve. Obávame sa posolstva, ktoré by si mohli odniesť z akéhokoľvek ukončenia vojny, ktoré sa javí ako ocenenie Ruska za krviprelievanie,“ povedal jeden z ázijských diplomatov.

Po stretnutí v Paríži sa tento týždeň konali rokovania v Londýne, kde sa stretla ukrajinská delegácia s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Istý diplomat túto schôdzku okomentoval slovami, že išlo o „pokrok“ s cieľom „presvedčiť Ukrajincov, aby sa sami presvedčili, že majú zaujať priateľskejšiu pozíciu voči americkej administratíve“.

Všetka pozornosť sa teraz sústreďuje na očakávané piatkové stretnutie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa s Putinom, napísal server CNN. Witkoff sa s ruským prezidentom stretol naposledy v Petrohrade 11. apríla. Ich rozhovory trvali viac ako štyri hodiny a týkali sa najmä vojny na Ukrajine. (TASR)

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov to uviedol pre americkú televíziu CBS News v rozhovore, ktorý bude odvysielaný v nedeľu.

Lavrov poznamenal, že súhlasí s nedávnym tvrdením amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého je možné dosiahnuť dohodu, ak budú obe strany konfliktu ochotné k tomu pristúpiť.

„Prezident Spojených štátov verí, a myslím si, že oprávnene, že sa uberáme správnym smerom... Vo vyhlásení prezidenta sa spomína dohoda a my sme pripravení dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Zároveň však ozrejmil, že pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť, hoci neuviedol žiadne podrobnosti. „Stále existujú niektoré špecifické body, prvky, ktoré je potrebné doladiť,“ uviedol.

Tieto vyjadrenia prišli len niekoľko hodín po tom, čo Rusko v noci na štvrtok spustilo jeden z najmasívnejších leteckých útokov na Kyjev za posledné mesiace. Bombardovanie si vyžiadalo najmenej 12 obetí na životoch a viac ako 70 zranených. Útok podľa Politica vyvolal aj nezvyčajne ostrú kritiku od Trumpa.

„Nie som šťastný z ruských úderov na Kyjev. Nie sú potrebné a sú veľmi zle načasované. Vladimir, STOP!,“ odkázal Trump Putinovi. „Týždenne zomiera 5000 vojakov. Poďme uzavrieť mierovú dohodu,“ napísal ďalej americký prezident na sociálnej sieti Truth Social.

Trump sa v minulosti podľa portálu častejšie kriticky vyjadroval skôr na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý opakovane odmieta akékoľvek návrhy na ústupky Moskve vrátane uznania ruskej anexie polostrova Krym z roku 2014.

Vo štvrtok šéf Bieleho domu novinárom povedal, že Rusko podľa neho nepredstavuje prekážku pre mierové riešenie a vyjadril presvedčenie, že obe strany – Ukrajina aj Rusko – majú záujem dohodu dosiahnuť.

Zároveň zdôraznil, že zodpovednosť za ďalší posun v mierových rokovaniach o ukončení bojov na Ukrajine je na strane Moskvy, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Všetci v NATO sa zhodujeme, že Rusko je dlhodobou hrozbou pre územie NATO – pre celé euroatlantické územie,“ uviedol Rutte pre novinárov pred Bielym domom vo Washingtone.

Zároveň poznamenal, že USA zostávajú naďalej spoľahlivým partnerom NATO, a to aj napriek zvýšenému zameraniu Washingtonu na iné regióny.

V súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine šéf NATO poznamenal, že ďalší krok v mierových rokovaniach musí urobiť Rusko, nie Ukrajina. Reagoval tak na nedávnu kritiku prezidenta Trumpa proti Kyjevu.

Kyjev podľa Rutteho intenzívne pracuje na dosiahnutí dohody. „Myslím si, že teraz je niečo na stole, kde Ukrajinci naozaj hrajú a myslím si, že loptička je teraz jednoznačne na strane Ruska,“ skonštatoval.

Rutte naznačil, že pod Trumpovým vedením by sa vojna na Ukrajine mohla skončiť. Nevidí možnosť, že by sa Washington stiahol z rokovaní. „Nevidím situáciu, že by USA odišli (z rokovaní) pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal. (TASR)

Spojené štáty vyvíjajú silný tlak na Rusko na uzavretie dohody o prímerí, ktorá je veľmi blízko, ale Ukrajina tiež musí chcieť dosiahnuť dohodu. Po stretnutí s nórskym premiérom Jonasom Gahrem to v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump. Rozhodujúcich bude niekoľko najbližších dní, uviedol podľa médií Trump s tým, že Ukrajina aj Rusko si podľa neho želajú mier.

Moskva už urobila "dosť veľký ústupok", keď ponúkla, že zastaví vojnu na Ukrajine tým, že sa prestane snažiť získať kontrolu nad celou krajinou, povedal Trump na otázku novinára, aký ústupok Moskva ponúkla. Ukrajina a jej európski spojenci však môžu iba zastavenie záberu zvrchovaného územia susednej krajiny ťažko považovať za ústupok, podotkla agentúra AP.

"Vyvíjame veľký tlak. Vyvíjame na Rusko veľký tlak, a Rusko to vie," povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Vzápätí dodal, že Washington vyvíja tlak aj na Ukrajinu, aby pristúpila na mierovú dohodu. "Boli veľmi tvrdo zasiahnutí a ja naozaj verím, že sa chcú dohodnúť," povedal americký prezident na adresu krajiny, ktorá sa už vyše troch rokov bráni ruskej agresii rozpútanej na priamy rozkaz prezidenta Vladimira Putina. (ČTK)

„Dosiahli sme pokrok a naše tímy teraz veľmi úzko spolupracujú,“ povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko po podujatí, ktoré zorganizovalo ukrajinské veľvyslanectvo vo Washingtone.

„Stále existujú niektoré otázky, o ktorých diskutujeme,“ ozrejmil bez uvedenia podrobností. Informoval však, že americký minister financií Scott Bessent chce, aby súčasťou širších diskusií bola aj otázka zmrazených ruských aktív.

Ukrajinská vláda minulý týždeň zverejnila memorandum, na základe ktorého je cieľom Washingtonu a Kyjeva ukončiť rokovania o spomínanej dohode do soboty 26. apríla. (TASR)