Thajskú premiérku Šinavatrovú hospitalizovali po návrate z Kambodže

Výstavba má byť dokončená do roku 2028. Informuje o to agentúra DPA.

„Práca prebieha podľa plánu,“ povedal minister obrany počas návštevy skladu v meste Zilupe pri hraniciach s Ruskom, kde je uskladnených množstvo betónových a tankových zábran, ktoré sa majú postaviť na opevnenie a zabezpečenie východnej hranice Lotyšska.

DPA konštatuje, že cieľom Rigy je vytvoriť obrannú líniu, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.

Ochranné zariadenia majú podľa Sprudsa lotyšskej armáde umožniť brániť krajinu a jej obyvateľstvo. „Hlavným cieľom je zastaviť, rozptýliť a zničiť potenciálneho narušiteľa,“ vyhlásil minister obrany.

Podľa plánu by sa mali vybudovať aj protitankové priekopy a sklady munície a mín.

Protitankové priekopy budú spevnené betónovými blokmi a ďalšími konštrukciami, napríklad takzvanými dračími zubami. Rozmiestnenie prekážok bude prispôsobené terénu s využitím aj prírodných daností – močiarov alebo lesov.

Výstavba obrannej línie je na niektorých úsekoch 400 kilometrov dlhej hranice s Ruskom a Bieloruskom hotová.

Lotyšská vláda minulý rok rozhodla investovať 303 miliónov eur do posilnenia hraníc s Ruskom a Bieloruskom. V tomto roku na tento účel vyčlení vláda 45 miliónov eur. Okrem iného tiež krajina zakúpi míny a senzorové systémy. Posilniť sa má aj protivzdušná obrana a spolupráca s miestnym priemyslom, píše DPA. (TASR)

Denník nahliadol do príslušného dokumentu. Z neho vraj vyplýva, že Ukrajina dúfa, že sa jej z prípadnej mierovej dohody podarí vyňať akékoľvek formálne medzinárodné uznanie ruskej zvrchovanosti nad Krymským polostrovom alebo inými okupovanými ukrajinskými územiami.

Ukrajina je pod čoraz väčším tlakom Trumpa, aby prijala územné ústupky, napísal predtým server stanice BBC.

Prvé dva body zo zmieneného dokumentu, na ktorý sa odvolal The Telegraph, sa zameriavajú na to, aby bola akákoľvek mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom „zakotvená v medzinárodnom práve, a nie v kapitulácii“.

V tejto súvislosti sa v nich osobitne varuje pred možnou inváziou Číny na Taiwan a zdôrazňuje sa význam jasných „bezpečnostných záruk“ ako ceny za prípadnú dohodu, ktorá by znamenala, že Ukrajina odstúpi územie Rusku, hoci aj dočasne.

Ďalší bod britský denník označil za pokus získať späť kontrolu nad rokovaniami od amerického prezidenta Donalda Trumpa a vrátiť Ukrajinu do jadra mierového procesu.

Štvrtý bod je varovaním pre USA aj NATO, že potvrdenie kontroly Ruska nad Krymom, ktorý nezákonne anektovalo v roku 2014, by mu umožnilo hroziť nielen útokmi na Ukrajinu, ale aj na čiernomorských spojencov v rámci Aliancie - Turecko, Rumunsko a Bulharsko.

V piatej a poslednej požiadavke Kyjeva sa jasne uvádza, že Rusko by nemalo mať možnosť využiť mierovú dohodu na to, aby donútilo Ukrajinu obmedziť veľkosť jej zbrojených síl alebo vojensko-priemyselného komplexu, dodal The Telegraph.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre stanicu CBS News povedal, že Moskva je naďalej otvorená dosiahnutiu dohody o ukončení vojny na Ukrajine, no podľa jeho slov pretrvávajú otázky, ktoré treba vyriešiť - nespresnil však, aké. (TASR)

Medzi obeťami je aj jedno dieťa, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak podľa britskej stanice BBC.

Mesto Pavlohrad s vyše 100-tisíc obyvateľmi leží približne 70 kilometrov východne od oblastnej metropoly Dnipro a viac než 110 kilometrov západne od frontovej línie. Pavlohrad bol terčom útoku dronov aj v noci na štvrtok.

Medzičasom v Kyjeve ukončili pátracie a záchranné operácie na mieste ruského raketového a bezpilotného útoku z noci na štvrtok. Ako uviedla záchranná služba, o život pri ňom prišlo 12 ľudí a ďalších 87, vrátane šiestich detí a jednej tehotnej ženy, bolo zranených.

Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vojenské veliteľstvo Kyjeva spresnili, že ruská armáda v noci na štvrtok vyslala do útoku na Kyjev drony, ako aj strely s plochou dráhou letu a balistické strely.

O náletoch dronov v noci na piatok informovalo aj ruské ministerstvo obrany, ktoré spresnilo, že nad Ruskom anektovaným Krymským polostrovom a štyrmi ruskými regiónmi bolo zostrelených 79 ukrajinských dronov. Prevažná väčšina – 70 dronov – bolo zneškodnených nad Krymom a Čiernym morom. Zvyšné drony boli podľa správy ministerstva zostrelené nad Belgorodskou, Kurskou a Nižnonovgorodskou oblasťou.

Ukrajinské zdroje tvrdia, že ukrajinské drony útočili na vojenské letiská neďaleko Jevpatorije a Sevastopolu. Britskej stanici BBC, ktorá o tom v piatok informovala, sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť túto informáciu z nezávislých zdrojov alebo získať spoľahlivú správu o prípadných následkoch.

Terčom útoku ukrajinských dronov bolo aj mesto Šuja v Ivanovskej oblasti, kde podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky sídli 112. raketová brigáda ruských ozbrojených síl, ktorá je podľa Kyjeva zodpovedná za útok na ukrajinské mesto Sumy z 13. apríla. Zahynulo pri ňom 35 ľudí a vyše 100 ďalších utrpelo zranenia. Ukrajinské drony útočili na Šuju už tretíkrát za posledné dva týždne: útoky boli hlásené aj 16. a 17. apríla. (TASR)