Ukrajina sa možno bude musieť dočasne vzdať územia v záujme mieru, tvrdí Kličko

Zábery z úvodu stretnutia, ktoré sa podľa agentúry TASS zúčastňuje tiež Putinov poradca Jurij Ušakov a vyjednávač Kirill Dmitrijev, odvysielala ruská televízia.

Putin a Witkoff sa stretávajú vo chvíli, ktorú Trump označil za kľúčovú v diplomatickej snahe ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Trumpov kľúčový vyjednávač mal s Putinom už tri dlhé stretnutia. Tentoraz je v Moskve deň po tom, ako Trump kritizoval ruský útok na Kyjev s 12 mŕtvymi. Súčasne ale americký prezident pred novinármi ocenil aj významný pokrok v rokovaniach o mieri, pripomenula agentúra Reuters.

Putin a Witkoff si na úvod podľa TASS vymenili privítacie zdvorilosti v angličtine: "Ako sa darí, pán prezident? "spýtal sa Witkoff. "Výborne, ďakujem! A ako vám? "odvetil Putin. "Veľmi rád vás zase vidím," dodal americký vyslanec, ktorý sa s Putinom podľa médií stretáva štvrtýkrát.

Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu, ktorý rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

„Ak Krym zostane Rusku - musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s TIME.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Trump si podľa svojich slov nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom Severoatlantickej aliancie a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny. „Podľa mňa práve to spôsobilo začiatok vojny, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nehovorilo, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa nezačala,“ je presvedčený Trump.

V súvislosti so svojím predvolebným prísľubom, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od prevzatia úradu, ak nie skôr, americký prezident teraz povedal, že šlo o zveličenie.

„No, povedal som to obrazne a povedal som to ako nadsádzku, pretože aby som vyjadril názor... Samozrejme, ľudia vedia, že keď som to povedal, bolo to povedané v žarte, ale bolo to povedané aj tak, že sa (vojna) skončí,“ uviedol Trump.

Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „Nie“. Súčasne ale dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať. (ČTK, TASR)

Podozrivý podľa FSB zbieral a následne podával informácie o súčasných polohách systémov protivzdušnej obrany v meste Soči.

Informujú o tom agentúry AFP a DPA.

FSB vo vyhlásení uviedla, že zadržala „rumunského občana narodeného v roku 2002, ktorý bol zapojený do spravodajských aktivít v mene ukrajinských špeciálnych služieb“. V prípade uznania viny mu podľa DPA hrozí až 20 rokov väzenia.

Ruské médiá zverejnili video FSB, na ktorom je zachytený muž, ktorého maskovaní príslušníci ruskej bezpečnostnej služby pritlačili k zemi a zadržali. Na videu z výsluchu anglicky hovoriaci muž, ktorého tvár je rozmazaná, hovorí o tom, že posielal informácie o polohe ruskej batérie protivzdušnej obrany vysokému dôstojníkovi ukrajinskej rozviedky menom Volodymyr.

Podľa záberov mu ukrajinská rozviedka údajne sľúbila, že mu výmenou za informácie pomôže opustiť Rusko a vstúpiť do dobrovoľníckeho práporu na Ukrajine.

Moskva od začiatku invázie na susednú Ukrajinu zadržala viacero cudzincov obvinených zo špionáže pre Kyjev, píše DPA.

Rusko a Rumunsko si v uplynulých týždňoch vzájomne vyhostili diplomatov a Bukurešť v marci taktiež vyhlásila ruského vojenského atašé a jeho asistenta na veľvyslanectve v rumunskom hlavnom meste za nežiadúce osoby.

Rumunský ústavný súd v decembri anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb, pretože podľa zistení spravodajských služieb férovosť hlasovania narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva tieto obvinenia popiera. (TASR)

Celkovo 22 z 32 krajín splnilo cieľ vydávať na obranu dve percentá HDP. Vyplýva to z nových štatistík, ktoré Severoatlantická aliancia zverejnila.

Čísla zverejnené NATO ukazujú rekordné obranné výdavky, a to v celkovej výške 486 miliárd dolárov v Európe a Kanade a 818 miliárd v Spojených štátoch. V roku 2023 predstavovali celkové obranné výdavky aliancie 1,18 bilióna dolárov, z toho v Európe a Kanade to bolo 407 miliárd dolárov a v USA 774 miliárd dolárov.

Ešte pred desiatimi rokmi, v roku 2014, pritom vydávala Európa a Kanada na obranu len 279 miliárd dolárov a Spojené štáty 740 miliárd dolárov.

Celkovo 22 krajín tiež splnilo cieľ vynaložiť na obranu dve percentá HDP. Pôvodné odhady predpokladali, že sa to podarí 23 štátom, Čierna Hora ale na stanovenú hranicu nedosiahla.

Európski spojenci v NATO svoje obranné výdavky zvyšujú od roku 2014. Vtedy sa na summite vo Walese dohodli, že do desiatich rokov dosiahnu úroveň dvoch percent HDP.

Teraz sa, tiež s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine, čoraz častejšie spomína potreba ďalšieho nárastu, často z hlavných miest znie hodnota okolo troch percent výkonu domácej ekonomiky. Zo súčasných dvoch na tri percentá HDP mieni do roku 2030 zvyšovať výdavky na obranu tiež Česko. (ČTK)

Výstavba má byť dokončená do roku 2028. Informuje o to agentúra DPA.

„Práca prebieha podľa plánu,“ povedal minister obrany počas návštevy skladu v meste Zilupe pri hraniciach s Ruskom, kde je uskladnených množstvo betónových a tankových zábran, ktoré sa majú postaviť na opevnenie a zabezpečenie východnej hranice Lotyšska.

DPA konštatuje, že cieľom Rigy je vytvoriť obrannú líniu, ktorou pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva zabezpečia svoje hranice s Ruskom a jeho blízkym spojencom Bieloruskom pred prípadnými útokmi.

Ochranné zariadenia majú podľa Sprudsa lotyšskej armáde umožniť brániť krajinu a jej obyvateľstvo. „Hlavným cieľom je zastaviť, rozptýliť a zničiť potenciálneho narušiteľa,“ vyhlásil minister obrany.

Podľa plánu by sa mali vybudovať aj protitankové priekopy a sklady munície a mín.

Protitankové priekopy budú spevnené betónovými blokmi a ďalšími konštrukciami, napríklad takzvanými dračími zubami. Rozmiestnenie prekážok bude prispôsobené terénu s využitím aj prírodných daností – močiarov alebo lesov.

Výstavba obrannej línie je na niektorých úsekoch 400 kilometrov dlhej hranice s Ruskom a Bieloruskom hotová.

Lotyšská vláda minulý rok rozhodla investovať 303 miliónov eur do posilnenia hraníc s Ruskom a Bieloruskom. V tomto roku na tento účel vyčlení vláda 45 miliónov eur. Okrem iného tiež krajina zakúpi míny a senzorové systémy. Posilniť sa má aj protivzdušná obrana a spolupráca s miestnym priemyslom, píše DPA. (TASR)

Preto ho podľa Druckera nemôžeme legitimizovať. Minister školstva to uviedol v súvislosti s účasťou predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve.

„Ja chápem, alebo snažím sa chápať a vnímať, postoj pána premiéra. Snaží sa vyvažovať a chce možno sa zamerať práve na tú prvú časť, o ktorej som hovoril. Na tú vďaku. Ale toto je politika, ktorú si pán premiér obhajuje sám. Ja som povedal za seba a verím, že za stranu Hlas to je rovnako: My máme veľký rešpekt a veľkú úctu k tým, ktorí položili svoj život za oslobodenie našej krajiny, nášho Slovenska a sú to desaťtisíce ľudí. Ale zároveň musíme byť v tomto veľmi jasní, aby nenastal omyl, že vďaka tomu budeme legitimizovať alebo ospravedlňovať to, čo sa deje na Ukrajine,“ uviedol Drucker.

Minister zdôraznil, že je za spravodlivý mier na Ukrajine, no aktuálne medzinárodné právo a spravodlivosť podľa neho prehráva.

Fico sa plánuje zúčastniť na oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve. Avizoval, že chce vzdať úctu tisícom vojakov Červenej armády, ktorí zomreli pri oslobodzovaní SR, ako aj ďalším miliónom obetí „besnenia nacistov“. Opozícia ho za to kritizuje a vyzýva, aby cestu zrušil. (TASR)