Červená armáda nás oslobodila, no ruský režim napadol svojho suseda, hovorí Drucker

Dvadsaťjedenročný Gloss zomrel vlani v apríli, ako uvádza rodinou zverejnený nekrológ.

"So šľachetným srdcom a bojovníckym duchom si Michael prešľapoval vlastnú hrdinskú cestu, keď bol 4. apríla 2024 vo východnej Európe tragicky zabitý," píše rodina v nekrológu, ktorý zverejnil pohrebný ústav vo Fairfaxe. Podrobnosti o úmrtí či o mieste, kde sa tak stalo, rodina nespresnila.

Server Važnyje jistotii napísal, že Gloss zanechal vysokoškolského štúdia a opustil Spojené štáty. Najprv sa zdržiaval v Taliansku, navštívil Izrael, odkiaľ bol deportovaný. Potom strávil niekoľko mesiacov v Turecku, kde sa zúčastnil na zhromaždení hnutia hippies Rainbow Family of Living Light a pomáhal obetiam zemetrasenia.

V auguste 2023 pricestoval cez Gruzínsko do Ruska, ktoré vo februári 2022 vojensky napadlo susednú Ukrajinu. Ľuďom, na ktorých sa obrátil so žiadosťou o pomoc pri získaní víza, oznamoval rôzne dôvody od zámeru naučiť sa rusky cez získanie občianstva po podporu ekologických projektov.

Po príchode do Ruska navštívil okrem iného Vladikavkaz, Volgograd či Moskvu. Na začiatku septembra, keď sa mu blížil koniec víza, hľadal ubytovanie vo Viedni a Bratislave, ale krátko potom 5. septembra už bol v registračnom systéme ruskej armády, uviedol portál Važnyje istotu.

Z dostupných fotografií vyplýva, že Gloss podstúpil výcvik v stredisku pri Moskve. Taktiež si založil profil na sociálnej sieti VKontakte pod menom Hamza Ali. Po dvojtýždňovom výcviku odišiel k vojenskej jednotke. Jeden z vojakov, ktorý ho poznal, uviedol, že Gloss mal vlastnú predstavu o tom, ako by mohol byť na fronte užitočný.

"Na vysokej škole študoval stavebníctvo a technické odbory, takže všetky jeho úvahy sa týkali vynálezov a inovácií," povedal vojak. "Ak sa však nemýlim, po výcviku bol poslaný k útočnej jednotke," dodal. Na fronte bol od decembra 2023, jeho jednotka v tom čase pôsobila severozápadne od Soledaru v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Okolnosti Glossovej smrti nie sú známe. V deň jeho smrti ale jeho jednotka vykonávala útočné operácie pri ukrajinskej dedine Rozdolivka, napísal portál.

Glossov otec Lary Gloss slúžil v americkom námorníctve a vedie spoločnosť Security Information Systems (SIS), ktorá vyvíja softvér pre ministerstvo obrany USA. Matka Juliane Gallinaová je vo vrcholnej pozícii v CIA od vlaňajšieho februára, ako uvádza tlačová správa tejto tajnej služby.

Jeden z Glossových priateľov uviedol, že mladík často hovoril o kolapse civilizácie, chudobe či konci nadvlády Západu, ktorú nahradí dominancia zoskupení rozvojových ekonomík BRICS, ktorého súčasťou je okrem iného Rusko, India či Čína. Zastával protiamerické a protiizraelské postoje, dodal jeho známy. (ČTK)

Trojhodinové rokovanie Putina s Witkoffom bolo konštruktívne a užitočné, vyhlásil podľa agentúr Putinov poradca Jurij Ušakov.

Podľa ruskej agentúry RIA Novosti doplnil, že diskusia sa týkala aj možného obnovenia priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Administratíva prezidenta Trumpa sa teraz snaží dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.

Rokovania podľa Ušakova zblížili postoje Moskvy i Washingtonu nielen v otázke Ukrajiny, ale tiež pri rade ďalších medzinárodných tém. (ČTK)

Informovala o tom agentúra AFP.

„Raketa, ktorá zabila civilistov v Kyjeve, obsahovala najmenej 116 súčiastok pochádzajúcich z iných krajín a väčšinu z nich, bohužiaľ, vyrobili americké spoločnosti,“ napísal Zelenskyj na X.

Podľa ukrajinského prezidenta nedostatočný tlak na Rusko, Severnú Kóreu a jej spojencov umožňuje výrobu a vývoz takýchto zbraní a ich následné použitie v Európe.

Zelenskyj tiež informoval, že na mieste štvrtkového útoku ukončili záchranné operácie iba pred niekoľkými hodinami. Celkovo strela zabila 12 ľudí a 90 ďalších zranila. Viac ako 30 z nich je hospitalizovaných.

Tie sa podľa Reuters, ktorá nahliadla do dokumentov, týkajú otázok územia, bezpečnostných záruk či sankcií voči Moskve.

Návrhy z nedávnych rokovaní amerických, európskych a ukrajinských predstaviteľov v Paríži a následne v Londýne podľa Reuters odhalili vnútorné fungovanie kyvadlovej diplomacie. Tá prebieha v čase, keď sa Trump usiluje o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny.

Prvý text odráža návrhy, ktoré Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff oznámil európskym predstaviteľom v Paríži a ktoré boli odovzdané Ukrajincom. Druhý text vznikol o týždeň neskôr na rokovaniach medzi ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi v Londýne. Zdroje tvrdia, že tento dokument odovzdali americkej strane.

Americký návrh predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014 a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Na základe dokumentu európskych a ukrajinských predstaviteľov sa o otázke územia bude diskutovať až po uzavretí prímeria. V ich dokumente sa nespomína uznanie ruskej kontroly nad akýmkoľvek ukrajinským územím. Naopak, stanovuje, že Ukrajina opätovne získa kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou a nad Kachovskou priehradou. Ukrajina by tiež mala neobmedzený priechod cez rieku Dneper a kontrolu nad Kinburnskou kosou v Čiernom mori.

V otázke ukrajinskej bezpečnosti americký návrh uvádza, že Ukrajina bude mať „spoľahlivú bezpečnostnú záruku“, ktorej garantmi budú európske a ďalšie spriatelené štáty. Kyjev sa však podľa návrhu nebude môcť usilovať o vstup do NATO.

Európski a ukrajinskí predstavitelia vo svojom texte uviedli, že nebudú existovať žiadne obmedzenia pre ukrajinské ozbrojené sily ani žiadne obmedzenia pre ukrajinských spojencov pri rozmiestňovaní ich vojenských jednotiek na území Ukrajiny. Navrhli tiež poskytnutie silných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, vrátane záruk zo strany USA, a to prostredníctvom „dohody podobnej článku päť“, čo je odkaz na klauzulu o spoločnej obrane v rámci Severoatlantickej aliancie. Podľa návrhov sa Ukrajina bude usilovať o vstup do Európskej únie.

V rámci ekonomických opatrení návrh USA uviedol, že sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymského polostrova budú zrušené.

Avšak protinávrh hovorí o „postupnom uvoľňovaní sankcií po dosiahnutí udržateľného mieru“. Sankcie možno opäť uvaliť v prípade, že Rusko poruší mierovú dohodu. Dokument taktiež navrhuje, aby Ukrajina dostala finančné odškodnenie za škody spôsobené vojnou zo zmrazených ruských aktív.

Americký text uvádza, že Ukrajina bude finančne odškodnená avšak nespresňuje, aké budú zdroje týchto financií.

Medzi ekonomickými návrhmi je spomenuté aj to, že Ukrajina a Spojené štáty implementujú ekonomickú spoluprácu/ťažbu nerastných surovín.

Ukrajinsko-európsky návrh tiež požaduje úplné a bezpodmienečné prímerie. Moskva a Kyjev bezodkladne začnú rokovania o technickej realizácii za účasti Washingtonu a európskych štátov. Súbežne bude prebiehať príprava plánu a podmienok úplnej mierovej dohody.

Prímerie by bolo kontrolované USA a s podporou tretích krajín. Rusko tiež musí vrátiť všetky deportované a nezákonne vysídlené ukrajinské deti. Dôjsť má tiež k výmene všetkých vojnových zajatcov a Moskva musí prepustiť všetkých civilných zajatcov. (TASR)

Proti jeho účasti boli už predtým vyslovené výhrady vzhľadom na to, že Rusko pokračuje vo vojenskej invázii na Ukrajinu. Ukrajinský veľvyslanec Oleksij Makajev vyzýval, aby Nemecko zakázalo Rusom vstup na podujatie.

„Dnes si musíme pripomenúť padlých vojakov,“ povedal v nemčine Nečajev, ktorého obklopili novinári a miestni občania. „Tento deň je preto pre nás veľmi dôležitý,“ dodal. Vystúpiť na slávnostnom kladení vencov ale podľa DPA nemohol.

Saský premiér Michael Kretschmer na podujatí pripomenul, že Rusko začalo vojnu proti Ukrajine v rozpore s medzinárodným právom. „Nie v roku 2022, ale v roku 2014. A je na Rusku - iba na ňom -, aby túto vojnu ukončilo,“ zdôraznil smerom k Sergejovi Nečajevovi, na ktorého dav niekoľkokrát zahučal.

Klopu saka ruského diplomata podľa DPA zdobila čierno-oranžová stužka svätého Juraja, ktorá sa tradične považuje za symbol spomienky na víťazstvo Červenej armády v druhej svetovej vojny, no v súčasnosti aj na vyjadrenie podpory Ruska vo vojne na Ukrajine.

Nečajev sa minulý týždeň objavil aj pri pamätníku na Seelowských výšinách východne od Berlína, kde sa odohrala najväčšia bitka druhej svetovej vojny na území Nemecka. Zahynulo v nej najmenej 30.000 sovietskych vojakov.

Nemecký parlament už predtým vyradil veľvyslancov Ruska a Bieloruska zo zoznamu hostí pozvaných na hlavné spomienkové podujatie, ktoré sa uskutoční 8. mája pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. (TASR)

Zábery z úvodu stretnutia, ktoré sa podľa agentúry TASS zúčastňuje tiež Putinov poradca Jurij Ušakov a vyjednávač Kirill Dmitrijev, odvysielala ruská televízia.

Putin a Witkoff sa stretávajú vo chvíli, ktorú Trump označil za kľúčovú v diplomatickej snahe ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Trumpov kľúčový vyjednávač mal s Putinom už tri dlhé stretnutia. Tentoraz je v Moskve deň po tom, ako Trump kritizoval ruský útok na Kyjev s 12 mŕtvymi. Súčasne ale americký prezident pred novinármi ocenil aj významný pokrok v rokovaniach o mieri, pripomenula agentúra Reuters.

Putin a Witkoff si na úvod podľa TASS vymenili privítacie zdvorilosti v angličtine: "Ako sa darí, pán prezident? "spýtal sa Witkoff. "Výborne, ďakujem! A ako vám? "odvetil Putin. "Veľmi rád vás zase vidím," dodal americký vyslanec, ktorý sa s Putinom podľa médií stretáva štvrtýkrát.

Hodinový rozhovor vznikol 22. apríla, teda deň predtým, než Trump skritizoval Zelenského za odmietnutie uznať ruskú okupáciu Krymu, ktorý rusko v roku 2014 nelegálne anektovalo. Takýto krok by bol podľa Zelenského v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Trump zase tvrdí, že postoj ukrajinskej hlavy štátu škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí.

„Ak Krym zostane Rusku - musíme hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane s Ruskom. A Zelenskyj to chápe a všetci chápu, že im (Rusom) patrí už dlho,“ uviedol Trump podľa prepisu rozhovoru s TIME.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin počas minulotýždňovej návštevy Bieloruska vyhlásil, že Rusko naďalej trvá na svojich podmienkach ukončenia vojny na Ukrajine. Zopakoval, že Ukrajina sa okrem iného musí vzdať svojej ambície vstúpiť do NATO a aj svojich území, ktoré anektovalo Rusko.

Trump si podľa svojich slov nemyslí, že sa Ukrajina bude niekedy môcť stať členom Severoatlantickej aliancie a v tejto súvislosti znovu obvinil Kyjev z rozpútania vojny. „Podľa mňa práve to spôsobilo začiatok vojny, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nehovorilo, bola by oveľa väčšia šanca, že by sa nezačala,“ je presvedčený Trump.

V súvislosti so svojím predvolebným prísľubom, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín od prevzatia úradu, ak nie skôr, americký prezident teraz povedal, že šlo o zveličenie.

„No, povedal som to obrazne a povedal som to ako nadsádzku, pretože aby som vyjadril názor... Samozrejme, ľudia vedia, že keď som to povedal, bolo to povedané v žarte, ale bolo to povedané aj tak, že sa (vojna) skončí,“ uviedol Trump.

Na otázku, či sa s Ruskom pokúša rokovať aj o iných otázkach ako o Ukrajine, odpovedal stroho „Nie“. Súčasne ale dodal, že v prípade, že sa Kyjev a Moskva dohodnú, vie si predstaviť, že Spojené štáty budú s Ukrajinou a Ruskom obchodovať. (ČTK, TASR)