Prezident Litvy je presvedčený, že uznanie Krymu za súčasť Ruska by bola „časovaná bomba“

"Rusi veľa hovoria o pripravenosti pristúpiť na americké návrhy, ale doteraz nie sú vidieť žiadne prípravy ruskej armády na skutočné prímerie. Naopak, po Veľkej noci okupanti obnovili obvyklú útočnú aktivitu a za cenu vysokých strát sa Rusi snažia o postup. Každý deň takýchto bojov na fronte to dokazuje úplne zreteľne. Rusko sa naozaj pokúša oklamať svet, oklamať Ameriku a ďalších, a vojnu ďalej naťahovať," vyhlásil vo večernom prejave na sociálnych sieťach.

V rozhovore poskytnutom americkej televíznej stanici CBS News tiež ruský minister zahraničných vecí vyhlasoval na adresu amerických návrhov na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine, že ponáhľanie sa prekáža "skutočnej politike".

CBS News, ktorá vo štvrtok odvysielala časť rozhovoru, zverejnila v nedeľu kompletný prepis interview a z Lavrovových vyjadrení citujú ďalšie médiá, vrátane britskej stanice BBC.

"Chápeme, chápeme tú netrpezlivosť, pretože to je v americkej kultúre, že vytvárate očakávania a okolo týchto očakávaní zvyšujete napätie," uviedol Lavrov v reakcii na výstrahy šéfa americkej diplomacie Marca Rubia, že sa USA stiahnu z rokovaní, ak sa rýchlo nepodarí dosiahnuť výsledky.

"To nepomáha zapojiť sa do skutočnej politiky. Ale v našom prípade, ako som už povedal, sme pripravení na dialóg, pripravení na rozhovory a nechceme začať stávkou na neúspech. To by bola známka zlej dohody," dodal.

Lavrov hovoril s novinárkou CBS News na diaľku a odpovedal po anglicky. Ministra sa tiež spýtala, či by Moskva bola ochotná odovzdať USA kontrolu nad Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorú okupujú ruskí vojaci. Ide o bod mierového plánu navrhnutého Bielym domom, poznamenala BBC.

"Nie, nikdy sme takúto ponuku nedostali. Ale ak sa tak stane, vysvetlíme, že Záporožskú jadrovú elektráreň riadi ruská štátna spoločnosť Rosatom," odvetil Lavrov a dodal, že elektráreň je "vo veľmi spoľahlivých rukách".

"Ničí Trumpove plány?" znel na serveri RBK-Ukrajina nadpis správy o Lavrovovom interview, v ktorom podľa štátnej agentúry TASS vyhlásil, že Rusko je pripravené usilovať sa o "rovnováhu záujmov" s USA na Ukrajine, ale nechce im odovzdať okupovanú elektráreň.

Ukrajinský server tiež poznamenal, že Trumpov mierový plán obsahuje aj ďalšie sporné momenty, a to predovšetkým to, že USA by de iure uznali za súčasť Ruska ukrajinský polostrov Krym, anektovaný Moskvou. (ČTK, CBS News)

Americký prezident navrhuje, aby sa Ukrajina vzdala veľkej časti svojho územia výmenou za prímerie s Ruskom. Požadované ústupky vyzerajú ako kapitulácia, uviedol Pistorius podľa agentúr v nemeckej televízii ARD.

Kyjev si podľa ministra zjavne uvedomuje, že sa bude musieť vzdať určitého územia, aby dosiahol udržateľný pokoj zbraní. "Ale rozhodne (Ukrajinci) nepôjdu tak ďaleko – alebo by nemali ísť tak ďaleko – ako v najnovšom návrhu amerického prezidenta," povedal Pistorius.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Uznanie okupácie a ústupok Kremľu. Čo ukazuje posledný Trumpov návrh na prímerie Čítajte 

"Ukrajina sama mohla pred rokom získať to, čo je v tomto (Trumpovom) návrhu. Je to podobné kapitulácii. Nevidím v tom žiadnu pridanú hodnotu," vyhlásil minister podľa agentúry Reuters. Tá dodala, že tento politik nemeckej sociálnej demokracie (SPD) pravdepodobne zostane ministrom obrany aj v novej nemeckej koaličnej vláde.

Pistorius podľa agentúry DPA ubezpečil Ukrajinu o ďalšej nemeckej vojenskej pomoci, a to aj v prípade, USA zastavia svoju pomoc.

"Ak Ukrajina padne, ak Putin vyhrá túto vojnu v tom zmysle, že Ukrajinu okupuje, alebo jej veľkú časť, potom sa v maximálnom ohrození ocitnú krajiny NATO, a mimochodom aj susedné krajiny, ako sú Moldavsko a Gruzínsko," usúdil Pistorius a vysvetlil, že všetkým musí byť jasné, že "nejde len o solidaritu s Ukrajinou, ide o našu bezpečnosť a náš mier v Európe". (ČTK)

Marco Rubio to povedal v relácii Meet The Press stanice NBC News. Podľa neho nemá tento konflikt vojenské riešenie a obe jeho strany sa budú musieť v konečnom dôsledku niečoho vzdať.

Americký prezident Trump sa snaží vyvíjaním tlaku donútiť Moskvu a Kyjev, aby uzavreli dohodu. V poslednom čase však prejavuje čoraz väčšiu netrpezlivosť s oboma stranami. Po sobotňajšom stretnutí so Zelenským vo Vatikáne vyjadril domnienku, že šéf Kremľa Putin možno „nechce zastaviť vojnu“ a bude s ním treba jednať skrz sankcie.

„Sme blízko, ale nie dosť blízko,“ poznamenal Rubio v súvislosti so snahami USA sprostredkovať dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom. Stále sa však podľa jeho slov nájdu „dôvody na optimizmus, ale aj na realistický pohľad“, pokiaľ ide o šance dosiahnuť dohodu o ukončení vojny, ktorú vo februári 2022 vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

Rubio zopakoval, že vojna na Ukrajine nebude mať vojenské riešenie. Za jej jediné riešenie šéf americkej diplomacie považuje dohodu, „v ktorej sa obe strany budú musieť vzdať niečoho, čo tvrdia, že chcú, a druhej strane budú musieť dať niečo, čo si želajú, aby nemala“.

„Tento týždeň bude naozaj kritický a budeme sa musieť rozhodnúť, či chceme v tomto úsilí pokračovať, alebo je čas zamerať sa na iné otázky, ktoré sú rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie,“ dodal Rubio.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz v nedeľu pre Fox News bez ďalších podrobností povedal, že s Moskvou a Kyjevom prebehlo „niekoľko rokovaní o území“. (TASR)

Rusko pritom v sobotu informovalo o „úplnom oslobodení“ tejto oblasti, ktoré leží na západe Ruska a hraničí s Ukrajinou.

V rozpore s tvrdeniami Moskvy Zelenskyj potvrdil, že ukrajinská armáda naďalej „aktívne bráni isté oblasti Kurskej a Belgorodskej oblasti.“ Dodal však, že situácia na mnohých úsekoch vrátane Kurskej oblasti zostáva zložitá.

Britská stanica BBC spresnila, že Zelenskyj si vypočul správu hlavného veliteľa ozbrojených síl Olexandra Syrského o situácii na fronte. Aj podľa Syrského hodnotenia situácia v mnohých oblastiach „zostáva zložitá“.

Podľa BBC Zelenskyj svojím statusom de facto vyvrátil vyhlásenie náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý v sobotu ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podal hlásenie o úplnom oslobodení Kurskej oblasti, a to aj vďaka „významnej pomoci“ severokórejského vojenského personálu.

Ukrajinská armáda Gerasimovovo tvrdenie k Kurskej oblasti poprela hneď v sobotu.

Vyhlásenia o porážke ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti „nie sú ničím iným ako propagandistickými trikmi“ a „zbožným prianím,“ uvádza sa v statuse generálneho štábu ukrajinskej armády.

Oznámili to ukrajinské úrady, ktoré zároveň vyzvali civilistov žijúcich v mestách a obciach blízko frontovej línie na evakuáciu.

Ruské bomby zabili manželov vo veku 47 a 48 rokov, ako aj dôchodcu vo veku 78 rokov, uviedla ukrajinská prokuratúra, ktorá bombardovanie vyšetruje pre podozrenie zo spáchania vojnového zločinu.

Zranenia utrpeli dve ženy vo veku 67 a 73 rokov a dvaja muži vo veku 77 a 83 rokov, dodala.

Rusi zhodili na mesto tri letecké bomby, ktoré poškodili 21 rodinných domov a dve autá, napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Vadym Filaškin.

"Rusi zasadzujú Kosťantinivke a ďalším mestám na frontovej línii každý deň smrtiace údery. Zostať tam znamená stať sa terčom nepriateľa. Buďte zodpovední! Včas sa evakuujte!" apeloval. (ČTK)

Uviedli to z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

„O povolenie požiadali štyria občania. Súhlasné stanovisko pán prezident neudelil,“ priblížil odbor komunikácie.

Službu v cudzích ozbrojených silách musí podľa zákona o brannej povinnosti povoliť prezident SR. Žiadosť sa podáva na okresnom úrade, vyjadriť sa k nej musia rezorty obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Podľa gubernátora Dnepropetrovskej oblasti pri útoku zahynula jedna osoba a ďalšia sa zranila.

Gubernátor Serhij Lysak ozrejmil že v meste Pavlohrad bol zabitý muž a zranené 14-ročné dievča. Pri nočných útokoch zahynulo aj 500 kusov dobytka po tom, čo dron zasiahol poľnohospodársku budovu, v ktorej bol ustajnený.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že sa im podarilo zostreliť 57 zo 149 bezpilotných lietadiel, zatiaľ čo 67 ďalších zmizlo z radarov bez toho, aby dosiahli svoje ciele.

Drony zvyčajne z radarov zmiznú v dôsledku rušenia signálu prostriedkami elektronického boja. (TASR)