VOJNA NA UKRAJINE

Holandský premiér Dick Schoof vyzval na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Útok odsúdil aj český premiér Petr Fiala.

Poľský premiér Donald Tusk označil útok za „ruskú verziu prímeria. Krvavá Kvetná nedeľa,“ napísal na sociálnej sieti X.

K útoku v meste Sumy sa Tusk vrátil aj pri nedeľnej ceremónii, ktorá sa vo Varšave konala pri príležitosti 85. výročia Katynského masakru. Uviedol, že zlo, ktoré stojí za týmto masakrom, ohrozuje Poľsko aj v súčasnosti a citoval klamstvá, dezinformácie, podlosť a nepriateľskú propagandu šíriace sa z východu.

„Kvetná nedeľa. Omša sa práve skončila. Len pred niekoľkými hodinami zasiahli v meste Sumy ruské rakety modliacich sa a tých, ktorí smerovali do kostola: ženy, deti a mužov. Ulice tohto mesta sú plné tiel,“ povedal Tusk, ktorého cituje agentúra PAP.

Katynský masaker bol masovou vraždou takmer 22 000 zajatých poľských dôstojníkov a intelektuálov sovietskou tajnou políciou NKVD na príkaz Josifa Stalina v roku 1940. Sovietsky zväz svoju zodpovednosť napriek dôkazom desaťročia popieral a pripisoval zločin nacistickému Nemecku. Moskva oficiálne priznala pravdu až v roku 1990. (TASR)

„Viac ako 30 obetí a takmer stovka zranených. To je doterajšia bilancia útoku na ukrajinské mesto Sumy. Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre takéto vraždenie nevinných ľudí. Dôrazne tento útok odsudzujem a dúfam v skorý mier. Česť pamiatke všetkých obetí,“ poznamenal.

Útok odsúdil aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD). Upozornil na to, že pri útoku zahynuli aj deti. „O mieri sa viac hovorí než sa koná a vraždenie ľudí pokračuje. Medzinárodné spoločenstvo musí urobiť všetko preto, aby sa ruskí predstavitelia posadili za rokovací stôl a skutočne rokovali o mieri,“ dodal.

Kritizuje vládu, že namiesto jasných krokov na podporu Ukrajiny a tvrdého postoja voči režimu Vladimira Putina mlčí.

„Raketový útok na Kvetnú nedeľu zabil vyše 30 nevinných ľudí a ďalšie desiatky zranil. Túto hroznú tragédiu rieši celý civilizovaný svet, no naša vláda opäť strká hlavu do piesku,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka. Doplnil, že presne toto je správanie agresora, ktorý odmieta mier a pokračuje v zabíjaní. „A vláda Roberta Fica hanebne mlčí, prípadne prázdne reční o tom, ako miluje mier,“ dodal.

Volá po konci zabíjania nevinných ľudí.

„Napriek tomu, že sa hovorí o mieri, naďalej zomierajú nevinní ľudia. Medzinárodné spoločenstvo musí vynaložiť všetko diplomatické úsilie a tlak, aby toto vraždenie skončilo a Rusko začalo riešiť otázku mieru za rokovacím stolom a nie riadenými strelami, ktoré zabíjajú nevinných ľudí,“ poznamenal.

"Sú tam desiatky mŕtvych a zranených civilistov. Ako bývalý vojenský veliteľ viem o zameriavaní (rakiet) a toto je zlé. To je dôvod, prečo prezident (Donald) Trump tvrdo pracuje na ukončení tejto vojny," napísal vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg na X.

Zdesenie nad útokom vyjadril aj britský premiér Keir Starmer, podľa ktorého musí Vladimir Putin "súhlasiť s úplným a bezpodmienečným prímerím".

Ako "strašný a zbabelý" odsúdila ruský útok talianska premiérka Giorgia Meloniová, podľa ktorej "toto neprijateľné násilie je v rozpore s akýmkoľvek záväzkom k mieru".

"Ruská verzia prímeria. Krvavá Kvetná nedeľa," poznamenal poľský premiér Donald Tusk. (ČTK)

Vyjadril sa tak na sieti X po správach o ruskom raketovom útoku na centrum ukrajinského mesta Sumy, ktorý zabil viac ako 30 civilistov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Dnes ráno zasiahli dve ruské rakety srdce mesta Sumy na Ukrajine a opäť spôsobili početné civilné obete vrátane detí,“ uviedol Macron. Dodal, že každý vie, že túto vojnu chcelo iba Rusko. „A dnes je jasné, že iba Rusko sa rozhodlo v nej pokračovať s očividným ignorovaním ľudských životov, medzinárodného práva a diplomatického úsilia prezidenta Trumpa,“ zdôraznil francúzsky prezident.

Macron poznamenal, že sú potrebné rozhodné opatrenia na prinútenie Ruska zastaviť paľbu a že Francúzsko neúnavne pracuje so svojimi partnermi na dosiahnutí tohto cieľa. (SITA, Ukrajinská pravda)

Vypálili ich z obce Leski vo Voronežskej a z Ležeňki v Kurskej oblasti na západe Ruska, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka HUR. Jedna z rakiet bola vybavená hlavicou s kazetovou muníciou, aby zabila čo najviac civilistov, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

HUR označila útok za ďalší vojnový zločin, spáchaný Ruskom, ktoré pred viac ako tromi rokmi napadlo Ukrajinu. Prišiel v čase, keď veľa ľudí išlo na Kvetnú nedeľu či sa vracalo z bohoslužieb, čo HUR označila za "ďalší dôkaz bezbožnosti nechutné, prekliate Moskvy".

"Našou spoločnou úlohou je zabezpečiť, aby žiadny vojnový zločinec - od tých, ktorí vydali rozkazy, až po tých, ktorí odpálili rakety - neunikol odplate," zdôraznila ukrajinská rozviedka. (ČTK)

Zdieľal tiež video, ktoré ukazuje telá obetí, zničený autobus a obhorené autá uprostred ulice. Upozornil, že útok sa uskutočnil na Kvetnú nedeľu, čo je významný kresťanský sviatok, ktorý pripomína Ježišov príchod do Jeruzalema. Vyzval USA a Európu, aby v reakcii na dnešný útok, ktorý označil za terorizmus, postupovali voči Rusku tvrdo.

"Bez skutočne silného tlaku, bez riadnej podpory Ukrajiny, bude Rusko túto vojnu naďalej naťahovať. Sú to dva mesiace, čo (ruský vodca Vladimir) Putin ignoroval americký návrh na úplné a bezpodmienečné prímerie," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Moskva podľa informácií BBC zaútočila na mesto približne o 10.15 h miestneho času (9.15 h SEČ) dvoma balistickými raketami Iskander z ruskej Voronežskej a Kurskej oblasti. Strely zasiahli oblasť okolo Sumskej štátnej univerzity. Ukrajinské úrady pre stanicu doplnili, že poškodených bolo najmenej 20 budov, desať áut a električiek, ako aj kaviarne, obchody a päť bytových domov. Mestské úrady oznámili, že v reakcii na útok bol zriadený krízový štáb.

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová označila scény zo Sumy za srdcervúce. „Strašný príklad toho, ako Rusko stupňuje útoky, zatiaľ čo Ukrajina súhlasila s bezpodmienečným prímerím,“ napísala na sociálnej sieti X. (TASR, ČTK)

Ďalších 84 ľudí, vrátane desiatich detí, bolo zranených.

Oznámil to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Útok sa radí medzi najsmrteľnejšie na Ukrajine v tomto roku, napísala agentúra Reuters.

Na sociálnej sieti Telegram to uviedol úradujúci starosta mesta Artem Kobzar.

Mesto Sumy sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc a terčom ruských vzdušných útokov sa stáva opakovane.

„Mnoho mŕtvych v dôsledku raketového útoku,“ napísal na sociálne siete starosta Artem Kobzar a doplnil, že „nepriateľ opäť zasiahol civilistov“.

Kobzar neskôr spresnil, že pri útoku zahynulo najmenej 21 ľudí a minimálne 20 ďalších utrpelo zranenia. Počty sa však zrejme budú ešte meniť.

Rusko údajne zasiahlo centrum mesta balistickými raketami práve v čase, keď sa tam nachádzalo množstvo ľudí. „Strašný útok ruskej balistickej rakety na mesto Sumy (...) Podľa predbežných údajov sú desiatky mŕtvych a zranených civilistov,“ potvrdil informácie tiež prezident Volodymyr Zelenskyj. „A to v deň, keď ľudia chodia do kostola: Kvetná nedeľa,“ poznamenal.

Neoverené zábery na sociálnych sieťach ukázali zničené autá a stúpajúci dym. Sumy leží blízko ruských hraníc a v poslednom období čelí čoraz väčšiemu tlaku, odkedy Moskva vytlačila väčšinu ukrajinských jednotiek zo svojej Kurskej oblasti za hranice.

Ruský raketový útok zasiahol obytné budovy, zdravotnícke zariadenie aj školu v meste Sumy aj na konci marca. Pri útoku utrpeli zranenia desiatky ľudí.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje dokument z amerického Federálneho registra.

V dokumente sa uvádza, že Rusko naďalej predstavuje hrozbu pre slobodné voľby a demokratické inštitúcie Spojených štátov a ich spojencov.

Dokument tiež poukazuje na účasť Ruska na kybernetických útokoch proti Spojeným štátom, na využívanie korupcie na ovplyvňovanie zahraničných vlád, aktivity proti disidentom alebo novinárom, podkopávanie bezpečnosti v krajinách a regiónoch, ktoré sú kritické pre národnú bezpečnosť USA, a porušovanie zavedených zásad medzinárodného práva, ako je rešpektovanie územnej celistvosti štátu.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 932 670, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 33 obrnených bojových vozidiel pechoty a 71 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 603 tankov, 22 088 obrnených bojových vozidiel pechoty a 26 163 delostreleckých systémov.

Podľa neho však môže nastať okamih, „keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť“, informovala agentúra Reuters.

Trump sa takto vyjadril deň po tom, čo jeho osobitný vyslanec Steve Witkoff rokoval v Petrohrade s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o snahe dosiahnuť mierovú dohodu. Sám Trump však dal podľa Reuters najavo, že je frustrovaný z Ruska, a odkázal šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby sa „pohol“.

„Myslím si, že rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom môžu prebiehať OK. Čoskoro sa to dozviete,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One. „Existuje bod, keď sa musíte buď zmieriť, alebo zmĺknuť, a uvidíme, čo sa stane, ale myslím si, že to ide dobre,“ dodal súčasne.

Rozhovory Witkoffa s Putinom sa konali v čase, keď sa zdá, že dialóg medzi USA a Ruskom o dohode o prímerí na Ukrajine uviazol na mŕtvom bode pre nezhody, ktoré sa týkajú podmienok úplného zastavenia bojov, napísala agentúra.

Trump už niekoľkokrát naznačil, že stráca trpezlivosť s obomi stranami, a hovoril o uvalení sekundárnych ciel na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, v prípade, že bude Moskva s dohodou otáľať.

Medzitým v sobotu šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pochválil Trumpa za to, že podľa jeho slov rozumie ukrajinskému konfliktu lepšie ako ktorýkoľvek iný západný líder, najmä ak ide o to, čo Rusko označuje za potrebu vyriešiť základné príčiny vojny.

„Prezident Trump bol prvý a zatiaľ, myslím, takmer jediný zo západných lídrov, ktorý opakovane, presvedčivo, niekoľkokrát vyhlásil, že bolo obrovskou chybou vtiahnuť Ukrajinu do NATO. A to je jedna z hlavných príčin, ktorú sme toľkokrát citovali," dodal Lavrov.

USA dosiahli s Ukrajinou a Ruskom v marci samostatné dohody, v ktorých sa obe krajiny zhodli na pozastavení vzájomných útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Moskva a Kyjev sa však odvtedy opakovane obviňujú z ich porušenia.

Tieto obvinenia podľa agentúry AP pokračovali aj na konferencii v Turecku, kde na samostatných podujatiach vystúpili Lavrov a jeho ukrajinský náprotivok Andrij Sybiha.

Lavrov trval na tom, že Rusko dodržiava podmienky prímeria, a tvrdil, že sú to Ukrajinci, ktorí od prvého dňa útočia na ruské energetické objekty, s dvomi či tromi výnimkami. Moskva podľa neho plánuje Spojeným štátom, Turecku i medzinárodným organizáciám poskytnúť zoznam ukrajinských útokov za posledné tri týždne.

Sybiha tvrdenie Lavrova spochybnil a uviedol, že Rusko od súhlasu s obmedzeným pozastavením úderom vypustilo na Ukrajinu „takmer 70 rakiet, viac ako 2200 dronov a 6000 kĺzavých bômb“, ktoré väčšinou podľa neho mierili na civilistov. „To svetu jasne ukazuje, kto chce mier a kto vojnu,“ dodal Sybiha. (TASR)

Loď, ktorá je súčasťou ruskej tzv. tieňovej flotily, sa neplavila pod žiadnou vlajkou. Aby mohla z estónskych vôd vyplávať, musí vyriešiť celkovo 40 zistených nedostatkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Estónske námorníctvo tanker Kiwala, smerujúci z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga, zadržalo ešte v piatok v Tallinnskom, respektíve Fínskom zálive.

Veliteľ Ivo Värk uviedol, že zadržanie nesúvisí s poškodením kritickej infraštruktúry. Dodal, že na plavidlo uvalila sankcie za predchádzajúce aktivity Európska únia a najmenej tri nečlenské krajiny EÚ vrátane Kanady, Británie a Švajčiarska.

Na lodi bolo po predbežnej inšpekcii zistených 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu, povedal v sobotu riaditeľ námorného oddelenia estónskeho dopravného úradu Kristjan Truu.

„Nemôžeme dovoliť, aby loď pokračovala v plavbe, pretože nemožno zaručiť námornú a environmentálnu bezpečnosť,“ uviedol Truu. Z dokumentov predložených počas predbežnej kontroly vyplýva, že loď sa plavila pod vlajkou Džibutska, ale táto východoafrická krajina uviedla, že tankeru už predtým zrušila registráciu.

Estónsky denník Postimees napísal, že tanker vlastní spoločnosť Tirad Shipping Inc, ktorá má len túto jednu loď a je registrovaná na Mauríciu. Kapitánom lode je čínsky štátny príslušník a počas doterajšieho vyšetrovania spolupracoval. Väčšina z 24-člennej posádky pochádza buď z Číny, alebo Mauritánie.

Podľa ukrajinského portálu WarSanctions je plavidlo Kiwala súčasťou ruskej tieňovej flotily a podieľa sa na vývoze ruskej ropy a ropných produktov do tretích krajín. Portál ďalej uvádza, že jeho majitelia sa často menili, aby sa predišlo odhaleniu priamych väzieb na Rusko a utajili sa skutoční príjemcovia nákladu. (TASR)

"Pri plnení bojovej misie na lietadle F-16 zahynul 12. apríla 2025 dvadsaťšesťročný Pavlo Ivanov," napísalo letectvo na sociálnej sieti Telegram a vyjadrilo sústrasť pozostalým. "Zahynul v bitke, keď bránil svoju vlasť pred útočníkmi," dodalo bez ďalších podrobností. Len uviedlo, že okolnosti zisťuje medzirezortná komisia.

Velenie letectva zdôraznilo, že piloti F-16 plnia bojové misie na rôznych úsekoch frontu "takmer každý deň v neuveriteľne ťažkých podmienkach" a poskytujú stíhacie krytie iným lietadlám pri náletoch na nepriateľské ciele. "Ukrajinskí piloti pracujú na maximum ľudských i technických možností a pri každom plnení bojových úloh riskujú svoje životy. Pavol bol jedným z nich! "

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril sústrasť rodine kapitána Pavla Ivanova a všetkým jeho priateľom. (ČTK)

Informuje o tom ukrajinský web Militarnyj.

Vzhľadom na to, že Moskovská oblasť bola v noci na štvrtok terčom útoku bezpilotnými lietadlami, vrtuľník mohol byť zapojený do ich zachytenia. Rusi túto taktiku používajú už dlho. Tentoraz však nedostatok koordinácie medzi protivzdušnou obranou a letectvom viedol k tomu, že sa Rusi strieľali na vlastný vrtuľník.

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že sily protivzdušnej obrany zničili 42 ukrajinských dronov v Brianskej, Kalužskej, Kurskej, Belgorodskej, Oriolskej a Moskovskej oblasti a na Kryme. (SITA)

Hlavnou témou rozhovorov boli mierové rokovania o vojne na Ukrajine, oznámilo ministerstvo zahraničia.

„Slovensko naďalej zdôrazňuje, že tento konflikt nemá vojenské riešenie a plne preto podporujeme aktivity novej administratívy Spojených štátov amerických. Je potrebné vrátiť sa k mierovým rokovaniam a diplomatickým riešeniam v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom,“ zdôraznil Blanár.

Ministri diskutovali tiež o energetickej bezpečnosti a rastúcich cenách plynu, ktoré podľa vyhlásenia ministerstva poškodzujú Slovensko, celú Európsku úniu a súčasne aj samotnú Ukrajinu. Pre SR ostáva preto kľúčovou otázkou tranzit plynu cez ukrajinské územie. (TASR)

Generálny tajomník NATO Mark Rutte to v sobotu povedal denníku Welt am Sonntag, z ktorého cituje agentúra DPA.

NATO si je podľa Rutteho vedomé, že Rusko o takomto scenári uvažuje. Súčasné kapacity Moskvy vo vesmíre pritom generálny tajomník Aliancie označil za zastarané a neporovnateľné so Západom. Práve vývoj jadrových zbraní vo vesmíre by však podľa jeho slov mohol Rusku dopomôcť k ich zlepšeniu a vyvoláva tak hlboké obavy.

Má ísť o tzv. protisatelitné zbrane, ktoré nie sú namierené na Zem ale na satelity. Zničenie satelitov by však mohlo spôsobiť na Zemi chaos vzhľadom na skutočnosť, že práve vďaka nim fungujú mnohé systémy. Rutte v tomto zmysle varoval pred potenciálnym porušením Kozmickej zmluvy (Outer Space Treaty) z roku 1967, ktorá nariaďuje využívanie vesmíru výhradne na mierové účely a ratifikovala ju väčšina sveta vrátane Ruska či Spojených štátov.

Rutte tiež povedal, že v posledných rokoch sa konkurencia vo vesmíre stala drsnejšou a oveľa intenzívnejšou, pričom samotný kozmos je tak preplnenejší, nebezpečný a nepredvídateľný. Podľa jeho slov sa to pritom netýka len tzv. komerčnej sféry, ale aj obrany a teda aj celkovej bezpečnosti.

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy o vzájomnej obrane, ktorý stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti celej Aliancii, sa vzťahuje aj na útoky vo vesmíre či z vesmíru, približuje DPA. (TASR)