MENŠINOVÁ VLÁDA

Merašický pripomenul, že Milan Majerský už v minulosti vysvetlil svoje majetkové pomery.

"Či to bude debata v rámci hnutia alebo debata, ktorá bude smerovať k tomu, že odídeme z hnutia, to je ešte otázne," načrtol. Hovorí o viacerých alternatívach.

Nesúhlas s Matovičom

S Hegerom hľadá Naď podľa svojich slov také riešenie, aby si mal volič čo vybrať v ďalších voľbách.

"Čo dnes chýba voličovi, je alternatíva, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie a je proreformná a smeruje k tomu, aby to nebolo mantinelové. Ako je Progresívne Slovensko príliš liberálne a príliš ľavicové, tak sú niektoré stanoviská, ktoré Igor Matovič deklaruje, príliš konzervatívne a s nimi mám ja ako osoba problém," uviedol Naď s tým, že nejde o osobný konflikt s Matovičom.

Povedal, že najmä v poslednom období má iný názor na to, ako sa má robiť politika, alebo kde majú byť priority.

Šanca na zisk dostatku poslancov

K hľadaniu novej väčšiny v parlamente Naď povedal, že sa "podpisuje na viacerých frontoch". Očakáva podporu hnutia OĽANO, ako aj poslancov Sme rodina. Rokuje sa podľa neho aj s ďalšími nezaradenými poslancami. "Ja si myslím, že tento projekt môže byť úspešný," komentoval.

Cieľom je podľa Naďa dovládnuť štandardné štyri roky. V prípade novej Hegerovej vlády nevylúčil zmeny na ministerských postoch. Komunikuje sa aj s predsedom SaS Richardom Sulíkom.

Naď potvrdil, že snem OĽANO sa uskutočnil online. Nevylúčil aj riadny snem. Vnútrostranícke diskusie však podľa neho prebiehajú aj mimo snemov.

Naď nepredpokladá, že by sa mohla schváliť zmena Ústavy SR o možnosti skrátiť volebné obdobie. Poukázal na nesúhlas hnutia OĽANO s predčasnými voľbami, negatívny postoj očakáva aj od SaS.

„Za súčasnej situácie sú najlepším riešením predčasné voľby. Aj keby sa podarilo nájsť 76-ku, nič sa nezmení na tom, že Igor Matovič bude ešte stále šéfom najsilnejšej strany v koalícii, stále bude prinášať všetky tie potenciálne spory, ktoré sme videli posledný rok a pol a myslím si, že to dlho nevydrží,“ povedal Valášek.

Dodal, že ani úradnícka vláda by určite nebola riešením a nezískala by si podporu v parlamente.

Súčasnú paralýzu vedia podľa neho vyriešiť jedine predčasné parlamentné voľby, pričom ich termín nie je až taký dôležitý.

Podčiarkol, že ľudia potrebujú hlavne vedieť, že voľby budú a je tu nejaké východisko z tejto situácie.

Valášek je presvedčený, že pokračovanie nestabilnej vlády by bolo zlé pre demokraciu na Slovensku.

„Výsledkom každého ďalšieho týždňa či mesiaca chaosu je, že výraz „demokratická koalícia“ sa stáva synonymom pre paralýzu, neschopnosť, nekompetentnosť – a to je strašné aj pre budúce voľby. Ak sa ujme, že demokratické strany nie sú schopné vládnuť, tak to je voda na mlyn Robertovi Ficovi (Smer-SD), Milanovi Uhríkovi (Republika) a celej tejto partičke,“ podotkol. (SITA)

Ako ďalej napísal na sociálnej sieti, opozícia zneužíva súčasnú náročnú situáciu na svoj veľkolepý návrat a jej plánom nebude sekundovať.

„Ľudia si demokraticky zvolili vládu a poslancov na štyri roky a tí majú mandát dokončiť to, čo začali. Za posledné tri roky sa udialo množstvo pozitívnych zmien, a to aj napriek všetkým krízam, ktorým sme museli ako spoločnosť čeliť," uviedol Šudík.

Nezaradený poslanec zároveň preferuje, aby sa volebné obdobie ukončilo vo februári 2024. „Čo sa týka prieskumov popularity, všetci vieme, aké prieskumy vychádzali pred voľbami 2020 a ako voľby skutočne dopadli," dodal Šudík. (SITA)

Po zrušení koncesionárskych poplatkov treba podľa Hegera verejnoprávnu televíziu ochrániť pred vplyvom politikov. "Musíme zabezpečiť stabilný príjem, o ktorom nebudú rozhodovať politici tak, ako sa im páči," skonštatoval.

Podľa Hegera nezáleží na tom, či občania zaplatia RTVS koncesionárske poplatky, alebo zdrojom financovania budú dane, sú to podľa neho všetko verejné peniaze.

"Štát nájde mechanizmus, či už to bude percento hrubého domáceho produktu, ktorý bude každoročne určený na financovanie RTVS, alebo nejaký iný spôsob," povedal Heger.

Dodal, že nový mechanizmus musí byť ustanovený zákonom, aby ho politici každý rok nemenili a zabránilo sa tak politickému vplyvu na RTVS.

Nový mechanizmus financovania by mal byť podľa Hegera schválený najneskôr do 30. 6. 2023, keďže koncesionárske poplatky končia od júla 2023. (TASR)

Hlas pripomína, že rozpočet vládna koalícia presadila len vďaka spolupráci so SaS a za cenu pádu vlády. „Nebola však splnená základná podmienka, a to dohoda na predčasných voľbách. Za týchto okolností Hlas nemohol rozpočet ako celok podporiť,“ vysvetlil Peter Pellegrini.

Pri hlasovaní o rozpočte poslanci Hlasu hlasovali za prijatie viacerých pozmeňujúcich návrhov, ktoré presadzovali. Ide o trvalé zníženie DPH pre gastrosektor či presun vyše 700 miliónov eur do zdravotníctva. (SME)

Vydieranie je Ficov svet, my žijeme inak, pridal sa Michal Šipoš, predseda klubu OĽaNO. Líder hnutia Igor Matovič, ktorý predtým tvrdil o korupčnom konaní Sulíka, doplnil, že s ním už koalíciu nikdy nevytvorí.

Heger ďalej povedal, že do 24. januára, keď bude pokračovať schôdza parlamentu, plánuje rokovať s poslancami a stranami s demokratického spektra. Vyjednávať nemieni so Smerom, Hlasom a extrémistami. (SME)

"Rozpočet nám schválili tak, ako sme ho pôvodne predkladali. Stačilo ponúknuť jednu funkciu a zrazu hlasovali za podľa nich katastrofický a nezodpovedný rozpočet či grécku cestu. Ide o popretie seba samých a branie občanov za rukojemníkov," povedal o konaní strany SaS minister financií Matovič na tlačovej konferencii. (SME)

Oficiálne pôjde o odobratie poverenia riadiť rezort financií. Šéf liberálov verí, že krajina si po jeho odchode z funkcie vydýchne a „na vláde to tiež bude vecnejšie a racionálnejšie.“

Na margo dnešného vyjadrenia šéfa Smeru Fica o tom, že šéf liberálov bol vydieraný, Sulík reagoval, že je to hlúposť a nechápe, kde Fico chodí na tieto "fantasmagórie". Išlo podľa neho o dohodu, ktorá však už mohla byť na stole v septembri a nie až teraz.

Doplnil, že otvorená je ešte téma zmeny ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami, na ktorú je potrebných 90 hlasov poslancov. Práve z tohto dôvodu predseda parlamentu Kollár (Sme rodina) určil pokračovanie 78. schôdze na 24. januára a nie na 10. januára, ako mala pôvodne byť. „Desiateho januára by tu tých 90 poslancov nemuselo byť,“ poukázal Sulík.

"V týchto veľmi ťažkých časoch je to pre ľudí na Slovensku skvelá správa. Mohlo to byť bez zbytočného naťahovania a cirkusu. Dôležitý je však výsledok a ten sa ráta. Ďakujem premiérovi Eduardovi Hegerovi za jeho vytrvalosť v rokovaniach,” vyjadrila sa Remišová v stanovisku strany Za ľudí. (SME)

Príjmy štátneho rozpočtu majú predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur.

 Priamo v zákone o štátnom rozpočte je určený limit verejných výdavkov na budúci rok, a to vo výške 41,321 miliardy eur.

Počas roka môže byť nahradený limitom vypočítaným Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. (SME, TASR)

Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS), ktorý obviňuje ministerstvo financií zo zdržiavania podpisu zmluvy, by sa mal podľa Matoviča pozrieť práve na memorandum dohodnuté jeho straníckym šéfom, bývalým ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS). Vláda sa opierala o tento dokument, keď ohlásila nulový nárast ceny elektriny.

"Teraz zrazu Slovenské elektrárne prišli, že až taká dohoda to nebola s tým Sulíkom. Zo 6 terawatthodín (TWh) nám vedia dať len 3 TWh a kvôli tomu, že nebeží 3. reaktor v Mochovciach, nám 3 TWh nevedia dať. Šuflikanti tu podpísali nejakú zmluvu a my teraz ten problém musíme riešiť," vyhlásil Matovič.

V najbližších dňoch plánuje memorandum zverejniť, aby si ho mohli pozrieť aj občania.

Vláda by sa týmto problémom mala zaoberať predbežne v piatok, ale možno sa zíde aj v stredu, problém s energiami je podľa ministra "naozaj vážny". "Riešime veľmi intenzívne ten problém a verím, že ho vyriešime. Ale nie je to nič príjemné," dodal Matovič. (TASR)

Z toho po novom bude platiť príspevok už aj jadrová elektráreň Mochovce 3. a 4. bloku, a to vo výške 29,4 milióna eur. Vyplýva to z nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška povinného príspevku a povinnej platby a podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku a povinnej platby na účet Národného jadrového fondu, ktoré vo štvrtok schválila vláda.

"Výšku povinných príspevkov a povinných platieb navrhuje rada správcov v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových zariadení," priblížilo ministerstvo hospodárstva  v predkladacej správe k schválenej vyhláške.

Konečný návrh výšky povinných príspevkov a povinných platieb predkladá Národný jadrový fond Ministerstvu hospodárstva, ktoré ho po prerokovaní predloží vláde na schválenie. (TASR)

Ak uprednostnia rokovania, mali by sa začať vo štvrtok. Akékoľvek dohody so Smerom odmietol. "My s pánom Ficom o ničom rokovať nebudeme," povedal. (SME)