Plynovod vo Veľkých Kapušanoch je tak od začiatku tohto roku stále prázdny. Na zhruba jeden mesiac ožil plynovod Vojany-Užhorod. Vo februári a začiatkom marca sme pomohli Ukrajincom s dodávkami plynu. Denne prúdilo vojanským plynovodom zo Slovenska na Ukrajinu 4 až 5 miliónov kubíkov plynu. Niektoré dni pretieklo týmto plynovodom vyše 10 miliónov metrov kubických plynu, najviac to bolo 16 miliónov kubíkov plynu.
Prázdny je stále aj slovensko-poľský plynovod. Ten ešte oficiálne pred zhruba troma rokmi otváral premiér Eduard Heger. Podľa vtedajšieho premiéra nám mal nový plynovod s Poľskom priniesť pocit slobody. Dodávatelia a obchodníci plynu sa ho však veľmi nenaučili využívať. Viacerí odborníci a analytici tvrdia, že týmto plynovodom prúdi len veľmi drahý LNG plyn.
Ako vyplýva z informácií slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, veľký pohyb plynu je stále medzi Slovenskom a Maďarskom. Cez Veľké Zlievce sa denne na Slovensko prepraví od 7 do 9 miliónov metrov kubických zemného plynu. Nejde však o výrazne zvýšenie dodávok plynu, ako avizoval od začiatku apríla najväčší slovenský dodávateľ plynu, Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Podobné prepravené objemy plynu sa pohybovali aj v uplynulých týždňoch tohto roka. Slovensko maďarským plynovodom sa k nám dostáva aj ruský plyn.
Eustream už avizoval navýšenie pevnej kapacity na prepojovacom bode Veľké Zlievce/Balassagyarmat z Maďarska na Slovensko. Pevná kapacita slovensko-maďarského plynovodu sa má zvýšiť na 5 300 315 kilowatthodín za hodinu, čiže z 3,5 mld. metrov kubických za rok na 4,38 mld. kubíkov za rok z Maďarska na Slovensko. „Kapacita sa zvýši pravdepodobne počas roka 2025 po dokončení nevyhnutných prác,“ uviedol slovenský prepravca plynu.
Na Slovensko prúdi plyn aj zo západu a to plynovodom v rakúskom v Baumgartene. Denne aktuálne prúdi slovensko-rakúskym plynovodom od jedného do dvoch miliónov kubíkov plynu.
Prázdny je však ďalší plynovod na západe Slovenska, v Lanžhote, spájajúci Českú republiku a Slovensko. Slovensko ešte stále nevyužilo dávnejšie podanú pomocnú ruku zo strany Česka. Podľa slovenských vládnych predstaviteľov, doteraz na to nebol dôvod. Podľa analytikov, sú za tým zhoršené česko-slovenské vzťahy medzi oboma vládami.
„Nejde len o ponuku z Českej republiky, ale podobnú nám dalo napríklad aj Bulharsko. S českým pánom ministrom som hovorila o tejto ponuke. Slušne som poďakovala za jeho starostlivosť. My už ale s českým prepravcom máme podpísanú tranzitnú zmluvu v rámci existujúcich diverzifikačných kontraktov. Ak by bolo treba navýšiť prepravné objemy, radi ponuku v budúcnosti využijeme. Ale v prvom rade sa snažím využiť našu existujúcu tranzitnú infraštruktúru. Máme z nej príjem do štátneho rozpočtu a na strane druhej neplatíme zvýšené tranzitné poplatky iným krajinám,“ uviedla pred nedávnom pre portál SITA Energetika ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Ako uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, všetci vidíme, že vzťahy medzi vládami skutočne nie sú dobré. „Tie tomu určite nepomáhajú (situácii na trhu s plynom-poz. red.). Slovensko má v súčasnosti afinitu k tomu, aby získalo ruský plyn. Chce získavať ruský plyn, premiér Robert Fico sa tak opakovane vyjadruje. Takže je otázkou, či je to záležitosť len ekonomická. Netrúfam si tvrdiť, že práve Slovensko sa rozhoduje čisto ekonomicky, že nechce odoberať plyn z Česka, prečo chce stále plyn z Ruska. Sú za tým zrejme aj politické dôvody, možno dokonca aj geopolitické dôvody,“ povedal Kovanda. Slovensko by mohlo viac využívať dodávky plynu z Českej republiky, ktorá by k nám vedela dopraviť viac plynu napríklad z Nórska. Ale ako upozornil ekonóm Kovanda, slovenská strana pre túto možnosť aktuálne nie je „zapálená“.
