Ursula von der Leyenová (narodená 8. októbra 1958) je nemecká politička a šéfka Európskej komisie.

Detstvo a vzdelanie
Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne ako tretie zo siedmich detí. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov. V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 - 1990).
Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 - 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a v Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny.
V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 - 1999. V rokoch 1992 - 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.
Politická kariéra
Členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) sa stala v roku 1990, od novembra 2010 do novembra 2019 bola podpredsedníčkou CDU. V rokoch 2003 - 2005 zastávala post ministerky sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia v spolkovej krajine Dolné Sasko. V prvej vláde kancelárky Angely Merkelovej viedla v rokoch 2005 - 2009 ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej a od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019 stála na čele ministerstva obrany, ako vôbec prvá žena v histórii Nemecka. Na domácej pôde však čelila kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru).
Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju 2. júla 2019 navrhla Európska rada. Európsky parlament jej nomináciu potvrdil 16. júla 2019 - získala hlasy 383 europoslancov zo 747 prítomných, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Funkcie sa ujala 1. decembra 2019 - Ursula von der Leyenová sa tak stala prvou ženou v histórii na čele EK.
Počas piatich rokov na čele exekutívy EÚ riešila sériu kríz: brexit, pandémiu ochorenia COVID-19, ruskú agresiu na Ukrajine, ale aj obchodné spory so Spojenými štátmi a Čínou.
Zámer uchádzať sa o svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ oznámila nemecká politička 19. februára 2024 na zasadnutí Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne. Ursula von der Leyenová však čelí obvineniam v súvislosti s netransparentným nákupom vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa uchádzala o znovuzvolenie do funkcie, zverejnil 17. júla 2024 Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie, na základe ktorého Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti vírusu COVID-19. Europoslanci ju vo funkcii potvrdili aj na druhé funkčné obdobie.